Pragmatické zameranie v publicistike

Slovensko, 16. 4. 2007 (Verejná správa 8/2007)

V minulom čísle nášho časopisu som rozviedol, ako v bežnej jazykovej praxi vedome alebo intuitívne vyjadrujeme pragmatické zameranie svojich aktuálnych výpovedí. Na príkladoch som ukázal, že odstupňúvaním pragmatického zamerania môže hovoriaci ovplyvňovať konanie a správanie adresáta, pričom zároveň môže prezentovať aj svoj momentálny kladný alebo záporný postoj k nemu. Aká je z tohto hľadiska situácia v publicistike?

Na prvý pohľad sa zdá, že v publicistických textoch sa pragmatický aspekt nemôže uplatňovať, lebo je pre ne príznačná informačná funkcia. Platí to najmä o spravodajských textoch, ktoré prinášajú objektívne informácie o aktuálnych udalostiach spoločenského, politického, kultúrneho a spoločenského života doma a v zahraničí. Keďže sa v nich kladie dôraz na fakty alebo udalosti, autor v nich nemôže uplatniť svoj subjektívny postoj a hodnotenie. Dokonca autori spravodajských textov sú spravidla anonymní, pretože väčšinu spravodajských informácií noviny preberajú od tlačových agentúr. Čitateľovi sa takto sprostredkúvajú vecné informácie, holé fakty alebo udalosti, ako nové, aktuálne poznatky, ktoré si prípadne môže sám analyzovať a interpretovať. Preto sa v týchto textoch na ich vecnovýznamový, informačný základ nemôže navrstvovať pragmatický aspekt; nebolo by totiž vhodné priamo alebo nepriamo naznačovať čitateľovi, ako by mal vnímať konkrétny a zovšeobecnený zmysel vecne sprostredkovaných faktov a udalostí, lebo tie majú „hovoriť“ samy za seba.

Z druhej strany však paradoxne práve niektoré publicistické texty poskytujú významný priestor na vyjadrenie pragmatického aspektu. Sú to tzv. analytické žánre, ku ktorým patrí úvodník (editoriál), fejtón a komentár. Tieto žánre, ktoré sa koncipujú na báze úvahy, využívajú údaj alebo konkrétnu udalosť iba ako faktografické podložie na individuálnu analýzu a subjektívnu interpretáciu. Autor nesleduje cieľ sprostredkovať čitateľovi vecnú informáciu, ale mu predostiera svoj pohľad na jednotlivé fakty a vzťahy medzi nimi, prípadne na vzťahy medzi ich čiastkovými zložkami. Svoju analýzu a interpretáciu pritom často prezentuje ako správnu a jedine možnú. O vhodnosti a pravdivosti svojho hodnotenia chce presvedčiť aj čitateľa, usiluje sa ovplyvniť jeho stanoviská a postoje a zároveň pôsobiť aj na jeho individuálne a sociálne (spoločensko-politické) správanie a konanie. Takéto pragmatické zameranie je výrazné predovšetkým v mienkotvorných novinách, v ktorých sú „čitateľné“ jednak individuálne stanoviská jednotlivých komentátorov, ktoré stabilne prezentujú vo svojich pravidelných komentároch, a jednak politická orientácia príslušného časopisu. A tak nečudo, že v pluralitnej spoločnosti mienkotvorné noviny tie isté faktografické údaje môžu interpretovať aj pólovo odlišne, a tak ovplyvňovať postoje a názory svojich čitateľov.

Na takúto reguláciu správania čitateľov sa využívajú pragmaticky aktívne výrazové prostriedky. Aj v tomto prípade má najvýraznejšiu pragmatickú silu emocionálno-expresívna lexika. Po silných expresívach siaha najmä bulvár. Napríklad: Ak si Fico predstaví, čím ho doteraz Mečiar a Slota obšťastnili, má sa na čo „tešiť“. Mladý Rezeško, dcérenka poslanca Ďuračku, hádky o teplé fleky a ďalšie skvelé darčeky. Pragmatický náboj nesú zdrobneniny dcérenka, darčeky, ktoré však vyjadrenie nezjemňujú, čo platí najmä o zdrobnenine Rezešovho mena, ktoré má v tejto forme pejoratívny nádych. Už z nich vyžaruje autorov ironicky podfarbený negatívny postoj. Ten sa zvýrazňuje intenzifikačným prívlastkom skvelé (darčeky), ktoré má opačný kontextový význam (= nepríjemné, nečakané darčeky). Podobný významový protipohyb nesú aj slovesá obšťastniť a tešiť sa (tu opačné významové zameranie zvýrazňujú aj úvodzovky). Do tohto silne pragmaticky zacieleného kontextu „zapadá“ aj slangové spojenie teplé fleky (= pracovné miesta, dobré posty, výhodné pozície). Ako vidieť, autor využil viacero lexikálnych prostriedkov, aby prezentoval svoje stanovisko k vysielanej informácii a aby o oprávnenosti takéhoto hodnotenia presvedčil aj čitateľa.

Pri pragmatickom zameraní na adresáta lexike výdatne vypomáha syntax, hlavne opytovacia veta, napríklad: Z viacerých strán sa ozývajú varovné hlasy, že Slovensko by nemalo byť len montážnou dielňou. Je automobilka Kia len montážnou dielňou? V zjednodušenom význame slova, áno. /.../ Vždy je to však lepšie, ako byť bez práce a kapitálu. Niekedy autor na čitateľa aj priamo apeluje. Takýmto apelom sa končí úvaha o cesta pápeža Benedikta XVI. do Turecka: To je viac ako trefný príspevok k diskusii o tolerancii a rôznorodosti, nemyslíte? Za pomoci modálnych prostriedkov sa často kombinuje adresné oslovenie čitateľa s odporúčaním, napríklad: Bojíte sa pri registrácii na webových službách, aby vám nezačal chodiť spam? Môžete si pre registráciu zriadiť samostatnú poštovú schránku alebo zvoliť rýchlejšie riešenie: dočasnú, hoci len desaťminútovú e-mailovú adresu.

Hlavným problémom autorov publicistických komentárov i fejtónov je, či a ako dokážu vyvážiť vzťah medzi výraznými expresívami, nositeľmi pragmatického zamerania, a bezpríznakovými, nocionálnymi prostriedkami. Práve bulvár totiž často nefunkčne siaha po silných prostriedkoch z pólu negatívnej expresivity.

Späť