Občania majú radi zrozumiteľnú reč

Slovensko, 29. 4. 2008 (Verejná správa 9/2008)

Osem slovenských žúp v roku 2008 hospodári s rozpočtami vo výške viac ako 31 miliárd korún. Organizácia Transparency International Slovensko venuje pozornosť transparentnosti rozhodovania o týchto prostriedkoch. V roku 2007 monitorovala tvorbu župných rozpočtov a prácu finančného manažmentu. S jej závermi polemizovalo združenie hovorcov vyšších územných celkov Otvorená samospráva. Prinášame názory oboch strán.

„Rozpočet samosprávnych krajov je základným nástrojom finančného hospodárenia samosprávy a predstavuje základný rámec na plánované a predpokladané získavanie a používanie zdrojov na stanovené účely. Ďalej ukazuje, aké sú potreby samosprávy a ciele, ktoré splniť. Jeho tvorba preto predstavuje jeden z najdôležitejších krokov v procese riadenia. Participáciu čo najširšej odbornej a laickej verejnosti na jeho príprave vnímame ako veľmi dôležitú.“ Týmito slovami sa začína stanovisko, ktoré našej redakcii poskytla prezidentka TIS Ing. Emília Sičáková-Beblavá, PhD.

Väčší priestor občanovi

„Významnou možnosťou, ako sa môžu občania podieľať na tvorbe rozpočtu, je ich účasť na zasadnutiach komisií zastupiteľstva,“ dočítali sme sa ďalej v stanovisku. „K tejto otázke jednotlivé kraje pristupujú rozdielne. Vstup na zasadnutia komisií umožňuje iba Banskobystrický, Trenčiansky a Žilinský samosprávny kraj. Hoci na jednej strane zákon vyslovene nestanovuje povinnosť umožniť účasť verejnosti na rokovaniach komisií, na strane druhej nič nebráni otvoriť tieto zasadnutia verejnosti, aby sa zvýšila ich transparentnosť. Ďalej sme zistili, že v Bratislavskom kraji mali v komisiách župného zastupiteľstva v rokoch 2006 a 2007 iba poslancov.

Na účasť verejnosti na procese tvorby rozpočtu treba splniť dve podmienky: poskytnúť verejnosti informácie, ako sa do tohto procesu zapojiť, a preložiť zložitý rozpočet do reči, ktorej ľudia rozumejú. Skonštatovali sme, že najrozšírenejšie sú informácie o návrhu rozpočtu, návrhu zmeny rozpočtu a schválenom rozpočte v Trnavskom, Bratislavskom a Trenčianskom samosprávnom kraji. Naopak, Prešovský samosprávny kraj tak robí len na úradnej tabuli a na svojej internetovej stránke. V Prešovskej a Trenčianskej župe zverejňujú na verejné pripomienkovanie podľa zákona o vyšších územných celkoch len návrhy rozpočtu, nie však návrhy jeho zmien. Z monitorovaných žúp sa o transformáciu rozpočtu do zrozumiteľnej podoby pre verejnosť, o takzvaný budget brief, snažia len v štyroch krajoch – Bratislavskom, Banskobystrickom, Košickom a Žilinskom, pričom najprepracovanejší dokument v tomto ohľade má Žilinský samosprávny kraj.

Alarmujúci je fakt, že ani jeden samosprávny kraj nedostal od občanov v rokoch 2005 a 2006 žiadnu pripomienku alebo podnet k tvorbe rozpočtu. Na základe monitoringu môžeme konštatovať, že miera informovania zo strany vyšších územných celkov je vo všeobecnosti pomerne nízka a samosprávne kraje v snahe viac angažovať občanov nejdú nad rámec zákonných povinností. To môže byť jedným z dôvodov nezáujmu občanov podieľať sa na tvorbe rozpočtu.“

Odbornosť versus zrozumiteľnosť?

Združenie Otvorená samospráva na kritiku odpovedalo: „ Kraje, ale aj mestá a obce, zverejňujú prostredníctvom tlačových správ, že samospráva chystá svoj rozpočet na budúci rok. So všetkým, čo k tomu patrí. Ale médiá sa jej nevenujú. Novinári sú pozývaní aj na zasadnutia zastupiteľstva, kde sa rozpočet prerokúva. Ale ani takýto program ich nezaujme. Rozpočet je rozsiahly materiál. Aby mu novinári aj občania porozumeli, bolo by treba ho doplniť zákonmi, ktoré obsahujú pravidlá tvorby rozpočtu a kompetencie – originálne a prenesené – ktoré sa majú financovať, ďalej usmernenia Ministerstva financií SR a podobne. Na to priestor médiá nevytvoria. Samosprávy si preto musia hľadať iné cesty, ako verejnosť informovať. V prípade samosprávnych krajov volíme vzhľadom na počet obyvateľov a rozsah územia také formy, ktoré najviac vyhovujú. Robíme všetko pre to, aby sa obyvatelia, ktorí majú záujem, dozvedeli maximum o príprave takého zásadného materiálu, ako rozpočet nepochybne je. A aby mali možnosť sa aj v intenciách zložitosti jeho tvorby k nemu vyjadriť.

Dôležitá je i skutočnosť, že existujeme v zastupiteľskej demokracii, kde každý poslanec pracuje ako zvolený zástupca svojich voličov. Je vlastne sprostredkovateľom názorov istej voličskej základne, volebného obvodu, obyvateľov, ktorých zastupuje. Pripomienky, ktoré v komisiách, či na zastupiteľstve vznáša, nie sú len jeho osobnými príspevkami do diskusie, ale prezentujú aj názor istej časti obyvateľov.“

Pokiaľ ide o zrozumiteľnosť verejnej prezentácie rozpočtu, hovorcovia regionálnych samospráv namietajú: „Nie vždy to ide a sú veci, ktoré sú zložité a zložitými ostanú. Na profesionálne a zodpovedné zvládnutie tejto odbornej agendy sú jednak občanmi zvolení zástupcovia, jednak odborníci na útvaroch tvorby rozpočtu jednotlivých úradov.“

Vyššie územné celky pôsobia v politickej štruktúre iba sedem rokov, príliš krátko na to, aby sa dalo hovoriť o osvedčených zákonoch a osvedčenej praxi. Polemika medzi Transparency International Slovensko a združením Otvorená samospráva ukazuje, že stále je o čom diskutovať.

Peter KRÚTKY

Späť