Prijatie eura bude dôležitou métou

Slovensko, 31. 3. 2008 (Verejná správa 6/2008)

Slovenská obchodná a priemyselná komora uskutočňuje pravidelne koncom roka prieskum s cieľom zistiť pohľady svojich členov na stav a výhľad ekonomiky a podnikateľského prostredia. Na minuloročnom sa zúčastnilo 168 respondentov. Zistenia prieskumu predstavuje Ing. Ján Vlčko, ktorý prieskum pripravil a vyhodnotil spolu s doc. Ing. Petrom Magvašim, CSc.

Naša ekonomika získala v priebehu pomerne krátkeho obdobia povesť jednej z najreformnejších, ale aj najdynamickejšie sa vyvíjajúcich nielen v Európe, ale aj vo svete. Túto pozíciu získalo Slovensko najmä zavedením celého radu odvážnych reforiem, ale aj vysokou rastovou dynamikou hospodárstva. V priebehu rokov 2006 až 2007 si udržalo hospodárstvo medzinárodnú prestíž opatrnou korekciou predošlých opatrení, ale aj rastovými efektmi zo vstupu rozsiahlych zahraničných investícií, z kohéznej politiky a ďalších politík Európskej únie.

Slovensko úspešne napreduje v plnení podmienok prijatia eura a napĺňaní strategického cieľa - vstupu do eurozóny k 1. januáru 2009. Za najväčší minuloročný úspech na medzinárodnej politickej úrovni treba jednoznačne považovať vstup do Schengenského priestoru. Zrušenie hraničných kontrol medzi Slovenskou republikou a ďalšími členskými krajinami únie predstavuje krok nadčasového rozmeru, uznanie pokroku v procese našej integrácie.

Makroekonomické ukazovatele vykazujú parametre zdravého a dynamického vývoja vo verejnom aj súkromnom sektore. A to napriek faktu, že prebiehajú viaceré korekcie v sociálnom systéme a že sa posilňujú prvky solidarity v jednotlivých sférach vládnej politiky a v reformách, zameraných napríklad na redukciu chudoby alebo dlhodobej nezamestnanosti.

Uplynulý rok bol vo mnohých ohľadoch charakteristický pozitívnym vývojom aj na trhu práce. Stále však existujú viaceré problémové oblasti vyžadujúce osobitnú pozornosť. Napriek rýchlemu rastu zamestnanosti a životnej úrovne počas posledných dvoch rokov existuje pomerne veľká skupina občanov, ktorí sa dlhodobo nedokážu uplatniť na trhu práce v dôsledku nízkej alebo nevyhovujúcej kvalifikácie a absencie pracovných skúseností. S tým súvisia aj pretrvávajúce výrazné regionálne rozdiely v miere nezamestnanosti. 

Očakávané hospodárske výsledky 

Prieskum zaznamenal optimistický postoj podnikateľskej sféry k hospodárskemu rastu, obzvlášť k rastu zamestnanosti a miezd. Jej očakávania korešpondujú s makroekonomickými prognózami, najmä s očakávaným vývojom hrubého domáceho produktu, zahraničnoobchodnej bilancie, mzdovým vývojom, ako aj vývojom v oblasti zamestnanosti. Pohyb inflácie, ktorý nebol predmetom prieskumu, bude podliehať vnútorným i vonkajším činiteľom a z pohľadu podnikovej sféry ho len ťažko možno odhadnúť. Podnikatelia však očakávajú v súvislosti s prijatím eura len mierny rast cien. Priority vlády, ako to vyplýva zo štruktúry rozpočtu verejnej správy na roky 2008 až 2010, sa sústreďujú na výstavbu diaľnic, potravinovú a energetickú bezpečnosť a na prijatie eura. Menej dôrazu sa kladie na znižovanie nezamestnanosti, na vytváranie podmienok pre sofistikovanú výrobu, na zvyšovanie úrovne vzdelávania a na zlepšenie podmienok pre výskum, vývoj a inovácie.

