Kultúra národa je najtvrdšia mena

Slovensko, 13. 10. 2008 (Verejná správa 21/2008)

Komerčná kultúra, najmä tá dovážaná, vystačí so starorímskym sloganom o chlebe a hrách. Pre krajinu uprostred Európy a na začiatku 21. storočia je to veľmi málo. Aj preto programové vyhlásenie súčasnej vlády uložilo rezortu kultúry viacero dôležitých úloh strategického charakteru. Svojou náročnosťou i dopadom presiahnu niekoľko volebných období. Ako sa s nimi vyrovnať, o tom sme hovorili s ministrom kultúry Marekom MAĎARIČOM (42).

Najväčšou udalosťou vo vašom rezorte za čas, ktorý ho vediete, bolo otvorenie novej budovy Slovenského národného divadla. K tomuto finále viedla dlhá, komplikovaná a dramatická cesta. Pritom zámerom vlády je zabezpečiť pre každú národnú kultúrnu inštitúciu dôstojný stánok, najbližšie je na programe Slovenská národná galéria. Aké poučenie ponúka pre ministerstvo divadelná odysea?

Novostavba SND patrila a dodnes patrí k najrozsiahlejším stavebným dielam na Slovensku. Jej históriu nemožno vytrhnúť z kontextu vývoja celej slovenskej spoločnosti za posledných dvadsať rokov. Strastiplnú, miestami takmer dramatickú cestu k dostavbe budovy a jej slávnostné odovzdanie kultúrnej verejnosti ovplyvnilo viacero faktorov. Zmenou politického smerovania po roku 1989 došlo k zásadnej zmene štátnej politiky na všetkých úrovniach a vo všetkých oblastiach života spoločnosti. K tomu prirátajme devalváciu meny s následnou liberalizáciou cien stavebných prác, nedostatok finančných prostriedkov v štátnom rozpočte, politické kauzy, stavebné problémy, rozkol v názoroch autorov víťazného tímu na konečnú podobu stavby. Každý ďalší rok stavbu neúmerne predražoval. Keď jej dali médiá hanlivé a účelové prívlastky „megalomanská“ či dokonca „biely slon“, veľká časť verejnosti ju začala vnímať negatívne. Až natoľko, že úvahy vtedajšej politickej garnitúry o predaji stavby do súkromných rúk zostali v časti verejnosti bez odozvy.

Príbeh večnej „novostavby“ dopadol napokon dobre. Slúži divadelnej i celej kultúrnej verejnosti. Napriek odklonu od pôvodného konceptu, niektorým otáznym riešeniam a technickým nedostatkom je táto budova reprezentatívnym kultúrnym stánkom. Takými by mali byť i ostatné národné kultúrne inštitúcie v našej krajine - Slovenská národná galéria, Reduta - sídlo Slovenskej filharmónie, Historické múzeum na Bratislavskom hrade a ďalšie.

Príbeh novostavby SND so všetkým, čo ho ovplyvnilo, sa už asi nezopakuje. Apropos, nie je výnimočný. Známa opera v Sydney mala podobný osud. Budovali ju celé štvrťstoročie, pôvodné náklady narástli na desaťnásobok, autor projektu sa počas jej dokončovania vzdal účasti na nej. Dnes je opera symbolom mesta i celej krajiny.

Mimoriadne dramatické až hektické bolo schvaľovanie tlačového zákona. Na vašu hlavu sa znieslo veľa výčitiek. Považujete niektoré z nich za oprávnené?

Asi treba bližšie identifikovať tých, ktorí výčitky vzniesli. Zväčša ide o zainteresované skupiny podnikateľov v oblasti tlače.

Rozhodnutie Európskej komisie pre ľudské práva z 12. júla 1989 Ediciones Tiempo proti Španielsku a rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva Melnychuk proti Ukrajine stanovujú štandardy, s ktorými je náš tlačový zákon v úplnom súlade.

