Poháriky mladistvých odporujú zákonu

Slovensko, 4. 12. 2007 (Verejná správa 24/2007)

V historickom centre metropoly sa rozmohol predaj alkoholických nápojov v stánkoch i cez okienko rôznych bistier a bufetov. Tie sa spravidla konzumovali na mieste – na uliciach a námestiach. Pili aj mladiství, často aj s následkami. Mestská časť Staré Mesto sa rozhodla riešiť problém ráznejšie a prijala nové všeobecne záväzné nariadenie. Komentuje ho poslankyňa Národnej rady Slovenskej republiky prof. JUDr. Katarína Tóthová, DrSc.

V bratislavskom Starom Meste sa od 1. novembra nesmie na uliciach a iných verejných priestranstvách predávať, podávať a piť alkohol, teda ani na železničných a autobusových staniciach a zastávkach prímestskej a diaľkovej autobusovej dopravy a mestskej hromadnej dopravy. Zakazuje to všeobecne záväzné nariadenie miestnej samosprávy č. 8/2007 zo 16. októbra 2007. Zákaz platí v čase od piatej ráno do tretej hodiny ráno nasledujúceho dňa, teda dvadsaťdva hodín denne.

Mohli by sme sa síce spýtať, prečo zákaz neplatí plných dvadsaťštyri hodín, či sa medzi treťou a piatou ráno v metropole nepije. Rovnako môžeme pokrčiť plecami nad výnimkami, napríklad nad podávaním a konzumovaním destilátov, liehovín, vína, piva a iných nápojov obsahujúcich viac ako 0,75 objemového percenta alkoholu na „exteriérových sedeniach“ reštaurácií, bistier a bufetov. Ďalšiu výnimku sme mali na očiach pred Vianocami, lebo ináč dvojtýždňové Vianočné trhy sa pretiahli na štyri týždne. Išlo však o „príležitostný trh“ a vtedy zákaz neplatí podobne ako, napríklad, uprostred leta počas „organizovaného kultúrneho podujatia“. V takom prípade možno už len dúfať, že sa pitie skultivuje. Lenže takto dúfali aj naši národovci pred stopäťdesiatimi rokmi, keď zakladali spolky miernosti.

Napriek určitým pochybnostiam treba krok miestneho zastupiteľstva len privítať a dúfať, že typické žánrové obrázky s postavami opitých tínedžerov a asociálov z bratislavského Predstaničného námestia, ale aj z iných verejných priestorov po čase vymiznú. Ide najmä o mladistvých. Pre nich je konzumácia alkoholických nápojov na verejných priestranstvách príležitosťou demonštrovať svoje sebavedomie, suverénnosť v parte a s predčasným pocitom zrelosti rebelovať proti akýmkoľvek zákazom. Hrdinským činom sa stávajú aj nechutné postalkoholické stavy a prejavy. Preto prijaté všeobecne záväzné nariadenie je príspevkom do boja s alkoholizmom mladistvých.

Poháriky v rukách mladistvých

Problém konzumácie alkoholu mladistvými sa snaží legislatíva v mnohých krajinách sveta riešiť ochrannými regulami. Medzi najprísnejšie zákony upravujúce predaj a požívanie alkoholu mladistvými patrí írsky zákon o alkoholických nápojoch z roku 1988. V Írsku mladiství nielenže nesmú kupovať a konzumovať alkoholické nápoje, ale ak nemajú osemnásť rokov, nesmú navštevovať ani reštauračné zariadenia medzi deviatou večer a deviatou ráno. Tam smú vstúpiť iba v čase od pol jedenástej predpoludním a deviatou večer a len v sprievode rodičov. Za dodržiavanie týchto zákonom stanovených podmienok zodpovedajú držitelia licencií, ktorí v prípade porušenia zákazov sú sankcionovaní pokutami, neraz i stratou licencií.

V USA sa zakazuje predávať alkohol osobám mladším ako dvadsaťjeden rokov, pričom pitie alkoholu na verejnosti je vo väčšine štátov USA priestupkom, ktorý sa netoleruje. Výnimkou z tohto zákona je konzumácia alkoholu na súkromnom pozemku. Švédsko má osobitný zákon o alkohole z roku 1994, ktorý zakazuje predaj alebo podávanie alkoholických nápojov, vína alebo „silného“ piva osobám mladším ako dvadsať rokov. Predajca je povinný zisťovať, či podáva tieto nápoje oprávnenej osobe.