Respondenti prieskumu boli predovšetkým z výrobnej sféry a najmä malé podnikateľské subjekty. Za zdroj svojho rastu pokladajú najmä domáci dopyt. Z toho možno usúdiť, že národné hospodárstvo sa stáva stabilnejším a jeho vývoj predvídateľnejším. Spôsobuje to vonkajšie prostredie, ale aj ustálenejšie vnútorné podnikateľské prostredie ovplyvnené zákonodarstvom a pôsobením v európskom priestore.

Podnikateľské prostredie

Kvalitu podnikateľského prostredia zásadným spôsobom posilňuje politická stabilita, priaznivý makroekonomický rámec, ale aj úroveň legislatívy, reálna vymáhateľnosť práva a praktická hospodárska politika štátu.

Vplyv podnikateľského prostredia na rozvoj podnikania označila viac ako polovica respondentov za rovnaký, ako bol rok predtým. Zvyšok opýtaných sa rozdelil do dvoch približne rovnako veľkých, ale názorovo protikladných táborov – jedni ho videli priaznivom, druhí v nepriaznivom svetle. Oproti roku 2006 sa znížil podiel pozitívnych odpovedí.

Ani v roku 2008 neočakávajú podnikatelia významne zmeny v podmienkach podnikania, keď 43 percent opýtaných uviedlo, že vplyv celkového podnikateľského prostredia sa nezmení a 31 percent očakáva zlepšenie. Optimistov pribudlo a ich percento je na úrovni očakávaní pred rokom 2006. Vysoký je podiel podnikateľov (26 percent), ktorí predpokladajú zhoršenie podnikateľského prostredia, čiže pribudlo aj pesimistov.

V porovnaní s minulými rokmi nastal určitý pozitívny posun v odpovediach na otázku „Ako hodnotíte realizované legislatívne podmienky z hľadiska podnikania ?“ Realizované legislatívne podmienky rozvoja podnikania na Slovensku v roku 2007 považovalo až 65 percent za primerané a dve percentá za veľmi dobré. Takmer jedna tretina respondentov však považuje legislatívne podmienky za nevyhovujúce.

Kritickejší pohľad, ktorý dlhodobo pretrváva, majú podnikatelia na časté zmeny legislatívy. Na otázku „Spôsobujú vám časté zmeny legislatívy problémy ?“ odpovedalo kladne až 73 percent opýtaných.

Paleta rizík 

Z prieskumu vyplynulo, že za najväčšie riziko považujú podnikatelia naďalej rast cien vstupov a vysokú odvodovú zaťaženosť. Nízka vymáhateľnosť práva, za ktorú vinia podnikatelia najmä súdy, sa dostala na tretiu priečku. Príčina spočíva v tom, že trestné a občianske súdnictvo je preferované pred obchodným súdnictvom.

Alarmujúce je aj riziko nedostatku kvalifikovanej pracovnej sily v primeranej štruktúre pre potreby trhu práce. Až 29 percent respondentov to považuje za rozhodujúce a 36 percent za vysoké riziko pre rozvoj podnikateľských aktivít. Tento faktor sa tak dostal už na štvrtú priečku, hneď za nízku vymáhateľnosť práva. Ukazuje to, že podniková sféra nebola pripravená a ani nie je pripravená na konjunktúru, trvalejší hospodársky rast a sofistikovanú produkciu vyššej kvality.

Veľmi kriticky sa stavajú respondenti k pretrvávajúcemu klientelizmu a korupcii, ktoré sa z deviatej priečky dostali na piate miesto najväčších rizík pre podnikanie. Tento nešvár v našej spoločnosti považuje pätina podnikateľov za rozhodujúce a dve pätiny za vysoké riziko.

Menej kriticky vnímajú podnikatelia daňovú zaťaženosť a pokles zahraničného i domáceho dopytu, ktoré sa dostali na šieste až ôsme miesto v poradí najväčších rizík.

