Stále sme dlžníkmi voči sebe samým

Slovensko, 6. 2. 2008 (Verejná správa 2/2008)

Vážený pán prezident, vážený pán predseda Národnej rady, ale najmä drahé Slovenky a Slováci, občania Slovenskej republiky!

Želám vám na začiatku roku 2008 len to najlepšie, najmä spokojný život. Veľmi si vážim, že ste prijali pozvanie na túto národnú slávnosť. Rok 2008 bude veľmi zaujímavý, nielen preto, že si v ňom pripomíname 15. výročie vzniku nášho mladého štátu, štátu veľmi starého národa starých Slovákov. Pripomenieme si aj 160. výročie prvej Slovenskej národnej rady na Myjave, 145. výročie Martinského memoranda, ale aj 90. výročie vzniku Československej republiky, ku ktorej sa Slováci, aby sa bránili pred pokračujúcou maďarizáciou, prihlásili práve tu, v Martine, 30. októbra 1918.

A mimochodom, aj to budeme oslavovať, vážení priatelia - 26. januára 1688 sa narodil veľký vzor mojej vlády Juraj Jánošík, aj na toho si ešte určite spomenieme.

Dnes, 2. januára 2008, si skúšam predstaviť, že kráčam po Martine a stretnem šéfredaktora Slovenských pohľadov Svetozára Hurbana – Vajanského či správcu Matice slovenskej Jozefa Cígera – Hronského. Pristavím sa pri nich a vyslovím jediné slovíčko – ďakujem, páni, za to, že ste žili a mreli pre slovenský národ vtedy, keď to neprinášalo nijaké výhody. Skúšam si predstaviť, ako v martinskej budove Tatrabanky rokovali osobnosti Slovenska, keď 30. októbra 1918 prijali Martinskú deklaráciu, a skúšam si predstaviť aj rozjasané námestie Slovenského národného povstania v Bratislave 1. januára 1993.

Akú môžeme, vážení priatelia, pri 15. výročí vzniku Slovenskej republiky vyjadriť vďačnosť historickým postavám slovenského života?

Som pyšný, že im máme čo odpovedať, lebo za nás hovoria skutky. Môžeme odkázať Bernolákovi, Moyzesovi aj Kuzmánymu, hurbanovským povstalcom, ale aj komisárom Slovenskej národnej rady, martýrom Šulekovi a Holubymu, že sme ich sen premenili na skutočnosť. Slovensko je od 20. storočia stále na vzostupe. Teraz konečne kotvíme vo vlastnom prístave, v Slovenskej republike, ktorú sme si sami vybudovali.

Chcem poďakovať všetkým spolkom, slovenským spisovateľom a intelektuálom, vedcom, hnutiam a stranám, najmä vlasteneckým občanom za nasadenie, s akým si na dejinách vyvzdorovali vlastný štát. Dnes, keď sa v médiách aj v postojoch k životu presadzuje módna nevera ako návod na dezintegráciu spoločnosti, prichádzam s myšlienkou o vernosti. Je tu čas, aby sme systematicky pestovali vernosť samým sebe a predovšetkým svojej vlastnej vlasti. Naši predkovia mohli o existencii Slovenskej republiky iba snívať, my, súčasníci a súčasne šťastlivci, v nej slobodne žijeme.

Od samého prebudenia európskych národov v 19. storočí až podnes sme my, Slováci, nemali priaznivé prostredie na plnohodnotné prežívanie národného života. Stále sme dlžníkmi voči sebe samým. Musíme sa vážne zamyslieť ako nadchneme slovenskú mládež pre poznanie vlastnej národnej histórie, lebo najťažšou chorobou súčasnosti je ľahostajnosť, na ktorú sa zomiera už počas života. Vidíme, že nedostatok úcty k slovenským osobnostiam, nedostatok vlastenectva vedie súčasných mladých ľudí často k extrémizmu, ktorý sa akosi stáva módny. Je to, žiaľ, aj naša zodpovednosť, že sme pätnásť rokov slovenskú mládež ponechali napospas výchovy ulice a vplyvu bulvárnych médií. Vo výchove k vlastenectvu má nezastupiteľnú povinnosť škola, rodičia, ale aj starí rodičia. Máme plnú slobodu, preto môžeme slobodne diskutovať o štátnej idey Slovenskej republiky a o vízii nášho mladého štátu.

