Štrnásť dní prezidenta republiky perom Margity Ivaničkovej z tlačového oddelenia Kancelárie prezidenta SR

Slovensko, 25. 9. 2007 (Verejná správa 19/2007)

Prezident, ako jeden z tých, ktorí stáli pri zrode Ústavy Slovenskej republiky, je presvedčený, že občania majú úprimný a hlboký záujem o základné práva a slobody, ktoré im ústava garantuje. Podľa jeho slov „ústava je najúčinnejší štít občianskej sebaobrany.“ Úctu základnému zákonu štátu prejavil účasťou na slávnostnom zasadnutí NR SR, ako aj osobným vyhlásením, v ktorom na adresu ústavy zdôraznil: „Malo by ísť, v istom zmysle, o občiansku živú bibliu. Ústava musí žiť nielen vo vedomí každého z nás, ale v našom každodennom počínaní. Ako prezident i ako občan som hrdý na Ústavu Slovenskej republiky, ktorej základy sme položili 1. septembra 1992.“

Medzi významné podujatia pri príležitosti výročia našej ústavy patrila aj vedecká konferencia, ktorá sa konala v Košiciach. Prezident na nej zdôraznil hlavný zmysel ústavy pre občanov, ktorý spočíva v istote, že ak ich práva niekto poškodí alebo ohrozí, môžu požiadať o ochranu svojich práv a obnovu právneho stavu vrátane odškodnenia. V príhovore zvlášť podčiarkol, že Ústava SR je dokumentom postaveným na princípe národnom i občianskom. Tento princíp už obsahuje preambula ústavy a to v zmysle morálnom, politickom i štátoprávnom.

Prezidenta v súčasnosti trápia, okrem iného, vzťahy medzi naším zákonodarstvom a zákonodarstvom Európskej únie. Treba reflektovať nový vývoj, ktorý nastal po poslednom summite Európskej únie a naštartovaní nového procesu oživenia tvorby ústavy pre Európu.

V Košiciach si našiel čas aj na stretnutie so žiakmi stredného odborného učilišťa stavebného. Hoci ide o chlapskú profesiu, prezidenta privítali šarmantné dámy, ktoré školu riadia. Riaditeľka Elena Tibenská sa pochválila, že SOUS na rozdiel od mnohých ostatných škôl na Slovensku nemá problém s uplatnením svojich absolventov. Študenti sa v diskusii zaujímali o názory prezidenta na vývoj situácie na Slovensku, o jeho osobné záľuby, ale zaujímali ich aj susedské vzťahy s Maďarskom, sociálne postavenie študentov a úroveň školstva na Slovensku. Podľa prezidenta I. Gašparoviča malo školstvo vysokú úroveň v minulosti, ale vzhľadom na rýchly vývoj vedy a techniky je nevyhnutné do oblasti vzdelávania investovať podstatne viac prostriedkov.

Na úvod nového školského roka prezident navštívil Strednú geodetickú školu v Bratislave. Návštevu iniciovali študenti 3. A triedy, ktorí ho pozvali prostredníctvom e-mailovej komunikácie na webovej stránke prezidenta republiky. V diskusii so študentmi I. Gašparovič vyjadril poľutovanie nad tým, že mladí ľudia odchádzajú do zahraničia a na Slovensku nám potom chýbajú odborníci. Spolu s predsedom Bratislavského samosprávneho kraja Vladimírom Bajanom, ktorý bol na stretnutí prítomný, poprial prezident žiakom veľa chuti do štúdia.

Počas návštevy Prešovského samosprávneho kraja navštívil prezident mesto Bardejov, zapísané v zozname svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. Primátor mesta Boris Hanuščák mu predstavil rozvojové zámery, medzi ktoré patrí modernizácia cestnej siete a zatraktívnenie služieb cestovného ruchu. Ivan Gašparovič poukázal na problematiku regionálnych rozdielov, ale aj na obrovský potenciál regiónov východného Slovenska. Podľa jeho slov šancu na rozvoj a na prílev domácich a zahraničných investícií majú mestá s dopravnou infraštruktúrou, ktorá Bardejovu chýba. Preto prezident vyjadril svoje uznanie samospráve Bardejova, ktorá získala nemeckého investora na výrobu automobilových súčiastok. Ďalším z dlhodobých problémov bardejovského regiónu je podľa hlavy štátu únik pracovných síl do iných slovenských regiónov a do zahraničia. Preto je podľa neho nevyhnutná súčinnosť samosprávy s vládou a kontinuálna podpora malého a stredného podnikania. „Iba domáci malý a stredný podnikateľ dokáže zadefinovať pevné pracovné miesta“ - povedal. V prípade potenciálu Bardejova najmä v oblasti cestovného ruchu sa, žiaľ, nepodarilo nájsť účinný systém vyrovnávania regionálnych rozdielov. Treba podporiť prílev zdrojov do regiónov s nižšou životnou úrovňou a zaangažovanie regiónov do prerozdeľovania zdrojov EÚ z jedenástich operačných programov Národného strategického referenčného rámca. Prezident označil za nevyhnutnú dohodu medzi županmi a ministerstvami, aby bolo prerozdelenie financií z podporných fondov EÚ účinné.