Napríklad toľko spochybňované právo na odpoveď je vyhlásené za dôležitý prvok slobody prejavu a požíva ochranu článku 10 Európskeho dohovoru o ľudských právach. Dôkazom jeho významu je i skutočnosť, že až štyridsať štátov OBSE pozná a bez problémov v praxi aplikuje ústavné alebo zákonné právo na odpoveď bez ohľadu na pravdivosť tvrdení v napadnutom článku.

Vládny návrh tlačového zákona bol projektom moderného právneho predpisu, ktorý bude relevantným nástrojom riešenia vzťahov medzi fyzickými a právnickými osobami na jednej strane a vydavateľmi periodickej tlače a vedúcimi tlačových agentúr na strane druhej. Zákon na jednej strane rešpektuje medzinárodnoprávnu úpravu a je v súlade s ochranou slobody prejavu (slobody tlače). Na druhej strane poskytuje vyváženú ochranu základných osobnostných práv, osobitne práva na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti a na ochranu mena.

Prijatie nového tlačového zákona považujem za veľmi dobrú správu pre občanov, ale aj tých zástupcov médií, ktorí si ctia profesionalitu a majú záujem pracovať s informáciami korektne. Je to prvok, ktorý prostredníctvom plurality názorov v médiách posilňuje demokraciu. Jeho benefity, prípadne rezervy najlepšie ukáže prax a som rád, že obavy predčasných kritikov tohto zákona sa zatiaľ nenapĺňajú...

Financovanie kultúry zo štátneho rozpočtu vychádza z verejného záujmu. Treba dať tomuto záujmu podobu zákona? Ovplyvní legislatívne rozhodnutie veľkosť balíka peňazí, ktoré rezort v budúcnosti dostane tak, aby sme sa mohli porovnávať s partnermi v Európskej únii alebo aspoň s vyšehradskými susedmi?

Kultúra je osobitný fenomén v spoločnosti. Prezentuje a vyjadruje neoceniteľné hodnoty, preniká do všetkých oblastí ľudského života a zušľachťuje ich. Nadväzuje na dedičstvo, v ktorom je obrovský potenciál múdrosti, skúseností a tvorivosti. Vo vláde si plne uvedomujeme aj jej súčasný rozmer a vplyv a snažíme sa tento vplyv silnejšie zakotviť v celom spoločenskom systéme. Osobne považujem za nevyhnutné kultúru všemožne a všestranne podporovať, samozrejme aj finančne.

Legislatívnou úpravou financovania kultúry chceme docieliť, okrem iného, aj jej väčšie uznanie, uvedomenie si jej sily v spoločnosti a pochopenie faktu, že prejavy národnej kultúry výrazne identifikujú Slovensko vo svete. Zvyšovať finančné príspevky na kultúru vytýčilo ako cieľ už programové vyhlásenie vlády. Podstatou pripravovanej právnej normy bude nastaviť príslušné pravidlá. Ich prostredníctvom postúpime vo financovaní kultúry na úroveň partnerov v Európskej únii.

Ochrana pamiatkového fondu je bojom o čas a peniaze – čas ho ohlodáva a peniaze chýbajú. Na ktoré priority sa v tejto situácii sústreďujete?

V oblasti financovania sa sústreďujeme na pamiatky svetového dedičstva, ktoré majú vytvorený samostatný podprogram. V budúcom roku grantového systému chceme prioritne zabezpečiť obnovu drevenej sakrálnej architektúry. Ďalšími prioritami sú pamiatky v havarijnom stave, ľudová architektúra a hrady.

S ministerstvom pôdohospodárstva rokujeme o ruinách slovenských hradov, ktoré sú vo vlastníctve Slovenských lesov, aby dostali takých majiteľov, ktorí budú mať záujem sa o ne starať. Prvými krokmi je ich geometrické zameranie a vysporiadanie v katastri.

