Štrnásť dní prezidenta republiky

Slovensko, 30. 4. 2007 (Verejná správa 9/2007)

Štrnásť dní prezidenta republiky

perom Margity Ivaničkovej z tlačového oddelenia Kancelárie prezidenta SR

Najvýznamnejšou udalosťou, ktorá upútala pozornosť našej verejnosti, bolo zrejme slávnostné otvorenie Slovenského národného divadla (na prvom obrázku). Po dvoch rozporuplných desaťročiach jeho výstavby sa na slávnosti stretli reprezentanti nášho kultúrneho, politického a spoločenského života, aby boli svedkami zjednocujúceho a trvalého posolstva, ktoré dokáže generáciám odovzdávať iba kultúra, lebo, ako to kedysi nadčasovo vyslovil niekdajší minister kultúry a básnik Miroslav Válek: „Za kultúru sa síce platí, ale na nekultúrnosť sa dopláca“.

Prezident Ivan Gašparovič v slávnostnom otváracom príhovore v yzdvihol otvorenie SND ako dar štátu svojmu národu, ako dar občanov sebe samým. Tento dar však čaká na naplnenie vznešeným, duchovným obsahom. Povedané jeho slovami: „Slovenské národné divadlo hovorí o zodpovednosti, trpezlivosti, žičlivosti a, samozrejme, o majstrovstve. Tieto priestory, ktoré ešte vládnu nad nami, čakajú na vrcholné výkony, ktoré budú vládnuť im. Aj na potlesk vďačných divákov. Budú medzi nimi určite aj tí, čo túto budovu stavali na nohy. Nasledujúce generácie sa už nebudú pýtať ako dlho. Ale ako dlho a čo sa v Slovenskom národnom divadle hrá. Úprimne želám všetkým, aby odpoveď na takto položené otázky bola vždy pozitívna.“

V rámci svojho ďalšieho programu rokoval s generálnym tajomníkom Organizácie pre ekonomickú spoluprácu a rozvoj Angelom Gurríom. Ten mu odovzdal najnovšiu správu o Slovensku, v ktorej OECD ocenila jeho ekonomický pokrok, na druhej strane uviedla aj výzvy, ktoré ho čakajú po vstupe do EÚ a eurozóny. Ivan Gašparovič poznamenal, že Slovenská republika za krátky čas svojej existencie dokázala, že je rešpektovanou demokraciou, ktorá ako člen Bezpečnostnej rady OSN rozhoduje o najzávažnejších problémoch svetovej politiky. Slovensko nepodstúpilo reformy len kvôli členstvu v EÚ, ale hlavne kvôli nevyhnutným potrebám vyplývajúcim z transformácie celého systému, a je na dobrej ceste ekonomického rozvoja, znižovania nezamestnanosti a stabilizácie sociálneho prostredia.

Z radov domácich činiteľov prijal prezident predstaviteľa Slovenskej humanitnej rady Branislava Mamojku, ktorý ho informoval o pripravovaných projektoch. I. Gašparovič ocenil prácu SHR a prisľúbil, že na stretnutí s ministerkou práce, sociálnych vecí a rodiny podporí požiadavky zdravotne postihnutých občanov a Slovenskej humanitnej rady. Svoj sľub vzápätí splnil a stretol sa i s ministerkou Vierou Tomanovou (druhý obrázok). Hovorili spolu o možnostiach podpory Slovenskej humanitnej rade a organizáciám, ktoré združuje, o riešení problému neziskových organizácií a o zákonníku práce. Šéfka rezortu informovala prezidenta o európskych štrukturálnych fondoch a o príprave i realizácii národného strategického a referenčného rámca na programové obdobie 2007 – 2013.

K palete humanitných tém sa nepriamo pridružilo podujatie Dňa narcisov. Prezident SR prijal vo svojom sídle žiakov bratislavského Gymnázia na Tomášikovej ulici, ktorí ho oslovili s posolstvom podujatia. Túto humánnu myšlienku rozvinula prezidentka neziskovej organizácie Liga proti rakovine Eva Siracká, ktorú v jej aktivitách podporuje aj prvá dáma, pani Silvia Gašparovičová. Prezident prispel do „narcisovej zbierky“ a zároveň sa poďakoval študentom gymnázia za pomoc šľachetnému projektu. Ocenil, že aj mladí ľudia vyjadrili svoju solidaritu s ľuďmi, ktorí sú na pomoc druhých odkázaní. K finančnej zbierke sa pripojili i zamestnanci Kancelárie prezidenta SR.

