Štrnásť dní prezidenta republiky perom Margity Ivaničkovej z tlačového oddelenia Kancelárie prezidenta SR

Slovensko, 23. 8. 2007 (Verejná správa 17/2007)

Najdôležitejšia zahraničná návšteva na Slovensku v poslednom období, taliansky premiér Romano Prodi, v rozhovore s naším prezidentom ocenil pripravenosť Slovenskej republiky na prijatie eura a vyjadril presvedčenie, že dodržíme termín vstupu do eurozóny, ktorým je 1. január 2009. Medzi Slovenskom a Talianskom silnie hospodárska spolupráca, čo dokazuje aj rastúci objem obchodnej výmeny a talianskych investícií na Slovensku. Taliansko je naším štvrtým obchodným partnerom.

Súčasťou programu Ivana Gašparoviča boli tiež viaceré legislatívne aktivity. Je totiž zarážajúce, ako sa nechá naša verejnosť manipulovať médiami, ktoré sa účelovo zamerajú na nepodstatnú tému a urobia z nej div nie tému spoločensky prvoradú. Tak to bolo aj v prípade zákona o lesoch. Preto sa rozhodol prezident Ivan Gašparovič objektivizovať informácie o tomto zákone o lesoch pred zástupcami médií ešte predtým, ako zákon podpíše. A podpísal ho po dôkladnom zvážení preto, lebo v právnej ani ústavnej rovine nenašiel nijaký dôvod pre vrátenie zákona späť do Národnej rady SR. Vyslovil sa, že vrátenie zákona by nebolo určite namieste len z „dôvodov a tlakov, ktoré sa usilovali na mňa vyvinúť niektoré politické strany organizovaním verejnosti, vyjadrovaním nespokojnosti s obsahom zákona, o ktorom nemali ani predstavu“. Odmietol sa zapojiť do politickej hry o získavanie sympatií na základe lacných gest. Vyjadril tiež poľutovanie nad tým, že médiá sa neusilovali o vecné a obsahové objasnenie zákona občanom. „Preto časť verejnosti podľahla interpretácii niektorých politikov o tom, že zákon má napríklad vytlačiť cyklistov z lesných chodníkov. Zákon o lesoch, naopak, presne definuje pohyb cyklistov na lesných cestách, chodníkoch alebo vyznačených trasách. Nie je namierený proti širokej cyklistickej verejnosti, ale proti nezodpovedným, bezohľadným jedincom, ktorým je zachovanie prírody ľahostajné.“ Ani ministerstvo pôdohospodárstva vzhľadom na rezortné možnosti nevyvinulo dostatočnú aktivitu na vysvetľovanie zákona.

Ivan Gašparovič citáciou zákonov o lese, ktoré sú platné v krajinách EÚ, dokázal, že náš zákon o lesoch je štandardom únie. Špecifická mediálna hra sa rozvinula z podnetu na slovenskej strane v Českej republike, kde návrh zákona komentovali ironicky a negatívne. Prezident citoval zo zákona o lesoch v Českej republike, v ktorom majú ustanovenia toľko kritizované v slovenskom zákone zakotvené už od roku 1995. Podotkol, že rešpektuje právo občanov vyjadriť nespokojnosť a obavy, ale „našou povinnosťou, myslím tým politikov aj médií, je poskytnúť im takú sumu informácií, aby svoje postoje zaujímali slobodne a zodpovedne.“

Ivan Gašparovič zaujal stanovisko aj k provokačným iniciatívam tzv. Južanskej rady. Jej aktivisti na južnom Slovensku vyvíjajú činnosť, ktorej cieľom je otvorene deklarovaná autonómia pre občanov maďarskej národnosti žijúcich na Slovensku. Prezident zreteľne vyjadril, že mu záleží na tom, aby Slovensko bolo prosperujúci, dôveryhodný štát, v ktorom občania žijú spokojne. Podľa neho je neprijateľné akékoľvek rozdeľovania občanov podľa etník, rasy, či náboženstva: „Slovensko je občiansky štát, kde máme všetci rovnaké práva a rovnaké povinnosti. Rovnaké povinnosti budovať tento štát v prospech občanov,“ povedal. Odvolal sa na rozhovor s maďarským prezidentom, témou ktorého bola budúcnosť, nie minulosť našich národov. Slovensko bude naďalej zvrchovaným, kompaktným štátom tak, ako to hovorí Ústava Slovenskej republiky. I. Gašparovič je presvedčený, že rovnako zmýšľajú aj občania Slovenska.