Úctu obetiam Slovenského národného povstania vzdal prezident položením venca k pamätníku SNP a účasťou na spomienkovom zhromaždení pri príležitosti 63. výročia SNP v Banskej Bystrici. V príhovore zdôraznil, že „pod minulosťou zvyčajne chápeme to, čo je za nami. Neznamená to však, že dejinné udalosti sa odkladajú do zabudnutia. Ani to, že história sa nevracia, neopakuje v novom šate. Odmietnutie týchto historických skúseností si nemôže dovoliť žiaden skúsený a predvídavý politik, ani zodpovedný historik, lebo by to bolo krátkozraké.“ Ď alej podčiarkol, že fašizmus pretrváva vo forme neofašizmu, neonacizmu a pravicového extrémizmu. Podľa Agentúry Európskej únie pre základné práva sú na vzostupe násilie a zločiny s rasovými motívmi najmenej v ôsmich z 27 štátov Európskej únie: „Chvalabohu, Slovensko v tejto osmičke nefiguruje. To však neznamená, že je voči týmto prejavom imúnne. Ako hovoria posledné informácie, ani Maďarsko nie je voči ním imúnne. Zo životných skúseností vieme – obrazne povedané – ako sa z hudby budúcnosti stáva hudba minulosti. Aj to, ako sa minulosť zmocňuje súčasníkov.“

Pri príležitosti štátneho sviatku Dňa Ústavy SR udelil prezident najvyššie štátne vyznamenania. V slávnostnom príhovore vyzdvihol význam osobností, ktoré reprezentujú našu vlasť. Upozornil tiež na nevyhnutnosť vzdelanosti a kultúrnosti ako kľúčov k riešeniu problémov, s ktorými svet zápasí. „A ešte je tu jeden kľúč, na ktorý by som rád upozornil. Je to autorita. Poznatková a morálna. V poslednom čase sa čoraz nástojčivejšie vynárajú hlasy významných vedeckých osobností, ktoré upozorňujú na konflikt medzi skupinovými a všeľudskými záujmami“, povedal slovenský prezident v kontexte s upozorneniami vedcov na to, že sa dlhodobo zamlčujú mnohé nové vedecké poznatky. Tým sa vylučuje ich využitie v iných, nekonkurenčných vedných odboroch. „Vedno s nimi podporujem a budem podporovať konkurenciu, ktorá pomáha zvyšovaniu kvality života, no odmietam konkurenciu, ktorá ju obmedzuje. Myslím si, že včasný prístup k novým vedeckým poznatkom by pomohol aj nejednému nášmu vedcovi. Dôležité na tomto probléme je, že svet o ňom vie a že ho bude musieť riešiť. Zatiaľ sa o ňom diskutuje najmä na internete. Aj my riešime naše problémy, diskutujeme, hádame sa. Dôležité je, aby sme diskutovali vecne a zodpovedne. Áno, výsledky našich reforiem zvyšujú našu medzinárodnú prestíž a autoritu. No neustále musíme mať na zreteli fakt, že ich bremeno nesú na svojich bedrách predovšetkým občania. Ak na nich, na našich občanov nezabúdame, vedia to oceniť. Už zajtra chcú žiť lepšie, než včera.“ Prezident ďalej v príhovore apeloval aj na médiá, ktoré by mali informovať občanov o významných osobnostiach, ktoré celý svoj život obetovali celospoločenským záujmom – o vedcoch, umelcoch, manažéroch, humanitných pracovníkoch – teda tých, ktorí dokázali priniesť spoločnosti podstatne viac, než iní.

Spomedzi početných štátnických aktivít treba ešte spomenúť aj to, že prezident vymenoval ďalších deviatich sudcov bez časového obmedzenia. V pomere k počtu sudcov v susedných krajinách Európy je ich u nás stále málo, pretože máme priveľa sporov, ktoré musí riešiť súd...

V súvislosti s množstvom tragických dopravných nehôd, ku ktorým došlo v krátkom časovom slede na našich cestách, prezident prijal podpredsedu vlády a ministra vnútra Roberta Kaliňáka. Pri tejto príležitosti vyjadril aj svoju sústrasť pozostalým a rodinám obetí.

Počas druhého septembrového víkendu prezident zavítal na radnicu mesta Banská Štiavnica a v Bratislave vystúpil s príhovorom na pietnej spomienke v rámci Pamätného dňa obetí holokaustu a rasového násilia.

Späť