Vo Veľkej Británii problematiku predaja a pitia alkoholu upravuje živnostenský zákon, v ktorom je zahrnutá aj základná ochrana mladistvých. Predaj alkoholických nápojov osobám mladším ako osemnásť rokov má za následok stíhanie držiteľa licencie. Stíhať možno aj mladistvého, ktorý konzumuje alkoholické nápoje. Na základe zákona o konfiškácii alkoholu má polícia dokonca právo zhabať alkoholické nápoje, ak existuje dôvodné podozrenie, že mladistvý zamýšľa piť na verejnosti.

V právnom systéme niektorých krajín neexistujú právne predpisy priamo zakazujúce mladistvým konzumáciu alkoholu, ale umožňujú sankcionovať opilstvo. Napríklad v Belgicku podľa staršieho zákona - z roku 1939 - je opilstvo postihované takto: „Kto je nájdený v opitosti na verejnom priestranstve, potrestá sa: pri prvom priestupku vo výške pätnásť až dvadsaťpäť frankov, v prípade opakovania v priebehu jedného roka od prvého odsúdenia pokutou vo výške dvadsaťšesť až päťdesiat frankov, v prípade nového priestupku v priebehu jedného roka od druhého odsúdenia k uväzneniu od ôsmich dní do jedného mesiaca a k pokute päťdesiat až sto frankov.“ Rovnako môžu byť podľa tohto zákona finančne sankcionovaní tí, ktorí podávajú alkohol osobám preukázane sa nachádzajúcim pod jeho vplyvom. Trest sa zdvojnásobuje, ak sú alkoholické nápoje servírované mladistvým, ktorí majú menej ako osemnásť rokov.

Lotyšsko má v zákone o ochrane práv detí osobitné ustanovenia zakazujúce deťom požívať alkoholické nápoje. V § 48 odseku 4 tohto zákona sa, okrem iného, uvádza: „Kto núti dieťa požívať alkoholické nápoje, dopúšťa sa trestného činu. Kto podá alebo inak umožní prístup k alkoholickým nápojom a tabakovým výrobkom, dopúšťa sa rovnakého trestného činu...“

Zákon je, ale sa nedodržiava

Témy ochrany mladistvých pred alkoholizmom a trendy sprísňovania podmienok podávania, predaja a konzumovania alkoholu v zákonodarstve mnohých európskych štátov sú presadzované so všetkou dôslednosťou. Je totiž neodškriepiteľným faktom, že požívanie alkoholu výrazne poškodzuje nielen zdravie mladistvých, ale aj sociálne správanie, a narúša ich osobnostný rozvoj.

Problém alkoholizmu nevyriešia len samotné zákony, či všeobecne záväzné nariadenia na lokálnej úrovni zakazujúce pitie alkoholu na verejných priestranstvách. Zákaz predaja a podávania alkoholických nápojov osobám mladším ako osemnásť rokov je zakotvený aj v našom zákonodarstve a predsa sme svedkami, že mladiství pijú na verejnosti bez zábran. Tento neduh sotva odstráni len litera zákona, lebo nie vždy práve mladistvý, ktorý alkohol konzumuje, ho aj kupuje. Dôvodne môžeme pochybovať o serióznosti niektorých predajcov. V našich končinách iba zriedkavo sme svedkami, že v potravinárskom obchode odmietnu predať alkohol šestnásť, sedemnásťročnej mladistvej osobe. Vek kupujúceho spravidla nikto nekontroluje. Okrem toho existuje aj čierny trh s ilegálne vyrobenými a pašovanými liehovinami, ktorý sa na vek konzumentov nepýta.

