Štrnásť dní prezidenta republiky perom Margity Ivaničkovej z tlačového oddelenia Kancelárie prezidenta SR

Slovensko, 6. 9. 2007 (Verejná správa 18/2007)

Medzi najdôležitejšie udalosti v našich dejinách patrí tragická augustová okupácia Československa vojskami Varšavskej zmluvy v roku 1968. Ivan Gašparovič si položením vencov pri pamätných tabuliach Petrovi Legnerovi a Danky Košanovej v Bratislave uctil symbolicky všetky obete invázie spojeneckých vojsk aj preto, aby najmä mladej generácii pripomenul tragiku udalostí, ktorá poznamenala na celú generáciu osudy krajiny a jej ľudí.

„Ani si to nestíhame uvedomovať, že je to už 39 rokov, kedy nadšenie Slovákov a Čechov z vidiny budovania nových princípov demokracie, založených na slobode, tolerancii a skutočnom mieri, prerušili tanky spriatelených vojsk Varšavskej zmluvy. Nikto tomu nechcel veriť, ale bola to skutočnosť. Prišli nás „oslobodzovať“ pred slobodou pod hrozbou násilia a smrti. Žiaľ niektorí naši spoluobčania sa jej v auguste 1968 nevyhli. Som rád, že dnes na túto udalosť a týchto statočných občanov spomíname v našom slobodnom a demokratickom štáte, ktorý sme nakoniec vybudovali, no žiaľ už bez tých, ktorí tento demokratizačný proces v našej spoločnosti začali aj za cenu vlastného života. Je úlohou nás všetkých, aby sa na august 1968 nezabudlo a aby aj budúce generácie poznali pravdu o tomto významnom medzníku novodobých dejín našej vlasti. V dnešnom globalizujúcom sa svete treba hľadať to dobré, čo národy spája. Treba vedieť odpúšťať, ale nikdy nie zabúdať,“ povedal prezident SR.

Predsedníctvo Portugalskej republiky v Európskej únii bolo hlavnou témou rozhovoru prezidenta Ivana Gašparoviča s naším veľvyslancom v Portugalsku Radoslavom Boháčom. Vo vzťahu k schengenskému priestoru partneri diskutovali o technických záležitostiach dátového prepojenia starých členských krajín s novými členskými krajinami EÚ. Portugalsko má seriózny záujem o to, „aby k 1. januáru 2008 bol Schengen v nových hraniciach a urobí pre to politicky všetko,“ povedal Radoslav Boháč. Doplnil, že Portugalsko vyšlo Slovensku maximálne v ústrety pri odstraňovaní nedostatkov na schengenskej hranici najmä z hľadiska bezpečnosti na letiskách.

V uvedenom kontexte prezident Ivan Gašparovič v rámci pracovného výjazdu Košického samosprávneho kraja navštívil aj schengenskú hranicu v sprievode podpredsedu vlády a ministra vnútra Roberta Kaliňáka. Na Riaditeľstve hraničnej polície v Sobranciach si prezident republiky a minister vnútra prezreli technické zariadenia určené na obranu hranice a oboznámili sa s činnosťou operačného strediska. Navštívili tiež hraničný priechod Vyšné Nemecké. Minister vnútra informoval hlavu štátu o stave pripravenosti Slovenskej republiky na vstup do Schengenského priestoru. „Dnes možno slovensko-ukrajinskú hranicu označiť za najmodernejší hranicu na východnej strane Európskej únie“, konštatoval minister Kaliňák. Slovensko-ukrajinská hranica je našou najkratšou hranicou, jej dĺžka je 97,2 kilometrov a v priemere na každých 10 kilometrov sú Oddelenia hraničnej kontroly. Má tri cestné hraničné priechody – Kublich, Vyšné Nemecké, Veľké Slemence a dva železničné priechody – Maťovské Vojkovce a Čierna nad Tisou.

Podľa ministra chod hranice v súčasnosti zabezpečuje 886 policajtov a tento stav sa stále dopĺňa. „Prakticky na každých 100 metrov hranice má Oddelenie hraničnej kontroly jedného policajta“ uviedol minister Robert Kaliňák. Prezident SR Ivan Gašparovič ocenil prácu ministra vnútra a jeho tímu. Podľa hlavy štátu sa schengenská hranica tak, ako je pripravená teraz, nedá porovnať so stavom, ktorý videl pred rokom. Slovensko je pripravené na vstup do Schengenskej zóny a neexistuje žiadny dôvod, prečo by náš vstup mal byť oddialený. Prezident SR sa ministrovi a celému tímu poďakoval, že v krátkom čase dokázali hranicu modernizovať a úplne pripraviť. Ocenil tiež využívanie najmodernejšej monitorovacej techniky Ralen, slúžiacej na detekciu osôb podľa biomagnetického poľa.

