Bankár, čo sa vyučil za štyri zimy

Slovensko, 26. 12. 2007 (Verejná správa 25-26/2007)

Husté bučiny Ondavskej vrchoviny sa ťahajú až k Okrúhlemu. Ani nie pol stovky chyžiek sa túli v údolí potoka Radomka. Nemnohým tunajším gazdom sa už odnechcelo čakať na lepšie roky – veď skôr sa tu dočkáš od jalovej kravy teľaťa, ako úrody na ťažkých, svahovitých pôdach. Chlapi sa chytali sekier a píl, vŕšili míle na drevené uhlie, živili sa povozníctvom alebo vandrujú za obživou po svete. Ťažko zarobené peniaze neraz prepíjali v krčmách...

Miestnemu roľníkovi Michalovi Bosákovi a jeho žene Anne, rodenej Tokárskej, sa tu 10. decembra 1869 narodil prvý syn. Dali mu meno po otcovi. Malého Miša zapriahli rodičia do roboty od útleho veku. Tabuľka s griflíkom a čítanka zostávali za oknom po väčšinu roka. Ešteže z času na čas zašiel k Bosákovcom po robote strýko Štefan. Tomu musel zakaždým prečítať aspoň stránku z katechizmu, aby ukázal, čo sa naučil. V Okrúhlom škola nebola. Malý školák s ľanovou tanistierkou, naplnenou polienkami do školskej pece, meral niekoľko kilometrov snehom do susednej obce Radoma. V školských laviciach sedával len štyri zimy. Ale bystrý a vnímavý chlapec sa naučil čítať, písať i počítať.

Za lepším životom

V lete roku 1886, keď mal šestnásť a pol roka, zatúžil po novom, prajnejšom svete, kde sa ľahšie zarobí peniaz. Otec a mama ho vystrojili na cestu a strýko mu strčil do vrecka jednodolárovku so slovami: Možno sa ti zíde, keď ťa privalí núdza. Otec, ktorý ho vyprevádzal hodný kus cesty za dedinu, mu kládol na srdce: Nikdy sa neopi, syn môj, staršiemu daj úctu a drž sa Boha!

Do Ameriky prišiel Michal Bosák ako väčšina jeho krajanov po troch týždňoch plavby loďou z Hamburgu. Jediný dolár, ktorý mal vo vrecku, mu ukradli hneď prvú noc v newyorskej nocľahárni Castle Garden. Našťastie lístok mal až do Hazletonu v Pensylvánii, kde žila početná krajanská komunita. A tak bez groša, s holými rukami a len s tým, čo mal na sebe, začal sa americký sen Michala Bosáka, ktorého meno sa dlhé roky vyslovovalo zároveň s prívlastkom – najbohatší Slovák v Amerike. Hodnota jeho podnikov v najväčšom rozmachu sa odhadovala na 15 miliónov dolárov.

Začínal za sedemdesiatpäť centov dennej mzdy pri preberaní a triedení uhlia. Takto v Hazletone skončili mnohí prisťahovalci, čo neovládali reč a nemali nijakú inú oporu. Bosák sa pretlačil medzi chlapov, čo chodili fárať. Hrdlačenie v hĺbke bane však pre neho nebolo, aj keď sa platilo lepšie než za prácu na povrchu. Hľadal si iné zamestnanie. V roku 1888 nastúpil ako zmenár pri stavbe novej železnice za dolár a pol na deň. Ale ani to jeho povahu neuspokojovalo. Presťahoval sa do neďalekého Freelandu, kde žila početná komunita slovenských prisťahovalcov. Zamestnal sa v obchode Michala Zemányho. Šéf ho využíval najmä na roznášanie objednaného tovaru. Bosák chodieval po meste a okolí najmä s pivom a rýchlo sa spoznal takmer so všetkými tunajšími krajanmi. Obchod sa vzmáhal, pohľadného, zhovorčivého a dôveryhodného mládenca chválili. Zemány oceňoval jeho obchodnícky talent, ktorý prinášal čoraz viac zisku. Lenže aj Bosák vnímal pozadie prosperity. Ambícia byť ešte lepší a jeho vrodená podnikavosť mu velili osamostatniť sa – nerobiť na niekoho iného. Navyše bol tu ešte jeden silný motív – pri cestách s tovarom sa zoznámil so Zuzanou Hudákovou, ktorá sa v roku 1891 sa stala jeho ženou. Manželstvo len umocnilo plán postaviť sa na vlastné nohy. S neveľkými spoločnými úsporami sa Bosákovci pustili do obchodovania v Olyphante, kde neskôr odkúpili malý bar. Zo svojej krčmičky dokázali zanedlho vytvoriť akési krajanské stredisko, kde sa schádzali Slováci z celej oblasti.