Vzhľadom na vzrastajúci trend alkoholizmu mladistvých je čas riešiť otázku, či netreba slovenskú právnu reguláciu upraviť tak, aby mladistvým vznikla právna zodpovednosť za požitie alkoholických nápojov už od štrnástich rokov. Postih osôb za podávanie a predaj alkoholických nápojov nie je totiž dostatočne účinným riešením. Nehovoriac už o tom, že ani tu sa zodpovednosť často nevyvodzuje vzhľadom na pasivitu kompetentných orgánov. V praxi je totiž rozšírený názor, že kompetencia kontrolovať je iba možnosť kontrolovať. Takéto chápanie kompetencie je úplne nesprávne. Kompetencia nie je možnosť, ale povinnosť konať. Ten, kto je kompetentný kontrolovať, ten aj kontrolovať musí, aj keď sa dostane pri tom do konfliktov. Ak je nečinný, porušuje zákon a za to musí niesť zodpovednosť. V najbližšom období bude treba zaostriť pozornosť na plnenie kontrolných kompetencií tých orgánov, ktorým to dnes z platného práva vyplýva.

O tom, že problém pitie mladistvých, dokonca i detí, je na Slovensku vypuklý a naliehavý, dokazujú mnohé mediálne známe prípady, ktoré sú iba vrcholom ľadovca smutnej štatistiky. V Spišskej Novej Vsi musela záchranka odviezť dve ôsmačky, ktoré našli chodci spité do nemoty na schodoch jednej bytovky. Odkiaľ dievčatá vzali fľašku koňaku, to sa rodičia nedozvedeli. Siedmi deviataci zo Želiezoviec sa opili priamo na školskej akcii, počas slávnostnej akadémie. Dve dievčatá skončili v nemocnici. Na celom prípade je alarmujúce to, že žiaci si kúpili alkohol v neďalekej predajni potravín. Škandalózny prípad, o ktorom sa na verejnosti dlho hovorilo, sa odohral na školskom výlete, na ktorom sa opili žiaci základnej školy spolu s učiteľkami. Pätnásťročný chlapec sa otrávil alkoholom, upadol do bezvedomia a skončil v nemocnici s 1,65 promile alkoholu v krvi. Podobných prípadov by sme narátali oveľa viac. Svedčia o trestuhodnej nezodpovednosti dospelých, nedostatočnej kontrole, či ľahostajnosti verejnosti.

Kauza psích exkrementov vystríha

Všeobecne záväzné nariadenie o podmienkach predaja, podávania a požívania alkoholických nápojov v bratislavskom Starom Meste je len prvým krokom k náprave. Druhým, dôležitejším bude kontrola dodržiavania nariadenia, ale aj zvýšená citlivosť verejnosti na nezriadené popíjanie alkoholu, najmä mladistvých. To sa netýka len konzumácie na uliciach, námestiach, parkoch, podchodoch, staniciach a ďalších verejných miestach. Veď agresívni potrundžení občania, opúšťajúci pohostinstvá, reštaurácie, bary, bistrá alebo bufety, dokážu zmeniť noc na deň a vzbúriť celé mestské štvrte a obce.

Bez kontroly dodržiavania všeobecne záväzných nariadení všetky úpravy platného práva, ako aj všetky dobré úmysly zapadnú prachom. Po príklady nariadení, ktoré sa nedodržujú, netreba chodiť ďaleko do minulosti. V roku 2003 prijalo zastupiteľstvo mestskej časti Bratislava-Staré Mesto všeobecne záväzné nariadenie pre chovateľov psov (č. 1/2003), v ktorom sa o znečisťovaní verejných priestranstiev výkalmi psov v § 6 uvádza, že ten, kto psa vedie, musí mať pri sebe pomôcku na odstránenie psích exkrementov a je povinný „tieto bezodkladne odstrániť a uložiť na určené miesto“. Aká je skutočnosť? Špeciálne označené nádoby v parkoch a na iných verejných miestach v Starom Meste síce existujú, ale prax mnohých chovateľov psov je v príkrom rozpore so spomínaným nariadením. Stačí sa prejsť po Horskom parku alebo po Bôriku. Pretože ide o nariadenie samosprávy, musí sa uplatniť autorita mestskej polície, a nie donucovacia moc štátu. Je nesporné, že práve mestská polícia by sa mala viac aktivizovať.

Možno len dúfať, že všeobecne záväzné nariadenie bratislavskej časti Staré Mesto o podmienkach predaja, podávania a požívania alkoholických nápojov na verejnosti nestihne osud nariadenia o znečisťovaní verejných priestranstiev. Bolo by to škoda. Lebo zanedbanie a neriešenie problému užívania alkoholu najmä mladistvými sa môže vypomstiť.

Katarína TÓTHOVÁ

Späť