Za cieľ pracovného výjazdu si Ivan Gašparovič tentoraz zvolil Košice. Na pôde Ústavného súdu SR sa stretol sa predsedníčkou tejto významnej inštitúcie Ivettou Macejkovou. Potom vystúpil na slávnostnom zasadnutí pléna Ústavného súdu SR v historickej radnici mesta Košice (úplné znenie jeho vystúpenia uverejňujeme na nasledujúcich stranách). Ako zdôraznila predsedníčka Ústavného súdu SR, skutočnosť, že prezident republiky len krátko po vymenovaní sudcov a vedenia ústavného súdu túto inštitúciu aj osobne navštívil, je prejavom jeho dôvery a úcty. Informovala hlavu štátu o situácii na súde od nástupu nového vedenia. Ako uviedla, do 16. februára bolo na ústavnom súde 996 podaní z predchádzajúceho obdobia, za dva mesiace plénum prerokovalo už 33 žiadostí. Prioritou predsedníčky je riešiť najmä staré záležitosti z rokov 2001 až 2005. K rozhodnutiu o zákone o interrupciách by podľa nej mohlo dôjsť už na jesennej schôdzí.

V Košiciach prezident zašiel i medzi študentov Právnickej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika a diskutoval s nimi. Študenti sa zaujímali najmä o vymožiteľnosť práva, o stav slovenskej justície, ale aj o názory prezidenta na zákonník práce a na zmeny vo vysokoškolskom zákone. Ivan Gašparovič im odpovedal i na otázky týkajúce sa budúcnosti Zmluvy o ústave pre Európu. Ako konštatoval, Európa potrebuje nový dokument, na základe ktorého bude fungovať a ďalej sa rozširovať. Kľúčovú úlohu v tomto prípade však podľa prezidenta zohrá postavenie národných parlamentov vo vzťahu k Európskemu parlamentu. A toto by malo byť už zakotvené v novom dokumente, ktorý nahradí predošlú neúspešnú zmluvu. Ústavu Slovenskej republiky prezident označil za modernú a demokratickú, ktorá sa dá prispôsobovať novým požiadavkám, nie však častou novelizáciou, ale na základe dlhodobej a dôkladnej diskusie.

Napriek nespornej štátnickej rozvahe a preukázateľne akceptovaným krokom na domácej i zahraničnej pôde, prezident SR sa aj v poslednom období opäť stal objektom nekorektných útokov zo strany niektorých novinárov. Napríklad v publicistickej relácii Paľba, ktorú odvysielala TV Markíza 16. apríla pod názvom Ofsajd, redaktor Pavol Fehér doslova uviedol: „V slovenskom futbale sa dobre cítili aj rôzne podozrivé osoby a čierne peniaze, tie napodiv neprekážali ani najvyššiemu predstaviteľovi štátu. I. Gašparovič sa totiž v istom rozhovore vyjadril, že bez čiernych peňazí by možno nebol slovenský futbal.“

Hovorca prezidenta Marek Trubač právom označil tieto slová redaktora za lživé. Ak by si redaktor TV Markíza rozhovor prezidenta SR pre denník Šport, publikovaný aj na webovej stránke hlavy štátu, pozorne prečítal, nikdy by nemohol takéto slová použiť. Odpovede prezidenta SR zneli v skrátenej forme nasledovne: „Ako hlava štátu, ako občan tejto krajiny si prirodzene želám, aby nielen šport, ale všetky oblasti spoločensko-politického života boli financované transparentne a v rámci jasných a čitateľných pravidiel. Tam, kde je transparentnosť, prichádza aj nová kvalita vzťahov a dostavujú sa aj výsledky. Zároveň však chcem podotknúť, že ako v iných oblastiach spoločenského života, tak aj v oblasti športu môže visieť celý rad otáznikov. Pozrite sa do vyspelých krajín EÚ, na korupčný škandál v Taliansku, pozrite sa k našim susedom v Čechách, kde bol rozhodcovský škandál. To napovedá, že i táto oblasť láka investície rôzneho druhu, ktoré si vytvárajú svojské pravidlá hry. Je úlohou štátu, ako sa s tým dokáže vysporiadať. U nás zatiaľ podobný škandál nevypukol. Ktokoľvek má dôkazy, že sa u nás postupuje podobne, môže si splniť základnú povinnosť a dôkazy predostrieť. Žijeme v slobodnej krajine a verím, že po predložení dôkazov sa dokáže s tým štát vysporiadať podobne ako tomu bolo v Taliansku či v Čechách. Pokiaľ mi je známe, také dôkazy zatiaľ nikto nepredložil, a všetko zostáva len v polohe fám a dohadov. Na to, aby začal štát konať, je to skutočne málo.“

Je zrejmé, že hlava štátu sa ani v budúcnosti nebude môcť vyhnúť takýmto cieleným mediálnym útokom. Preto považujeme za potrebné vždy objektivizovať lživé a povrchné informácie, aj keď takéto „informácie“ v konečnom dôsledku deklasujú predovšetkým bulvárnych novinárov, ktorí sa k nim uchyľujú. Ale to už je širší problém mediálnej kultúry, či skôr nekultúrnosti.

Foto – Marián Garaj

Späť