Nič nenahradí osobné stretnutia s občanmi a preto prezident zavítal do Košíc, aby sa v rámci výjazdu do Košického samosprávneho kraja stretol s viceprimátormi mesta Mikulášom Čečkom, Marekom Vargovčákom a Jozefom Filipkom. Spoločne si prezreli mesto a diskutovali o ambícií Košičanov získať titul Európske hlavné mesto kultúry 2013. Slovenský prezident vyjadril svoju podporu takýmto aktivitám predstaviteľov našich miest, pretože Košice nie sú jediné, ktoré chcú zabojovať o tento titul. Podľa neho je to príležitosť prezentovať nielen kultúru a umenie týchto miest, ale celú slovenskú kultúru a umenie. Venovali sa aj otázkam rozvoja športu v meste, pretože Košice majú už dlhodobo viacero dobrých športovcov v rôznych oblastiach športu.

Ivan Gašparovič počas výjazdu navštívil aj región stredného Zemplína. Pred budovou Mestského úradu v Michalovciach ho privítal Zdenko Trebuľa, predseda Košického samosprávneho kraja a Viliam Záhorčák, primátor Michaloviec.

V príhovore k poslancami mestského zastupiteľstva zdôraznil prezident geografickú polohu tohto regiónu, ktorý ponúka dobré príležitosti na cezhraničnú spoluprácu, najmä v ekonomickej oblasti.

Podľa Ivana Gašparoviča môže každý región, každé mesto, teda aj Zemplín a Michlovce významným prínosom prispieť k rozvoju slovenskej ekonomiky a spoločnosti. Predovšetkým efektívnym využitím miestnych zdrojov, skĺbením ekonomického potenciálu, sociálnych rozvojových programov a udržaním kvality životného prostredia.

Po stretnutí s mestskými poslancami prišiel Ivan Gašparovič na michalovské námestie, ocenil jeho zrekonštruovanie a novú pešiu zónu. Potom sa zúčastnil na otvorení 48. ročníka Zemplínskeho jarmoku. V krátkom príhovore k občanom ocenil význam zachovania tradícií. „Je dôležité si pestovať tieto tradície, pripomínať si svoje dejiny, pretože je to súčasť našej identity. Je dobré keď si aj vy, v podmienkach modernej spoločnosti, udržiavate tradíciu Zemplínskeho jarmoku, tradíciu remesiel.“

Ivan Gašparovič sa ďalej zúčastnil na otvorení poľnohospodárskeho a potravinárskeho veľtrhu Agrokomplex spolu s ministrom pôdohospodárstva Miroslavom Jureňom. Zaujímal sa aj o novinku veľtrhu, ktorou bola výstava biopotravín a technológií ich spracovania.

Podvečer sa už vítal s občanmi v obci Hrušov v okrese Veľký Krtíš, kde sa zúčastnil na otvorení 12. ročníka festivalu Hontianska paráda. V rámci rokovaní prezident prijal ministra zdravotníctva Ivana Valentoviča. Informoval ho o aktuálnom dianí v rezorte zdravotníctva v kontexte s právnymi normami, ktoré by mali byť predmetom rokovania na septembrovej schôdzi parlamentu. Ide najmä o zákon o zdravotných poisťovniach. Prezident sa zaujímal o návrh nariadenia vlády o minimálnej zdravotníckej sieti, ktorá je predmetom širokej diskusie medzi odborníkmi, ale aj medzi občanmi.

Minister zdravotníctva ubezpečil prezidenta Ivana Gašparoviča o tom, že jeho ministerstvo nemá v pláne rušiť akékoľvek zdravotnícke zariadenie .

Prezident SR rokoval aj s ministrom zahraničných vecí SR Jánom Kubišom.

Prediskutovali prípravu pobytu a vystúpenie hlavy štátu na Valnom zhromaždení OSN v septembri a hovorili o pripravovaných bilaterálnych rokovaniach počas jeho pobytu v New Yorku.

Ďalší z ministrov slovenskej vlády, minister výstavby Marián Janušek informoval prezidenta o návrhu štátneho rozpočtu na rok 2008 ako aj o ďalších krokoch, ktoré rezort pripravuje. Marián Janušek potvrdil intenzitu prác na zvyšných siedmich bodoch Národného strategického referenčného rámca tak, aby Slovensko splnilo všetky podmienky Európskej únie.

Posledný augustový víkend strávil prezident Ivan Gašparovič vo Veľkej Lomnici, obci, ktorí oslávila 750. výročie prvej písomnej zmienky. Prezident na stretnutí s poslancami obecného zastupiteľstva vyzdvihol dynamický rozvoj obce, ktorá sa postupne preorientovala z poľnohospodárstva na cestovný ruch a kúpeľníctvo.

Späť