Chudoba stráca česť i dôstojnosť

Slovensko, 16. 4. 2007 (Verejná správa 8/2007)

Chudoba cti netratí. Tak znie jedno z najrozšírenejších slovenských prísloví, ktoré sa snaží tragickému sociálnemu obrazu nasadiť vznešený morálny rámec. Chudoba je sociálny fenomén, ktorý sprevádza ľudské spoločenstvo azda od jeho zrodu. Má rôzne prejavy v čase a priestore. Keďže je synonymom ľudskej degradácie, v rôznych časových obdobiach sa formovali aj rôzne postoje - ak nechceme hneď hovoriť o riešeniach - k tomuto fenoménu. Napriek civilizačným posunom sprevádzaným všeobecným hospodárskym rastom, materiálnymi výdobytkami, presadzovaním takých kultúrnych hodnôt, ktoré zdôrazňujú dôstojnosť ľudského života vo všetkých jeho podobách, problém chudoby je stále prítomný. Otázka riešenia chudoby a hlavne jej extrémnych, život človeka ohrozujúcich podôb je dôležitou agendou mnohých medzinárodných organizácií, predovšetkým humanitárnych, a neraz i pálčivou politickou agendou spoločenstiev a štátov, v ktorých žijú väčšie zoskupenia chudobných ľudí.

Chudoba je problémom hospodárskym, spoločenským, kultúrnym, politickým, etickým, zdravotným, ale predovšetkým humánnym, lebo poznačí ľudské osudy takými životnými podmienkami, ktoré ich v spoločnosti degradujú a vytláčajú na jej okraj. Pritom neraz i zmenšujú šance vyslobodiť sa z tejto pasce vlastným pričinením. Fenomén chudoby je prítomný aj na Slovensku. Preto treba o ňom hovoriť, treba ho analyzovať, poznávať jeho rôzne podoby, príčiny, dopady, a predovšetkým hľadať spôsoby riešenia a odstránenia tohto problému.

Problémom chudoby sa zaoberá aj UNESCO a jeho dlhodobý program MOST (Management of Social Transformation – Riadenie spoločenskej transformácie). Otázky chudoby sú jednou z prioritných tém programu, okolo ktorého sa sústredili politici a vedci zaangažovaní do ich riešenia. Preto i Národný komitét UNESCO – Program MOST na Slovensku privítal a podporil iniciatívu Sociologického ústavu Slovenskej akadémie vied zorganizovať k tejto téme konferenciu. Organizátorom sa podarilo dostať za jeden stôl vedcov, aktivistov z mimovládnych združení, ale i predstaviteľov Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR.

Korene a rozmery chudoby


Na prelome rokov 2006 a 2007 boli poznatky z konferencie zhrnuté do knižnej publikácie pod názvom Chudoba v slovenskej spoločnosti a vzťah slovenskej spoločnosti k chudobe. Prináša dvadsaťšesť pohľadov na problém chudoby a jej prejavy na Slovensku. Potvrdzuje zložitosť tejto problematiky v jej teoreticko-analytickej podobe, ako aj zložitosť situácií, v ktorých sa – priamo i nepriamo - prakticky prejavuje. Tak ako v minulosti, i v súčasnosti dochádza k názorovým stretom práve v otázkach definície aj precizovania toho, čo vnímame ako chudobu. Kontexty teologicko – filozofického vnímania fenoménu chudoby v histórii i súčasnosti, pohľad na situáciu po prvej svetovej vojne si čitateľ môže konfrontovať so súčasnými prístupmi, ktoré sa snažia vysporiadať s otázkami definovania chudoby a jej indikátorov, porovnávať mieru a rozsah jej výskytu. Snahy reflektovať problémy chudoby možno chápať aj v kontexte určitých politických ideológií.