Medzi významné prekážky pri podnikaní na jednotnom trhu Európskej únie považujú podnikatelia naďalej silnú konkurenciu, rast cien energií na Slovensku

a neznalosť iných trhov členských krajín. Za riziká, ktoré nemajú výrazný vplyv na podnikanie na trhu únie, považujú podnikatelia nekonkurencieschopný výrobný program, skrytý protekcionizmus v členských krajinách únie, nedostatočnú ochranu domáceho trhu, legislatívne požiadavky pre tovary a služby, vyššiu cenu výrobkov a služieb, napokon nedostatočný servis a informácie pre podnikateľov.

Vážnym problémom v súčasnosti, ale najmä z hľadiska budúcnosti je nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily. Náprava v tomto smere nie je možná okamžite. Súvisí to s verejnou mienkou, s postojmi k vzdelávaniu a odbornosti v celej spoločnosti, ale aj v podnikovej sfére. Nevhodné pracovné podmienky u domácich podnikateľských subjektov zvyšujú stupeň migrácie kvalifikovanej pracovnej sily do zahraničia. Riešením tohto nedostatku nemôže byť iba komplexná migračná politika štátu a liberalizácia vstupu zahraničných pracovníkov na náš pracovný trh. Problém je komplexnejší a práve preto sa to stáva dominantnou výzvou aj pre podnikateľskú sféru, nielen pre orgány verejnej správy.

Úloha celoživotného vzdelávania, ako hlavného nástroja rastu konkurenčnej schopnosti ľudských zdrojov súvisí aj s vnútropodnikovou stratégiou, vnútropodnikovým prostredím a úrovňou riadenia. 

Hospodárska politika vlády 

Na otázku „Ako hodnotíte po viac ako roku činnosti vlády jej súčasnú hospodársku politiku?“ odpovedalo 22 percent respondentov, že pozitívne, 46 percent ju hodnotilo neutrálne a 30 percent negatívne.

Opýtaní odpovedali aj na otázku, ktoré opatrenia súčasnej vlády prispeli z hľadiska ich firmy k zlepšeniu podnikateľského prostredia pozitívne a ktoré negatívne. Úpravy daňového systému hodnotilo pozitívne 33 percent, negatívne 48 percent. Novelu Zákonníka práce hodnotilo pozitívne 13 percent podnikateľov, negatívne 78 percent. Predpokladané úpravy v dôchodkovom systéme hodnotilo 23 percent respondentov pozitívne, 59 percent negatívne. Predpokladané úpravy v odvodovom systéme hodnotilo 14 percent respondentov pozitívne, 67 percent negatívne. Z vytipovaných piatich opatrení bola najlepšie hodnotená novela živnostenského zákona, ktorú pozitívne prijalo 45 percent respondentov, 24 percent ju hodnotilo negatívne.

Veľmi citlivou otázkou je aj doterajšie a plánované využívanie eurofondov. Viac ako polovica podnikov sa mieni uchádzať o využitie eurofondov, ale len 27 percent respondentov očakáva, že celý proces využívania eurofondov bude transparentný. Účastníci prieskumu v tejto súvislosti navrhli aj niektoré zlepšenia na využívanie eurofondov a odporúčania na zjednodušenie celého procesu. 

V rámci prieskumu podnikatelia pomerne pozitívne hodnotili aj prípravný proces na zavedenie eura na Slovensku z hľadiska vlastnej firmy. Až 72 percent respondentov je presvedčených o vstupe Slovenska do eurozóny od 1. januára 2009, pričom až 65 percent podnikateľov uviedlo, že prijatie eura bude mať pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie.

Perspektívou je rast 

Slovenská obchodná a priemyselná komora ako reprezentant slovenskej podnikateľskej sféry bude aj v ďalšom období presadzovať a podporovať rastovú koncepciu rozvoja slovenskej ekonomiky. Pritom musí ísť o také zvýšenie výkonnosti a konkurenčnej schopnosti hospodárskej a podnikateľskej sféry, ktoré zabezpečí optimálny, trvalo udržateľný hospodársky rast, zníži pretrvávajúci ekonomický deficit voči krajinám vyspelej Európy, rozšíri pracovné príležitosti, odstráni vnútornú regionálnu disparitu Slovenska a vytvorí reálne podmienky pre rozvoj poznatkovej ekonomiky.

Ján VLČKO

Späť