Otvorená hlava

Michal Bosák cítil, že vedomosti získané v ľudovej škole v Radome mu nevystačia na uskutočnenie plánov, ktoré sa rodili v jeho hlave. Vo chvíľach voľna si usilovne dopĺňal vzdelanie, zdokonaľoval sa v angličtine, vrodenou inteligenciou a vedomosťami vynikal nad ostatnými. Slovenskí vysťahovalci čoraz častejšie prichádzali za ním s prosbou o radu a pomoc. Obracali sa na Majka – ako ho oslovovali – najmä vo finančných otázkach a transakciách. Mnohí chceli, aby im vybavil potrebné doklady, lodné lístky pre seba a rodinných príslušníkov. Dokonca si nechávali u neho peniaze v úschove. Bosákova krčma sa pomaly menila na agentúru. V roku 1897 už vlastnil veľkoobchod s liehovinami, viedol filiálku lodných spoločností a otvoril súkromnú banku. Jej napredovanie bolo pozoruhodné, Bosák sa stával známou a váženou osobnosťou. V roku 1902 ako tridsaťtri ročný sa podieľal na založení Citizens Bank a First National Bank v Olyphante. Jeho vplyv na krajanov a podiely v bankách rozhodli, že ho akcionári zvolili do predstavenstva banky.

Veľmi rád a s pobavením o tom rozprával: „Čo som ja vedel o bankovom obchode! Na prvej schôdzi správy banky som takmer ničomu nerozumel. Myslel som si, že sa to nikdy nenaučím. Napokon, aj moja angličtina bola ešte obmedzená. Tým menej som rozumel špecifickej bankovníckej reči a termínom. Ale vytrvalo som chodieval na každú schôdzu, počúval a všetko si zapisoval, aby som si to lepšie zapamätal. Na druhý rok ma znovu zvolili. Potom som sa už tu i tam ozval. Ale vždy s obozretnosťou neurobiť nejakú chybu, aby ma ostatní členovia nevysmiali. Po čase som veci ovládal práve tak, ako iní. A mojou túžbou už bolo stať sa raz prezidentom tejto banky.“

Jeho túžba sa splnila. First National Bank ako národná banka dostala navyše od americkej vlády povolenie vydávať doláre. Takto sa podpis prezidenta banky Michaela Bosaka ocitol 25. júna 1907 na emisii 5, 10 a 20 dolárových bankoviek.

Finančnícky Olymp

V roku 1908 sa s rodinou presťahoval do Scrantonu, kde tiež otvoril súkromnú banku a cestovnú agentúru. O štyri roky neskôr dozrel smelý plán. Vo Wilkes Barre založil štátnu banku Slavonic Deposit Bank, kde si ukladali peniaze najmä krajania. Prvého novembra 1915 mohol v Scrantone so stotisícovou istinou otvoriť Bosak State Bank a v Pittsburgu s dvestotisícovým kapitálom American State Bank. Bol zainteresovaný aj v iných peňažných domoch v Pensylvánii. Koncom augusta 1920 otvoril v Bratislave na Dunajskej ulici Americko-slovenskú banku, ktorá neskôr mala dvanásť filiálok v rôznych mestách na Slovensku i v Prahe.

Bosák nebol iba finančník. Bol človekom s ušľachtilými ideálmi, editorom nezávislého slovenského časopisu Slovenská obrana, dlhoročným pokladníkom a neskôr predsedom finančnej komisie Prvej slovenskej katolíckej jednoty. Počas prvej svetovej vojny inicioval milióndolárovú zbierku „na agitáciu za samostatnosť Slovenska“. Jeho podpis je i na známej Pittsburgskej dohode, ktorá bola základom pre vznik Československa.

Bez Michala Bosáka sa vtedy nekonala praktiky nijaká slovenská národná akcia. Uvedomoval si, že bez škôl je budúcnosť našich krajanov v Amerike neistá, preto v roku 1927 v Danville podporil vznik Slovenskej katolíckej Matice školskej, ktorej bol predsedom. Školu dal postaviť aj v rodnej obci na mieste hostinca s podmienkou, že v Okrúhlom viac nebude krčma...

Túto prvú novostavbu školy na území Československa po prvej svetovej vojne daroval štátu za symbolickú korunu. Značné čiastky venoval Červenému krížu. Dal opraviť počas bojov poškodený kostol v Stropkove i rímsko-katolícky chrám v Prešove, kde v secesnom štýle vybudoval i Bosákov dom – dnes už historickú pamiatku, ktorá po citlivej adaptácii získala v máji 2003 v Bruseli prestížne ocenenie European Union Prize for Cultural Heritage – Europa Nostra.

Úpadok a krach

Všeobecná hospodárska kríza ničivo zasiahla všetky odvetvia. Americký bankový krach v rokoch 1929 – 1932 bol najväčším bankrotom, aký história zaznamenala. Bosák dopadol ako mnohí iní. Začiatkom septembra 1931 priznal úpadok. Mnohí neprajníci si na ňom vylievali žlč, aj keď vklady sa všemožne usiloval vyplatiť. Veriteľov uspokojil z dvoch tretín, ale aj tak musel čeliť žalobám na súde. Porota ho oslobodila.

Posledným známym verejným vystúpením M. Bosáka bola jeho účasť v delegácii amerických Slovákov na prijatí u prezidenta Franklina D. Roosevelta, ktorému daroval preklad našej hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Krátko potom – 18. februára 1937 zomrel ako šesťdesiatsedemročný v čakárni zubného lekára na zlyhanie srdca. Pochovaný je na cintoríne sv. Kataríny v mestečku Moscow v Spojených štátoch amerických.

V roku 1976 pri príležitosti dvestoročnice USA zaradili Michala Bosáka medzi štrnásť najvýznamnejších Slovákov v amerických dejinách.

Emil SEMANCO

Späť