Štrnásť dní prezidenta republiky perom Margity Ivaničkovej z tlačového oddelenia Kancelárie prezidenta SR

Slovensko, 21. 8. 2008 (Verejná správa 17/2008)

Prezident Slovenskej republiky Ivan Gašparovič vycestoval na Kysuce. V Kysuckom Novom Meste ho privítali primátor Ján Hartel a predseda Žilinského samosprávneho kraja Juraj Blanár. Za najväčší problém mesta označili nevyhovujúcu a nedostatočnú infraštruktúru. Podľa prezidenta región potrebuje výstavbu nových ciest a dobrú infraštruktúru s napojením na Českú republiku i na Poľskú republiku. Zdôraznil, že bude podporovať úsilie domácich predstaviteľov o jej dobudovanie. V súčasnosti musí vláda vytvárať podmienky na odstraňovanie regionálnych rozdielov, ale to nejde bez úzkej súčinnosti so samosprávou a podnikateľskými subjektami v regióne.

Ivan Gašparovič povzbudil Kysučanov v očakávaní prechodu na novú európsku menu. Vstup do eurozóny podľa neho nepredstavuje riziko, skôr naopak, otvára nové možnosti a ponúka výhody vo veľkej rodine európskych národov.

„Čas na využitie zdrojov z eurofondov sa kráti. Preto je načase realizovať čo najviac projektov, a to aj v spolupráci s vyššími územnými celkami,“ vyzval prezident Kysučanov.

Predseda Žilinského samosprávneho kraja poďakoval prezidentovi za jeho apel na vyriešenie znečisťovania Oravskej priehrady tokom Čiernej Oravy, ktorý vyslovil počas nedávnej júnovej návštevy Poľskej republiky.

Prezident sa zaujímal aj o tragédiu rodiny Sýkorovcov, ktorej počas výletu v Súľovských skalách blesk usmrtil mamu a dieťa. Päťročný Matej Sýkora sa zachoval na svoj vek nezvyčajne, keď privolal pomoc pre zraneného otca. Ivan Gašparovič daroval v Kysuckom Lieskovci malému záchrancovi osobný počítač. „Maťo sa skutočne zachoval ako hrdina. Viem, že už dostal ocenenia za hrdinstvo. V tomto jeho veku je asi prijateľnejšie dať mu to, s čím sa bude môcť hrať, s čím sa bude môcť vzdelávať. Tak som vymyslel, že dostane počítač. A bol som rád, keď som sa od otca dozvedel, že doma má nejaký starší a dokonca už vie s ním narábať,“ dodal slovenský prezident.

Náš najvyšší predstaviteľ sa zúčastnil pri Pamätníku česko-moravsko-slovenskej vzájomnosti na Veľkej Javorine na tradičných Slávnostiach bratstva Čechov a Slovákov. Označil ich za príklad plodnosti, životaschopnosti a myšlienky spolužitia európskych národov. Takéto spoločné stretnutia by mohli mávať aj ostatné krajiny a národy. Podľa neho mal vznik samostatných štátov svoj význam. „Malo to zmysel aj pri budovaní nových vzťahov. Som presvedčený, že dnes sú Česi a Slováci oveľa jednotnejší, ako boli predtým,“ povedal.

Na výjazde do Lučenca ho privítal primátor Milan Marko, ktorý prezidenta informoval o rozvojovom programe tohto centra Novohradu. Prioritou Lučenca je zníženie nezamestnanosti, ktorá v súčasnosti dosahuje úroveň takmer dvanásť percent. Mesto buduje nový priemyselný park, na ktorý dostalo štátnu dotáciu 100-miliónov korún. Za ďalší problém označil primátor nedostatočnú dopravnú infraštruktúru, ktorá bráni prílevu investícií a rozvoju tohto takmer 20-tisícového mesta. Prezident zdôraznil, že po prechode väčšiny právomocí štátu na samosprávu je nevyhnutná úzka spolupráca miest a obcí so samosprávnymi krajmi a podnikateľmi.

Starostovia menších obcí kritizovali politiku Európskej únie, ktorá pre financovanie projektov stanovila limit nad 2 000 obyvateľov, čím diskriminuje menšie obce. Podľa prezidenta je problém riešiteľný vytváraním spoločných projektov viacerých menších obcí. Priznal však, že mnohé byrokratické prekážky si vytvárame sami. Novohradčania sa posťažovali aj na upadajúci sklársky priemysel, ktorý bo kedysi najväčším zamestnávateľom v regióne. Ivan Gašparovič zdôraznil, že súkromní vlastníci sklární by si mali uvedomiť, že trh so sklom sa mení a v súčasnosti rastie dopyt po priemyselnom skle, čo by mohli využiť.

Prezident počas výjazdu v prešovskom regióne navštívil aj povodňou postihnutú obec Kružlov v Bardejovskom okrese. Občanom vyjadril svoju podporu, pričom uviedol, že sa bude informovať u kompetentných predstaviteľov vlády a regionálnej samosprávy, v akom stave sú opatrenia na odstránenie povodňových škôd.

Cesta prezidenta pokračovala do Stropkova. Primátor Peter Obrimčák hlavu štátu informoval o rozvojovom programe mesta. Majú pripravený projekt výstavby priemyselného parku, brzdou rozvoja mesta a jeho okolia je však slabá cestná infraštruktúra. V regióne plánujú výstavbu rýchlostnej komunikácie R4 v rokoch 2013 až 2024, čo je podľa domácich veľmi neskorý termín. Prezident pred predstaviteľmi mesta a stropkovského regiónu uviedol, že prioritou musí byť podpora malého a stredného podnikania, lebo iba malý a stredný podnikateľ dokáže zadefinovať pevné pracovné miesta. Na margo spoločenských reforiem povedal, že reformu potrebuje aj školstvo a preto je rád, že táto reforma sa začala. Ocenil, že vláda našla odvahu ju naštartovať.

V meste si pozrel aj tamojší štrnásty ročník Stropkovského obnoveného jarmoku, kde sa pozhováral s občanmi. Súčasťou jeho programu bola aj účasť na 46. ročníku medzinárodného folklórneho festivalu Jánošíkove dni v Terchovej.

Po návrate do Bratislavy odovzdal poverovacie listiny dvom slovenským veľvyslancom v zahraničí. Poveril Ladislava Straku vedením diplomatickej misie v Juhoafrickej republike a Mariána Záhoru vedením diplomatickej misie vo Veľkej socialistickej ľudovej líbyjskej arabskej džamahírii.

Do rúk nášho prezidenta zložili sľub športovci, ktorí sa nominovali na nadchádzajúcu letnú olympiádu. Menovacie dekréty odovzdal 64 členom 103-člennej olympijskej delegácie. Všetkým poďakoval za predolympijskú prípravu, ktorou ukázali mladým, čo všetko sa dá v živote dosiahnuť. „Dokázali ste, že sa dá žiť aj inak ako len pre zábavu,“ povedal. Vyzval športovcov, aby čestne reprezentovali Slovensko, seba a všetkých, ktorí majú radi šport.

Späť