Zborník potvrdzuje skutočnosť, že existuje mnohorakosť prístupov už aj vzhľadom na to, že ide o mnoho-dimenzionálny problém. Môže to viesť k zjednodušovaniu, alebo zamieňaniu s inými javmi, ktoré s ním priamo alebo nepriamo súvisia a v určitých situáciách môžu naštartovať prepad do chudoby. Môže to byť sociálna diferenciácia, výrazná nerovnosť, sociálne vylúčenie, slabý trh práce, veľká nezamestnanosť, ale aj iné faktory. Prínosom publikácie je, že značnú pozornosť venuje aj týmto súvislostiam, čo umožňuje lepšie chápať celú problematiky, jej príčiny i vzájomné súvislosti. Veď chudoba má kumulatívny charakter – prepad v jednej sociálnej sfére začína kopiť problémy aj v iných sférach života jednotlivca i sociálnej skupiny. Práca a jej dôstojnosť, rodina a jej postavenie, dôchodková nerovnosť, kriminalita, zdravotný stav, zdravotné postihnutie, rodový rozmer chudoby, absencia základných životných potrieb, vidiecky alebo regionálne zadefinovaný kritický priestor rezonujú ako faktory, ktoré sa na chudobu viažu.

V súvislosti s chudobou osobitne treba spomenúť rómske etnikum. Sú to práve rómske komunity, v ktorých sa výrazne hromadia problémy vedúce k chudobe, neraz aj v jej extrémnych podobách. Analytický pohľad na situáciu v rómskych komunitách je však v publikácii zastúpený skromnejšie. Na rómsku komunitu sa pritom vzťahuje celý rad projektov financovaných zo zdrojov Európskej únie, ktorých cieľom je podporiť integráciu Rómov do spoločnosti. Kritická analýza signalizuje, že nie všetky projekty napĺňajú predpokladané zámery.

Pozornosť si zasluhuje aj poznanie, akým spôsobom sa chudoba a hlavne jej príčiny odrážajú vo verejnej mienke. Je to dôsledok neprajnosti osudu, lenivosti, absencie pevnej vôle, nespravodlivosti v spoločnosti, alebo dokonca je to nevyhnutná súčasť pokroku? Frekvencia týchto postojov a názorov je zaujímavejšia, ak ich dávame do medzinárodných porovnaní a súvislostí. Zamyslieť sa treba i nad tým, ako problém chudoby predstavujú verejnosti masmédiá, najmä také, ktoré pracujú so sugestívnymi obrazmi sociálnej reality, ako je televízna publicistika alebo reportážna fotografia.

Liek na chudobu sa hľadá


Ako sa vysporiadať s problémom chudoby? Pochopiteľne, publikácia neprináša žiadne praktické a účinné návody a riešenia. U nás aj v zahraničí sa ukazuje, že základným predpokladom, aby sa mohli hľadať cesty a stratégie ako sa vysporiadať s týmto problémom, je situáciu monitorovať, vyhodnocovať, aby na základe takýchto zistení mohla decízna sféra prijímať adekvátne rozhodnutia. Na pôde Európskej únie sa takýto výskum koordinuje prostredníctvom projektu EU SILC (o príjmoch a životných podmienkach v krajinách EÚ), na ktorom sa zúčastňuje i Slovenská republika. Dôležité je i to, aby sa chudoba vnímala ako reálny, mýtov zbavený spoločenský problém, ktorého riešenie je súčasťou verejnej politiky štátu - jej sociálnej politiky. Práve v oblasti verejnej politiky, vo vzťahu k nerovnostiam a chudobe sa konfrontujú takzvané univerzalistické prístupy s prístupmi sociálne cielenými. Pri univerzalistických prístupoch sú určité sociálne podpory plošne alebo všeobecne dostupné pri dodržaní stanovených kritérií. Na druhej strane stoja prístupy orientované na sociálne cielené formy podpôr pre tých, ktorí to najviac potrebujú . V medzinárodných odborných kruhoch prebiehajú diskusie, do akej miery tieto odlišné prístupy ovplyvňujú formovanie sociálnej solidarity, sociálnej súdržnosti v spoločnosti. Zborník sa dotýka – hoci len okrajovo - aj problému bezdomovectva s naznačením konkrétnych foriem pomoci tejto sociálnej skupine.

Publikácia zaoberajúca sa chudobou by nemala uniknúť pozornosti odbornej ani laickej verejnosti, nehovoriac o sfére rozhodovacej, verejnosprávnej, od úrovne lokálnej cez regionálnu až po celoštátnu. Rozširuje nielen poznanie tohto fenoménu, ale vyvoláva i rad podnetov na hľadanie adekvátnych riešení.

Ľubomír FALŤAN

Späť