Ešte pred nástupom desiatok našich diplomatov na dovolenku sa Ivan Gašparovič s nimi stretol v Bratislave. Poďakoval im za ich prácu pre republiku. Pripomenul, že vedúci zastupiteľských úradov SR v zahraničí prezentujú Slovensko „ako krajinu zodpovednú, krajinu, v ktorej je demokracia, krajinu, ktorá dokáže komunikovať vo všetkých nadnárodných inštitúciách. Dôkazom toho je, že Slovensko veľmi dobre zvládlo svoje postavenie vedúcej krajiny v rámci V4, že v súčasnosti ako člen Bezpečnostnej rady OSN zvládlo aj pozíciu predsedníctva.“ Vyslovil presvedčenie, že Slovensko zvládne svoje vedúce postavenie aj v Rade Európy. Vyjadril uspokojenie z priaznivého prijatia v krajinách, ktoré navštívil, a tiež zo stretnutí so zástupcami tamojších podnikateľov. Spomenul však svoje výhrady k postupu poslancov EÚ, ktorí kritizovali Slovensko „na nesprávnom mieste, v nesprávnom čase a s nesprávnymi argumentmi“ Zdôraznil, že je úlohou diplomatov „aj v takomto prípade a v krajinách, kde by sa niečo podobné vyskytlo, hovoriť pravdivo o skutočnostiach a faktoch, ktoré vylučujú takéto postoje.“

Naši diplomati sa ocitli na chvíľu doma, zato profesionálny život viacerých veľvyslancov na Slovensku začínal. Prezident prijal poverovacie listiny od veľvyslanca Lesothského kráľovstva, Andorrského kniežatstva, Singapurskej republiky a Etiópskej federatívnej demokratickej republiky.V diplomatickej rotácii nezaostáva ani Slovensko a tak prezident vymenoval aj ôsmich našich nových diplomatov.

Na prelome júla a augusta si po dvoch rokoch doprial krátku dovolenku v Chorvátsku. Pretože s manželkou Silviou pre pracovný program dlho nemohli venovať dostatočnú pozornosť vnúčatám, dovolenku strávili s nimi.

Po návrate na Slovensko pokračoval vo svojom programe aj účasťou na jubilejných 45. Jánošíkových dňoch v Terchovej. Pracovný týždeň začal maratónom prijatí. S prezidentom Policajného zboru SR Jánom Packom hovorili o zmenách v organizačnej štruktúre Policajného zboru a o legislatívnych zmenách, ktoré sa týkajú činnosti policajtov. V rozhovore s ministrom hospodárstva Ľubomírom Jahnátkom sa zaujímal o stav prác pri likvidácii banského nešťastia v Bani Nováky, o pripravenosť ministerstva na čerpanie prostriedkov z eurofondov ako aj o stratégiu energetickej bezpečnosti našej republiky do roku 2030. Prezident sa stretol aj s veľvyslancom SR v USA Rastislavom Káčerom, aby si prediskutovali účasť hlavy štátu na 62.Valnom zhromaždení OSN v New Yorku v septembri tohto roka.

V korešpondencii čakal na prezidenta veľmi zaujímavý list. Verejnosť má isto v čerstvej pamäti pokus médií o vyrobenie ďalšieho škandálu v súvislosti s motoristickým koníčkom Ivana Gašparoviča. Po jeho účasti na majstrovstvách Európy v preteku automobilov do vrchu sa rozpútala kampaň o tom, či prezident náhodou neporušil zákon, keď mal na pretekárskej kombinéze značku istej automobilky. Aliancia fair – play sa dokonca rozhodla podať podnet na výbor pre nezlučiteľnosť funkcií (!). Absurdnosť novej kampane proti hlave štátu viedla veľvyslanca Talianskej republiky na Slovensku Antonio Provenzana k tomu, že napísal prezidentovi I. Gašparovičovi list, v ktorom uvádza: “...zo slovenských agentúrnych správ som sa na moje nemalé prekvapenie dočítal (ani sa mi tomu nechce veriť), že Vaša Excelencia by sa mala zodpovedať z toho, že ste na nedávnych pretekoch automobilov do vrchu na Pezinskej Babe mali oblečenú súpravu s logom jednej automobilky. Z toho istého zdroja sa dozvedám aj o vyhlásení Vášho hovorcu, že nejestvuje nijaký zákon, ktorý by zakazoval ústavnému činiteľovi nosiť značkové odevy. Rád by som Vám vyjadril moju osobnú solidaritu proti takejto absurdnej kritike, podľa ktorej, ak by sme ju doviedli do extrémnych logických dôsledkov, nijaký ústavný činiteľ a teda verejná osoba by sa nemohla bez obvinenia z toho, že robí reklamu, posadiť za volant žiadneho auta – nakoľko je to predmet všeobecne ľahko identifikovateľný vďaka viditeľným nápisom, ktoré jasne uvádzajú značku a model. Samozrejme, plne si uvedomujem povinnosti, ktorým podliehajú úradné osoby, ale zastávam názor, že neodcudziteľné slobody ľudského jedinca nemôžu byť obmedzované až do takej miery, že sú dotknuté jeho ústavné práva“, uvádza sa okrem iného v liste talianskeho veľvyslanca prezidentovi. Žiada sa dodať, že v liste všetkým, ktorí nielen v dôsledku letných horúčav strácajú súdnosť až do takej miery, že zahraničie sa nestačí čudovať, do akých absurdností sú novinári a predstavitelia niektorých inštitúcií schopní na Slovensku zájsť. Aj voči hlave štátu.

Späť