V oblasti vyhlasovania národných kultúrnych pamiatok uprieme pozornosť aj na doteraz málo zastúpené architektonické objekty, predovšetkým na technické a industriálne pamiatky, ale aj na dopravné stavby. Pokračujeme v prehodnocovaní pamiatkových zón, vyhlasujeme zóny nové. Pracujeme na návrhoch a príprave nominácií UNESCO, z ktorých sú niektoré cezhraničné. Ako je známe – podrobne ste o tom písali vo Verejnej správe -v tomto roku sa nám do Zoznamu svetového kultúrneho dedičstva UNESCO podarilo zapísať osem drevených chrámov Karpatského oblúku.

Schengenské hranice s výnimkou Ukrajiny padli, ale tým sa naplno otvorila cesta obchodníkom s umením a históriou na solventné trhy. Čo podnikáte, aby sa vzácne archeologické nálezy, cenné umelecké diela a jedinečné starožitnosti zo Slovenska nenávratne nevytratili?

Ministerstvo v súčasnosti pripravuje návrh zákona o vývoze a dovoze kultúrnych tovarov. Hlavnou úlohou je vytvoriť legislatívne nástroje na usmernenie obchodovania s kultúrnym tovarom, teda aj s umením a archeologickými nálezmi. Súčasná legislatíva nedovoľuje trvalo vyviezť hnuteľné národné kultúrne pamiatky, ani predmety kultúrnej hodnoty, ktoré sú súčasťou zbierkových fondov múzeí a galérie, prípadne sú to historické knižničné dokumenty alebo ich chráni zákon o archívnictve. Pripravovaný zákon určí podmienky trvalého vývozu kultúrneho tovaru, ktorý nespadá pod ochranu. Vytvorí aj nástroje na to, aby sa predmety kultúrnej hodnoty, ktoré sa nebudú smieť trvalo vyviezť, dostali do zbierok múzeí a galérií zriadených verejnou správou. Zároveň ráta aj s evidenciou predmetov kultúrnej hodnoty, ktoré sa dostávajú na voľný trh, napríklad do starožitníctiev a aukčných siení. Budeme môcť účinnejšie kontrolovať obchodovanie s kultúrnym tovarom a jeho vývoz do cudziny.

Prezídiu Policajného zboru SR sme predostreli požiadavku vytvoriť špecializovaný vyšetrovací tím, ktorý by sa zaoberal nelegálnym obchodom a vývozom archeologických nálezov a predmetov kultúrnej hodnoty.

Nákupy štátnymi inštitúciami sú limitované. Budete mať v tejto situácii prostriedky na nákupy slovacík, ako ste to naznačili v plánoch rezortu na tento rok? O aké dokumenty, tlače alebo predmety prejavíte záujem?

V rámci svojej kapitoly ministerstvo kultúry účelovo vyčleňuje finančné prostriedky na akvizičnú činnosť múzeí, galérií a knižníc. Ide približne o trinásť miliónov korún ročne. Nie sú síce určené iba na nákup slovacík, ale v prípade, že sa v ponuke na domácom alebo zahraničnom trhu objaví významné slovacikálne dielo, inštitúcie v našej pôsobnosti vedia včas reagovať. Už teraz pravidelne sledujú a vyhodnocujú všetky ponuky. V prípade diel mimoriadneho významu vieme pohotovo zareagovať a zabezpečiť finančné prostriedky aj nad uvedený limit. A na rokovanie vlády chceme predložiť návrh stratégie nákupu slovacík na zahraničných dražbách, ktorý predstavuje koncepčné riešenie nákupu, vrátane jeho finančného krytia.

Poslaním vášho rezortu je sprístupňovať kultúru a umenie širokým vrstvám obyvateľstva. Výlety za umením, ktoré zorganizovali pre školopovinnú mládež tri ministerstvá a Železnice SR, ukázali veľmi zaujímavú cestu estetickej a etickej výchove. Budete uvažovať o rozšírení tejto akcie?

