Potraviny nemožno zveriť hazardérom

Slovensko, 26. 6. 2007 (Verejná správa 13/2007)

Po štúdiu na prevádzkovo-ekonomickej fakulte nitrianskej Vysokej školy poľnohospodárskej v roku 1977 sa Ing. Miroslav JUREŇA vrátil na rodné Záhorie, aby v činnosti gbelského roľníckeho družstva plných trinásť rokov uplatňoval získané vedomosti vo funkcii hlavného ekonóma. Praktik s novátorskou výbavou sa hneď po roku 1991 pustil do podnikania, aby svoje skúsenosti zúročil vo výkonných a riadiacich funkciách hospodárskych i obchodných spoločností. Ako špičkový odborník sa v novej vláde stal ministrom poľnohospodárstva.

Koncom mája ste sa v Palárikove stretli na dvojdňovej schôdzke s rezortnými kolegami Petrom Gandalovičom, Józsefom Gráfom a Andrzejom Lepperom na rokovaní o pomerne obsiahlej agende spoločnej poľnohospodárskej politiky krajín V-4. Mohli by ste, pán minister, stručne priblížiť hlavné okruhy tém a výstupov z tohto pracovného rokovania vo vzťahu k Európskej komisii?

V prvom rade to boli otázky reformných zmien spoločnej organizácie trhu, pričom sme konštatovali, že národné pozície sú v tomto smere v mnohom spoločné. Dominovali im najmä obavy z negatívnych dopadov reformných návrhov na zmeny trhu s cukrom. Na návrh českej strany sme súhlasili s vytvorením pracovnej skupiny, ktorá bude koordinovať naše stanoviská k aktuálnym problémom. Hovorili sme o budúcnosti spoločnej poľnohospodárskej politiky, aj o niektorých finančných záležitostiach, ako je napríklad Jednotná platba na plochu do roku 2013, kedy by nové členské krajiny mali dosiahnuť rovnakú úroveň priamych platieb, ako pôvodná pätnástka. Na programe boli i aktuálne otázky obchodu. Vo všetkých krajinách V-4 napríklad pretrvávajú problémy s nízkymi obchodnými cenami bravčového mäsa, čo sa odráža na živočíšnej výrobe. Cenový šok spôsobený medziročným poklesom cien, má na tento sektor negatívny dopad.

Zaoberali sme sa tiež nadmernými zásobami niektorých komodít a hrozbami finančných postihov za ne pre Česko, Poľsko i Slovensko, čo považujeme za nespravodlivé. Tieto témy sme odporúčali na riešenie v Európskej komisii. Pokiaľ ide o kompetentné autority a sporné registrácie, dohodli sme sa, že pôjdeme cestou prevencie, nie vzájomných zvád. Každú takúto eventualitu posúdia najprv pracovné a expertné skupiny v maximálnej snahe dosiahnuť kompromisné riešenie. Výsledkom konsenzu je aj reálna dohoda medzi Slovenskom a Poľskom o registrácii oštiepka a oscypka. Česi požiadali V-4 o neformálnu podporu pri registrácii piva. Dosť priestoru sme venovali aj bezpečnosti a kvalite potravín. Pozvali sme partnerov na seminár kvality počas Agrokomplexu 2007 v Nitre, ktorý pripravíme v spolupráci s Francúzskym inštitútom pre kvalitu INAO.

Kvalita a bezpečnosť potravín je životne dôležitá otázka. Každý štát podľa stupňa rozvoja dbá na to, aby predchádzal nákazám a epidémiám. Leto s vysokými teplotami nebezpečenstvo infekcií zvyšuje.Do pôsobnosti ministerstva pôdohospodárstva spadá i potravinová kontrola. Mohli by ste bližšie ozrejmiť túto kompetenciu?

V novele zákona o potravinách, ktorá je platná od 1. mája tohto roku, sa v paragrafe 23 stanovuje, že orgány štátnej veterinárnej a potravinovej správy, ktoré spadajú do kompetencie ministerstva pôdohospodárstva, vykonávajú úradnú kontrolu potravín živočíšneho pôvodu pri ich výrobe, manipulácii i umiestňovaní na trhu. Táto kontrola sa však netýka služieb spoločného stravovania. Pri nedostatkoch v týchto službách by sa občania mali obracať na Úrad verejného zdravotníctva.

Vo verejnosti je už známe, že v novom zákone o potravinách sa podstatne zmenila výška pokút. Prečo ste zaviedli až také prísne pravidlá?

Zákon o potravinách sme museli novelizovať, lebo táto norma bola prijatá pred vstupom Slovenska do Európskej únie a doterajšia legislatíva, najmä hygienický balíček, nedovolil v slovenských podmienkach uplatňovať rovnaké podmienky ako v štátoch únie. K tomu treba prirátať aj aktuálne národné potreby, takže zákon sa mal novelizovať už skôr. Meškalo sa s ním takmer rok a pol.

