Inšpirácia z porovnania s lepšími

Slovensko, 6. 2. 2008 (Verejná správa 2/2008)

V čísle 14/2007 nášho časopisu sme informovali o benchmarkingu dvanástich slovenských miest. Cieľom samospráv, ktoré sa do úvodného projektu zapojili, bolo odhaliť svoje slabé stránky, zistiť ich príčiny a snažiť sa dosiahnuť tých najlepších. O prvých výsledkoch píše odborník na verejnú správu Ing. Viktor Nižňanský, PhD.

Hlavnými výstupmi projektu sú: metodika, internetový portál benchmarkingu, príležitosť pre mestá porovnávať sa navzájom vo viac ako dvesto ukazovateľoch. Projekt je ukážkou participatívneho prístupu nielen v tom, že sa na ňom finančne podieľali všetci partneri (pilotné mestá, Nadácia otvorenej spoločnosti, M.E.S.A. 10, spoločnosť MIM), ale aj vo forme spracovania. Spoločná pracovná skupina vybrala 228 ukazovateľov a zabezpečila zber 260 údajov v každom meste za roky 2004 až 2006.

Aby bolo možné takýto projekt efektívne zvládnuť, bol vytvorený internetový portál, webová aplikácia, ktorú sme nazvali All in one - všetko na jednom mieste. Je prístupný spracovateľom a pilotným mestám a sú na ňom znázornené údaje a hodnoty ukazovateľov, inštrukcie, aktuálne správy, diskusia (otázky, odpovede, komentáre), grafy s možnosťou exportu a uloženia. Je to prostredie pre používateľov i správcov a na testovanie a zároveň miesto pre skupinový a individuálny benchmarking. Portál umožňuje konzistenciu a bezpečnosť centralizovaných údajov, vysokú produktivitu a nízku chybovosť zberu údajov, ľahkú dostupnosť a minimálne požiadavky na informatikov miest.

Ukazovatele odvodené z kompetencií

Ukazovatele sú sústredené do devätnástich oblastí, domén. Reprezentujú výber kompetencií, ktoré považoval pracovný tím za najdôležitejšie na vzájomné porovnávanie. Najviac ukazovateľov je v oblasti školstva a financovania miest (po 26), nasledujú sociálne veci (22), bezpečnosť (21), odpadové hospodárstvo (14), majetok, zeleň, kultúra a administratíva (13), stavebný zákon (11), doprava (10), evidencie (8), komunikácia a marketing (7), šport (6), životné prostredie, investície, osvetlenie (5), stratégia (3). Počty ukazovateľov a ich štruktúru netreba považovať za nemennú. Posúdenie výpovednej hodnoty ukazovateľov je súčasťou pokračovania projektu.

Našou úlohou nebolo komentovať jednotlivé ukazovatele. Každé mesto si musí dať samo odpoveď na otázku prečo zaostáva, dosahuje horšie výsledky a aké opatrenia by malo prijať na zlepšenie situácie. Napriek tomu si niektoré ukazovatele zaslúžia komentár:

Diskutuje sa o povinnom zaškolení detí pre nástupom do základnej školy v materskej škôlke. Zaškolenosť sa teraz pohybuje okolo 90 – 91 percent. V pilotných mestách možno pozorovať v rokoch 2004 až 2006 rastúci priemer (medián) zaškolenia (0,98 – 1,01). Medzi mestami existujú veľké rozdiely. Jedno vysoko prekračuje disponibilný počet miest vzhľadom na vlastnú potrebu a zaškoľuje aj deti z okolitých obcí, v inom je kapacita pokrytá iba na 30 percent. V ďalších dvoch pokrýva disponibilná kapacita 88 percent počtu detí, ktoré by v prípade uzákonenia povinnosti museli nastúpiť do materskej škôlky. To by vyvolalo nové kapitálové a prevádzkové výdavky pre mestá.

Témou dňa sú aj umelecké školy - obecné, nie neštátne. Od prevzatia tejto kompetencie každý rok rástli finančné zdroje, ktoré mestské zastupiteľstvá pridelili umeleckým školám: za roky 2004 – 2006 v priemere o 33,5 percenta. Medzi jednotlivými mestami existujú rozdiely vo výške financií pripadajúcich na jedného žiaka (7500 – 15 500 korún). Vyplýva to z miestnych podmienok a len občania majú právo posúdiť, či je to dobré, alebo nie.

Výnosy z miestnych daní sa v pilotných mestách pohybovali, napríklad v roku 2005, od 1280 do 3140 korún na obyvateľa, pričom celoslovenský priemer je 680 korún. Rozdiely sú dané najmä funkčným využitím plôch katastrálnych území, ale aj ekonomickou základňou miest. Za roky 2004 – 2006 možno pozorovať rast výnosu miestnych daní: medián v roku 2004 bol 1490 korún a v roku 2006 2100 korún.

V oblasti odpadového hospodárstva možno pozorovať všeobecný trend poklesu množstva odpadu uloženého na skládky, hoci vo viacerých mestách jeho objem rastie. Tri z dvanástich miest uplatňujú obe možné formy spoplatnenia odpadu. Občania platia za komunálny odpad v rozpätí od 300 do 650 korún ročne, pričom mestá prispievajú rôznou sumou zo svojich rozpočtov na odpadové hospodárstvo.

Nemali by sme sa zastaviť

Je dôležité, aby projekt benchmarkingu pokračoval a rozšíril sa na ďalšie mestá. Je potrebný systémový prístup a časovo nepretržitá realizácia. Preto partneri projektu založili neziskovú organizáciu Komunálne výskumné a poradenské centrum, ktoré bude fungovať od roku 2008. Chceme pokračovať v pilotných mestách, ale radi by sme získali pre projekt aj ďalšie mestá, prípadne obce. Nová organizácia bude zabezpečovať funkčnosť spomínaného internetového portálu. Treba rozšíriť databázu, previazať ukazovatele s inými indikátormi. Radi by sme v budúcnosti porovnávali slovenské mestá s ich zahraničnými partnermi, ale zároveň aj konkurentmi.

Viktor NIŽŇANSKÝ

Späť