Naša vláda, vážené dámy a páni, bude rozhodne podporovať národnú kultúru, pôvodnú slovenskú tvorbu v literatúre, osobitne vo filme. Pýtam sa – prečo dodnes nemáme sfilmované osudy kráľa Svätopluka, kniežaťa Pribinu, Rastislava či Cyrila a Metoda? Veď sú to príbehy, ktoré spevňujú našu štátotvornú tradíciu! Dokedy chceme ešte čakať?

Napriek tomu, že sme vstúpili do Schengenu a zrušili sa hranice, zostane práve slovenská kultúra naším najcennejším vstupným vízom do Európy. Budeme podporovať rozumný štátny historizmus, pestovať hrdosť na unikátne národné tradície. Vieme, že to, čím sme, je to, čím sme boli. Preto chceme na skutok premeniť Štúrovu víziu, že „dejiny vstúpili do služieb ducha“.

Aj politika potrebuje vlastnú sebareflexiu. Môžem za vládu Slovenskej republiky povedať, že si želáme stabilitu a nechceme radikalizovanie slovenskej spoločnosti. Prioritou pre mňa osobne a pre našu koaličnú vládu je slúžiť občanom Slovenskej republiky. Chceme rozvíjať slovenskú životaschopnosť ako v prípade rýchlej dostavby diaľnic, ktoré sú predpokladom prosperity stredného a východného Slovenska. Hodnoťte nás preto podľa myšlienky z Knihy kníh: „Podľa skutkov poznáte ich.“

Drahé Slovenky a Slováci, občania Slovenskej republiky,

vláda Slovenskej republiky dnes tu, v Martine, prijala aj vyhlásenie k 15. výročiu vzniku Slovenskej republiky. Dovoľte mi krátke citáty z tohto vyhlásenia:

„Vláda vyslovuje hlbokú vďaku ľuďom, za každodennou prácou ktorých stojí úspech Slovenska. Len vďaka ľuďom sa nenaplnil ani jeden z katastrofálnych scenárov sprevádzajúcich vznik našej republiky. Len vďaka nim dnes Slovenská republika požíva úctu, rešpekt a solídny hospodársky rozvoj. Vláda si uvedomuje túto veľkú zásluhu slovenských občanov a cíti voči nim hlboké záväzky... Je ústavnou povinnosťou vlády presadzovať silnú sociálnu politiku pri rešpektovaní trhovej ekonomiky!... Životná úroveň občanov štátu, ktorému sa darí medzinárodne aj hospodársky, už nesmie klesať!“

K tomuto sa zaviazala vláda Slovenskej republiky.

Vážené dámy a páni, v každodennom konaní sa budeme riadiť myšlienkami Ľudovíta Štúra, ktoré majú presah do 21. storočia. Prvý výrok pre nás platí aj v Európskej únii: „Najskôr musíme slúžiť sebe, až potom iným.“ A druhý – vizionársky – by mal nosiť v srdci každý slovenský vlastenec: „My sme národ života a budúcnosti.“

Náš štát je tu pätnásť rokov a my si trúfame byť odteraz už iba slobodní a nezávislí. Túžime, aby si menšiny, ktoré u nás žijú, našli hlboký vzťah k Slovenskej republike, aby náš štát považovali za svoj večný a šťastný domov. Preto pozývam do spolupráce všetkých, ktorí milujú naše Slovensko, našu Slovenskú republiku.

Nech žije naša drahá vlasť, Slovenská republika!

Veľa šťastia tejto zemi a všetkým ľuďom v nej, osobitne mladým Slovákom a Slovenkám na celom svete, aby sa po skusoch vrátili domov k Dunaju a pod naše majestátne Tatry!

Šťastný život na Slovensku, drahé Slovenky, Slováci, vážení občania Slovenskej republiky!

Späť