Skúsenosť našich potravinových inšpektorov je taká, že obchodníci dlhodobo porušujú zásady predaja potravín. Nedostatky sú v rozsahu od 50 do 70 percent. To bol dôvod, prečo sa zákon sprísnil. Za zlú hygienu potravín môžu dnes prevádzkovatelia a obchodníci dostať pokutu milión, päť miliónov, ale i desať miliónov korún. Ak výrobcovia potravín napríklad používajú zakázané prísady, môžu dostať pokutu aj vo výške päť miliónov korún. Nový zákon o potravinách umožňuje kontrolórom uložiť prevádzkovateľovi, ktorý umiestňuje na trh potraviny po uplynutí dátumu spotreby alebo dátumu minimálnej trvanlivosti pokutu do milióna korún. V prípade opakovaných hrubých porušení zákona sa pokuta môže vyšplhať dokonca až na päťdesiat miliónov korún.

Pripomeňme si začiatok roka 2006, kedy médiá chrlili informácie o predajoch potravín po termíne spotreby jednu za druhou. Nič zásadné sa však nestalo. Teraz sme len dobiehali čas, ktorý zameškal predchádzajúci minister. Chcel zaviesť pri nekvalitných potravinách systém trikrát a dosť. Ak by došlo k porušeniu zákona v predajniach či v prevádzkach opakovane, po treťom zistenom prípade by museli majitelia svoj obchod zlikvidovať. Lenže na to, aby sa človek otrávil nekvalitnými potravinami a poškodil si zdravie, stačí ich len raz nakúpiť a skonzumovať. Zlým pokrmom si poškodíme zdravie hneď. Načo teda čakať, kým sa to ešte dvakrát zopakuje? To by bol hazard so zdravím a životom ľudí. Preto sme pokuty razantne zvýšili. Potraviny nemožno zveriť hazardérom.

Dá sa motivovať výrobcov ku kvalite potravín?

Dá, ale konkrétny návod sotva existuje. Skladá sa z obsahu pojmov: zdravá výživa, kvalita a tradícia. Je to i filozofia tohtoročného 34. ročníka poľnohospodárskej výstavy Agrokomplex v Nitre, kde v rámci podpory domácich poľnohospodárskych výrobkov a potravín budeme popri tradičných oceneniach znovu udeľovať i Značku kvality SR. Vybrané produkty ju získajú na tri roky, sezónne na rok.

Kvalita potravín nedostáva direkty na výstavách, ale na hákoch v mäsiarstvach, v obchodoch a jedálňach. Čo obsahujú zápisy kontrolórov v správach z previerok potravinových predajní a jedálenských zariadení?

V marci 2007 – teda pred platnosťou novej zákonnej normy – pri úradnej previerke obchodnej siete konštatovali inšpektori rôznorodé nedostatky. Zistili predaj tovaru po dátume minimálnej trvanlivosti pri šestnástich druhoch. Predaj tovaru po čase spotreby u jedenástich výrobkov. Našli pavučiny na strope v skladovom priestore alebo výskyt švábov priamo v potravinárskej predajni. Zaprášené a znečistené predajné regály. Zistili, že potravinársky i nepotravinársky tovar sa skladuje spoločne v bezprostrednej blízkosti. Kontrolóri našli aj silne znečistené steny chladiaceho boxu určeného na skladovanie mlieka a mliečnych výrobkov, či plesňami znečistené steny v chladiacom boxe.

Môžete spomenúť niektoré kuriozity?

Popri už chronických bolestiach, kontrolóri občas objavia i špecifické nedostatky – trebárs, že umelé osvetlenia v boxe nie sú chránené tienidlami. Ku klasickým prešľapom patrí nedokladovaná kvalita a zdravotná neškodnosť pitnej vody z vlastného zdroja, alebo predaj potravín s poškodeným obalom. Veľa nedostatkov je v označení tovaru. Málokto by chcel jesť bravčové škvarky, keď ani obchodník nevie, aký majú dátum spotreby. Nedokáže preukázať, že chladená hydina bola naozaj skladovaná pri mínus osemnástich stupňoch. V predajni mäso-údeniny nemali o tom doklady. Nedodržanie teplotných podmienok pre skladovanie a uchovávanie mäkkých mäsových výrobkov je tiež častý nedostatok. Rovnako aj nezabezpečené oddelené skladovanie nezlučiteľných druhov tovarov – hydiny a rýb. Chýbajú osvedčenia o hygienickej spôsobilosti na prepravu potravín a manipuláciu s nimi. Inšpektori našli nedostatky v evidencii teplôt skladovania, čistenia, dezinfekcie i deratizácie. Zlé označenie malo predávané ovocie, zelenina, zemiaky...