Sprístupňovanie kultúrnych hodnôt pre mládež, ale aj pre ostatné obyvateľstvo, je našou dlhodobou prioritou. V roku 2007 múzeá a galérie v zriaďovateľskej pôsobnosti nášho ministerstva poskytovali organizovaným skupinám školskej mládeže bezplatný vstup do expozícií a na výstavy prvý piatok v mesiaci. V tomto roku rezort oživil projekt kultúrnych poukazov. Prax ukázala, že pre niektoré deti, najmä zo sociálne slabších rodín, je problémom aj úhrada cestovných nákladov. A tak bol bezplatný vstup do múzea či galérie kombinovaný s bezplatnou dopravou.

Mimoriadna ponuka vlakového školského výletu v čase od 16. do 30. júna 2008 nadviazala na tradíciu koncoročných školských výletov, na ktorých sa žiaci oboznamovali s krásami Slovenska, s jeho kultúrou a históriou. Keď školy prejavia záujem, možno túto ponuku rozšíriť a obohatiť ju rôznymi doplnkovými vzdelávacími programami. Pri podobných podujatiach bude dôležité, aby systém nahlasovania školských skupín dobre fungoval a programy sa objednávali tak, aby v múzeách a galériách nemali problémy s prevádzkou, ani s personálnym zabezpečením programov. Zároveň bude potrebná kvalitná propagácia, aby sa podarilo prilákať stále viac školských skupín, aby sa prejavil záujem o zmysluplne strávený voľný čas.

Akcia Vlakom do múzea a galérie by mala väčší prínos, keby sa do nej zapojili aj múzeá a galérie ostatných zriaďovateľov, napríklad iných ústredných štátnych orgánov, vyšších územných celkov, miest a obcí. Prvoradou úlohou je sprístupniť kultúrne hodnoty, nie výška vybraného vstupného.

Predchádzajúce dve vlády sa len okrajovo venovali ochrane slovenčiny ako štátneho jazyka. Naopak, Strana maďarskej koalície sa usilovala presadiť maďarskú jazykovú kultúru aj na úkor ovládania štátneho jazyka. Aký krok bude nasledovať po zriadení internetovej stránky ministerstva kultúry na pomoc užívateľom slovenčiny?

V súčasnosti pracujeme na zdokonalení elektronického jazykového korektora, ktorý využívajú zamestnanci ministerstva kultúry pri tvorbe textov na svojich počítačoch. Po zakúpení novej verzie korektora a po jej odskúšaní by inštalovanie korektora do elektronickej siete ostatných orgánov verejnej správy mohlo prispieť k zvýšeniu jazykovej úrovne oficiálnych písomností a dokumentov vychádzajúcich aj od nich.

Zlepšenie starostlivosti o slovenský jazyk, ktorý je najvýznamnejšou duchovnou súčasťou nášho národného kultúrneho dedičstva, a dosiahnutie účinnejšej ochrany slovenčiny ako štátneho jazyka by mala priniesť pripravovaná novela zákona o štátnom jazyku. Mienime ju predložiť na rokovanie vlády v decembri tohto roku. Novela by mala zabezpečiť efektívnejší dohľad nad dodržiavaním ustanovení zákona o štátnom jazyku, a tým aj celkove zlepšiť postavenie a používanie štátneho jazyka.

Niektorí predstavitelia maďarskej národnostnej menšiny kritizovali zmeny vo financovaní kultúry národnostných menšín a etnických skupín a znevýhodnených skupín obyvateľstva. Nebola im po vôli ani podpora slovenskej kultúry na jazykovo zmiešaných územiach. Ako sa s tým vyrovnal grantový systém, ktorý ste zaviedli?