Zistili tiež, že v predajniach sú nefunkčné sociálne zariadenia. Chýbali doklady o odbornej spôsobilosti zamestnancov. Zamestnávatelia nevedeli predložiť osvedčenia o ich disponovanosti na vykonávanie aj epidemiologicky závažných činností. Čiže, nedostatkov je viac ako dosť. A pretrvávajúcich.

Zmeňme tému. V poslednom období sa veľa hovorí o klimatických zmenách. Zhoršovanie atmosféry a kvality životného prostredia v súvislosti so skleníkovým efektom sa stáva vážnou hrozbou pre ľudstvo. Celkové otepľovanie nemá vplyv len na ústup ľadovcov a zvyšovanie hladiny oceánov, ale mení už aj charakter tradičných produkčných oblastí. Francúzski vinári vysádzajú trebárs vinice niektorými druhmi hrozna v Anglicku. Dlhé obdobia sucha skúšajú i našich pôdohospodárov a zvyšujú ich výrobné náklady. Aj v tomto roku sa už negatívne odrazili na zakladaní úrody i na predpokladaných výnosoch. Čo na ministerstve urobíte, aby ste roľníkom pomohli a aké sú prognózy budúcej poľnohospodárskej produkcie?

Máme za sebou jeden z najsuchších aprílov za posledné polstoročie. V tomto mesiaci zvykne v priemere spadnúť okolo štyridsať mililitrov zrážok. Tento rok to bol iba nepatrný zrážkový úhrn. Spadlo od jedného do troch mililitrov, čo je na väčšine územia Slovenska najnižšie množstvo zrážok dokonca od roku 1881. Máj bol zatiaľ optimistickejší, ale predpoklady hovoria o návrate suchších dní. Tropické horúčavy zo začiatku júna dávajú týmto výhľadom za pravdu.

Vlani sme mali suchú jeseň a v zime bolo málo snehu, ktorý tiež tvorí určité zásoby vody v pôde. Situácia s vlahou naozaj nie je uspokojivá. Zrážky by potrebovali oziminy, ale zatiaľ sú na tom relatívne dobre najmä vďaka teplej zime. Z jarných plodín najviac trpí nedostatkom vlahy jačmeň. Vplyvom sucha sa začínal strácať pozitívny efekt skorej sejby. Najhoršie na tom budú porasty poľnej zeleniny, ktorú je potrebné intenzívne zavlažovať, ak niekde budú zrážky opäť chýbať. S tým však musia pestovatelia kalkulovať a prispôsobiť svoje technické vybavenie aj na najkritickejšie podmienky. Zatiaľ nemôžeme hovoriť o mimoriadne negatívnom vplyve sucha na úrodu hlavných poľných plodín.

O výške úrody je však zatiaľ priskoro hovoriť. Určité negatívne dopady, ak sa k nám suché počasie vráti na dlhší čas, možno predvídať. Odhady úrod sú najpresnejšie, až keď je možné presne vyčísliť počet rastlín, počet odnoží klasov na štvorcovom metri a hmotnosť tisícky semien.

Ako sa ubrániť dlhodobým obdobiam sucha?

Len zavlažovaním. Ak sa sucho vráti, podnikatelia by mali naplno využívať potenciál hydromelioračnych sústav a zariadení. Ministerstvo poľnohospodárstva uvoľnilo 25,7 milióna korún na ich prevádzku na vyše tristo tisíc hektároch. V prípade, ak by situácia bola kritická a táto čiastka by nepostačovala, predložíme požiadavku o finančnú injekciu vláde.

Veľkú odozvu vo vašom rezorte má vládou prijatý Program rozvoja vidieka v rokoch 2007 až 2013, na ktorý sa má vynaložiť 2,5 miliárd eur, čo je takmer 90 miliárd slovenských korún. Z tejto sumy by malo 1,97 miliárd eur pochádzať z fondov Európskej únie a zvyšok budú predstavovať prostriedky zo štátneho rozpočtu. Aké sú doterajšie skúsenosti s týmto programom?

Doteraz sme v rámci Sektorového operačného programu Poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka k 31. marcu tohto roku prijali 3 044 projektov. Z nich bolo 1 634 schválených v celkovom objeme 9,6 miliardy slovenských korún z verejných zdrojov, čo predstavuje 99,32 percenta schválených projektov. Sektorový operačný program Poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka vznikol rozpracovaním jedného z operačných programov Národného rozvojového plánu (NRP) SR na obdobie rokov 2004 – 2006 pre využívanie prostriedkov zo štrukturálnych fondov Európskej únie. Cieľom bolo podporiť poľnohospodársku prvovýrobu a spracovanie poľnohospodárskych produktov, ako aj rozvoj lesného hospodárstva a rybárstva. Takto sa zabezpečuje trvalo udržateľný rozvoj vidieka.

Kofinancovanie projektov sa uskutočňovalo z usmerňovacej sekcie Európskeho poľnohospodárskeho usmerňovacieho a garančného fondu (EAGGF). Program má za cieľ zvýšiť výkonnosť poľnohospodárskej výroby a životnej úrovne vidieckeho obyvateľstva zároveň s ochranou a zlepšením životného prostredia, starostlivosti o zvieratá a zabezpečením kvality potravín. Z hľadiska čerpania má zatiaľ program najvyšší podiel zo všetkých operačných programov implementovaných v programovom období 2004 – 2006. Úspech a dobré ukazovatele záujmu o podporu zo Sektorového operačného programu Poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka sú predpokladom veľkého záujmu aj o čerpanie finančných prostriedkov z Programu rozvoja vidieka v novom programovacom období 2007 – 2013, ktorý sa teraz na ministerstve detailne rozpracúva.

Ministerstvo pôdohospodárstva SR má úlohy aj v projekte Natura 2000. Môžete bližšie vysvetliť postavenie rezortu v ňom?

Slovensko má v národnom zozname zapísaných tridsať osem lokalít chránených vtáčích území a národný zoznam tristo osemdesiat dva lokalít území európskeho významu. S tým sú spojené obmedzujúce podmienky hospodárenia na poľnohospodárskej pôde. Lokality biotopov podliehajú schváleniu Európskou komisiou a začnú sa vymedzovať do šiestich rokov. Územia biotopov majú stanovený príslušný stupeň ochrany.

Pozíciu ministerstva pôdohospodárstva v projekte Natura 2000 charakterizuje, že prostredníctvom príslušných eurofondov a v zmysle legislatívy môže cez relevantné opatrenia poskytovať subjektom, ktoré hospodária vo vyhlásených územiach Natura 2000, prostriedky za obmedzenie hospodárskych činností. Tie sú jednoznačne definované a ekonomicky kalkulované ako platba na hektár v programovacích dokumentoch schválených Európskou komisiou. Žiadateľ o platbu musí hospodáriť minimálne na jednom hektári poľnohospodárskej pôdy vo vyhlásenej oblasti územia Natura 2000, prípadne v chránených vtáčích územiach a biotopoch. Pri orných pôdach spolupôsobia ďalšie podmienky. Trebárs, že osiata plocha žiadnej zo skupín plodín – obilnín, olejnín, okopanín – nesmie presiahnuť plochu päťdesiatich percent využívanej ornej pôdy, ktorá je predmetom podpory. Hospodár ďalej musí dodržiavať predpísané limity hnojenia a ďalšie podmienky definované Európskou úniou.

Natura 2000 je projekt ochrany vidieka. Čo vás čaká v ochrane životného prostredia v poľnohospodárstve na Slovensku v najbližších rokoch?

Spomínaný program teraz prechádza schvaľovacím procesom v Bruseli. V programe, ktorý schválila vláda, bolo dohodnuté, že podpora vyhlasovaných území sa uskutoční určenými dodatočnými opatreniami agroenvironmentálnych platieb na poľnohospodárskej pôde, respektíve lesoenvironmentálnych platieb na lesnej pôde. Uprednostnia sa pritom subjekty, ktoré sa nachádzajú sa vo vyhlásených územiach Natura 2000. Finančné zabezpečenie garantuje v schválenej výške vláda SR. Ak si uvedomíme, že Slovensko je hornatá krajina, pochopíme aj dôležitosť programu Natura 2000.

Rád by som však spomenul i konkrétny príklad ochrany a obnovy životného prostredia. Jeden z posledných májových víkendov v tomto roku sme na ministerstve v spolupráci so Štátnymi lesmi TANAP, Štátnymi lesmi Banská Bystrica a Národným lesníckym centrom venovali akcii Vráťme Tatrám stratenú krásu. Stopäťdesiat dobrovoľníkov čistilo územie po veternej kalamite nad Starým Smokovcom a vysadilo tu vyše dvetisíc sadeníc stromčekov.

Slovensko vraj v Európskej komisii vetuje návrh Fínska, aby na etiketách tých fliaš vodky, ktorá nebola vyrobená z tradičných surovín, akými sú zemiaky a obilniny, bolo uvedené z čoho ju vypálili. Prečo to robíme? A akú to má logiku?

Naopak. Fínsky návrh podporujeme. Za čias môjho predchodcu, Slovensko na žiadosť Poľska svoju podporu zvažovalo. Keďže na Slovensku sa vodka vyrába len z tradičných surovín, nevidím dôvod prečo tento návrh nepodporiť.

Späť