Grantový systém ministerstva kultúry, osobitne program číslo 6 – Kultúra národnostných menšín, je však len jeden z nástrojov štátnej politiky na podporu kultúry národnostných menšín. Nemenej dôležitá je podpora činnosti a rozvoja ôsmich národnostných múzeí, ktoré pôsobia ako špecializované múzeá v rámci Slovenského národného múzea s celoslovenskou pôsobnosťou, a každoročná finančná podpora štyroch profesionálnych národnostných divadiel v pôsobnosti vyšších územných celkov. Ďalej podporujeme maďarský umelecký súbor Mladé srdcia – Ifjú Szívek, ktorý ako jediný národnostný súbor je príspevkovou organizáciou ministerstva, pričom objem finančných prostriedkov na jeho činnosť každoročne zvyšujeme. Môžeme hovoriť aj o podpore vysielania v jazykoch národnostných menšín vo verejnoprávnych médiách. Napríklad Slovenský rozhlas dostal v uplynulom roku oproti pôvodnému rozpočtu príspevok vo výške 45,5 milióna korún práve na zabezpečenie národnostného a etnického vysielania.

Čo sa týka samotnej grantovej podpory, naším cieľom bolo zefektívnenie tohto programu a zabezpečenie transparentného, spravodlivého a stabilného systému finančnej podpory kultúrnych aktivít všetkých dvanástich národnostných menšín. Sprehľadnili sme elektronickú registráciu a urýchlili proces schvaľovania žiadostí až po pridelenie finančných prostriedkov žiadateľom o grant. Každoročne zvyšujeme objem finančných prostriedkov určených jednotlivým grantovým programom, pričom napríklad finančný objem prostriedkov na uspokojovanie kultúrnych potrieb znevýhodnených skupín obyvateľstva sme oproti roku 2006 zdvojnásobili.

Pokiaľ hovoríme o podpore slovenskej kultúry na jazykovo zmiešaných územiach, tak tá je financovaná prostredníctvom iného grantového programu. Ten je zameraný na uchovávanie, rozvíjanie a šírenie tradičnej ľudovej kultúry, amatérskej umeleckej tvorby a kultúrno-osvetovej činnosti s celoslovenskou pôsobnosťou. Tejto otázke chceme venovať zvýšenú pozornosť, pretože kultúrna infraštruktúra, ako aj činnosť slovenských kultúrnych spolkov a združení na jazykovo zmiešaných územiach je v mnohých prípadoch v kritickej situácii,. Výrečne o tom svedčia alarmujúce podnety občanov. Rovnako vážnym problémom je sťažený prístup ku kultúre a problémy s jej financovaním v malých a odľahlých obciach, v oblastiach s vysokou mierou nezamestnanosti a podobne. Preto na ministerstve pripravujeme stratégiu rozvoja osvetovej činnosti a stratégiu rozvoja miestnej a regionálnej kultúry.

Strednodobá koncepcia rozvoja starostlivosti o rómske komunity naznačila určitý posun vo financovaní menšinovej kultúry s odôvodnením, že Rómovia na rozdiel od Maďarov majú veľký kultúrny deficit a nemôžu sa spoliehať na pomoc materskej krajiny. Znamená to prechod od zavádzajúcej aritmetiky k logike reálnej potreby?

Situácia rómskej národnostnej menšiny ako druhej najväčšej národnostnej menšiny na Slovensku je nepochybne zložitejšia. Rómovia spolu s Rusínmi sa skutočne nemôžu spoliehať na podporu a pomoc materskej krajiny, pretože žiadnu nemajú. Túto skutočnosť musíme zohľadňovať aj pri financovaní ich kultúrnych potrieb.

Systém prerozdelenia financií pre jednotlivé národnostné menšiny zohľadňuje viacero kritérií, nielen percentuálny podiel danej menšiny. Pri menej početných menšinách zohľadňuje pravidlo pozitívnej diskriminácie, regionálnu pôsobnosť menšiny, stupeň ohrozenia kultúrnej identity a materinského jazyka, a počet aktívnych národnostných subjektov, pričom aktuálne reaguje na priority a kultúrne potreby jednotlivých národnostných menšín. Projekty sú posudzované členmi odborných grantových komisií, pozostávajúcich z odborníkov príslušnej národnostnej menšiny.

Tohtoročné výrazné navýšenie objemu finančných prostriedkov na podporu rómskej kultúry, čo súviselo s napĺňaním prijatej koncepcie rozvoja rómskej národnostnej menšiny na roky 2007 - 2015, ako aj s odstraňovaním existujúceho kultúrneho deficitu. Okruh programov, ktoré treba podporovať, je veľmi široký. Sú to programy rozvoja samotnej rómskej kultúry, povýšenia identity a materinského jazyka Rómov, ale aj programy vedúce k zvýšeniu akceptácie ich kultúrnej a etnickej inakosti zo strany majority.

Kauza Mlynky poukázala na to, že naši krajania potrebujú zo Slovenska viac politickej a materiálnej podpory. Ale je to i naopak, Slovensko potrebuje na svoje etablovanie v zahraničí pomoc krajanov. Príklady takej previazanosti sú očividné u našich severných a južných susedov. Prečo si my s tým nevieme poradiť?

Kauza Mlynky skutočne poukázala na nevyhnutnosť prehĺbenia systematickej a komplexnej starostlivosti o Slovákov žijúcich v zahraničí. Táto vláda už v auguste 2007 prijala vláda uznesenie, v ktorom uložila podpredsedovi vlády pre vedomostnú spoločnosť, európske záležitosti, ľudské práva a menšiny a predsedníčke Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí, spracovať komplexný materiál štátnej starostlivosti o Slovákov žijúcich za hranicami s výhľadom do roku 2015. Táto koncepcia, ktorá bude predložená na rokovanie kabinetu v najbližšom čase, zabezpečí koordinovaný postup jednotlivých inštitúcií, ako aj podmienky v oblasti ľudských, materiálno-technických a finančných zdrojov, ktoré bude treba na jej uskutočnenie. Problematika potrieb krajanských spolkov a organizácií v zahraničí, zameraných na udržanie a prehĺbenia národného povedomia, ako aj zachovania kultúrnej, jazykovej a náboženskej identity, patrí k prioritám vlády. Takto sa jej budeme venovať aj v budúcnosti.

Komerčná kultúra má svoj úzky okruh záujmov a obmedzené teritoriálne pôsobenie. Nekomerčná sféra sa spolieha na podporu štátu a eurofondov? Za akých okolností je pre spoločnosť efektívna?

Nekomerčná sféra si vyžaduje systematickú podporu nielen štátu, ale aj celej spoločnosti. Ochranu, rozvoj a šírenie kultúrnych hodnôt nemožno vždy spájať s ekonomickým efektom. Kultúra národa je najtvrdšou menou.

Slovenskej spoločnosti však zatiaľ chýba povedomie o spoločenskej významnosti podpory umenia rôznymi sponzormi. Nekomerčná alternatívna kultúra, ktorá je veľmi tvorivá, aktuálna a dynamická, bez vytvorenia vhodného alternatívneho systému financovania bude mať neustále problémy.

Určitá pomoc tu je v podpore rozvoja kultúrnej spolupráce medzi tvorcami, kultúrnymi aktérmi a kultúrnymi inštitúciami krajín Európskej únie prostredníctvom nového programu Kultúra (2007 - 2013), ktorý predstavuje už tretiu generáciu podporných programov, otvorených všetkým kultúrnym odvetviam a všetkým kategóriám kultúrnych subjektov. Ďalšia možnosť sa týka využitia štrukturálnych fondov Európskej únie pre pamäťové a fondové inštitúcie - archívy, knižnice, galérie, a tak ďalej - prostredníctvom operačného programu informatizácie spoločnosti na obdobie rokov 2007 - 2013. Musíme sa zamerať najmä na zlepšenie systémov získavania, spracovania a ochrany obsahu zdrojov pamäťových a fondových inštitúcií a jeho digitalizáciu, archivovanie a sprístupňovanie digitálnych dát kultúrneho, vedeckého a intelektuálneho dedičstva.

Zhováral sa Peter KRÚTKY

Späť