Konkurencia bez služby spotrebiteľovi

Slovensko, 25. 11. 2008 (Verejná správa 23/2008)

V ekonomike je veľa nepravdy a klamstva. Azda najväčšie je obsiahnuté vo výraze "emisia peňažnej zásoby", pretože, ako sme videli, drvivá väčšina peňazí nie je emitovaných. Pochybná sláva druhého miesta náleží termínu "konzumná spoločnosť".

Tvrdia nám, že žijeme v ére konzumizmu. Ľudia na celom svete sú rozdelení na tých, čo si užívajú konzum, a na tých, čo po ňom ustavične túžia. Aby sa tento nenásytný apetít ukojil, tak do obchodov, výkladných skríň a na regále supermarketov bez prestania prúdia tovary: nové modely automobilov, práčok, tlakových hrncov, hifi veží, hračiek, počítačov. Niektoré z nich sú nové vynálezy, avšak zväčša ide o nové verzie predošlých produktov. Nepretržitá obmena dizajnu a modifikácie znamenajú, že každý model je vyrábaný iba pár rokov či dokonca mesiacov, aby čoskoro bol nahradený aktuálnejšou verziou. Trh u väčšiny tovarov a služieb je úplne presýtený. Nesčíselné množstvo firiem ponúka podobné tovary a služby s nepatrnými obmenami a zanedbateľnými rozdielmi v celkovom výzore. Životnosť mnohých druhov tovarov sa čoraz viac skracuje.

Kombinácia týchto trendov vytvára predstavu, že všetko sa spravilo pre zákazníka. Ale sú to tie tovary, ktoré ľudia naozaj očakávajú? Je tento ustavične sa zrýchľujúci tok nových produktov a služieb, technologickej komplikovanosti a nepretržite sa meniaceho dizajnu skutočným odrazom ekonomických túžob ľudí?

Konvenčná ekonomika na takéto pochybnosti odpovedá, že "predáva sa to, čo chcú ľudia". Tento konvenčný ekonomický názor sugeruje už samotný termín "konzumná spoločnosť". Priemysel síce podlieha hystérii konkurenčnej zmeny, ale nad tým všetkým vraj stojí spotrebiteľ. A ďalší pseudoargument je ten, že ak aj smerovanie ekonomiky k stálemu rastu nie je správne, ak aj množstvo tovarov na trhu je príliš vysoké a dopady priemyslu na životné prostredie sú zhubné, v konečnom dôsledku za to treba viniť spotrebiteľov.

V skutočnosti nič nemôže byť vzdialenejšie od pravdy. Finančný systém postavený na zadlženosti nevyhnutne vedie k "spotrebiteľskej" ekonomike, pre ktorú sú typické ustavičné technologické inovácie, prudké zmeny a produkty nízkej kvality. Ľudia, či už ako spotrebitelia alebo pracovníci, bez ohľadu na to, či pracujú manuálne, majú firmu alebo sú na voľnej nohe, sú strhnutí do divokého víru ekonomických zmien. Spotrebitelia to majú v rukách asi tak, ako jesenné lístie ovplyvňuje októbrovú búrku. Práve tu sa financovanie založené na ustavičnom zadlžovaní prejavuje najdeštruktívnejším spôsobom a jeho dopady sú skutočne ďalekosiahle.

Konkuruj, predávaj, alebo umri

V ekonomike, kde sú ľudia závislí na mzde, trpia nadmernou zadlženosťou a vyznačujú sa nízkou kúpyschopnosťou označovať nepretržitý tok nových, mnohonásobne duplicitných tovarov a služieb s ustavične sa meniacim dizajnom za "rozhodnutie spotrebiteľov" nemá nijaké opodstatnenie. Naopak, je hlbokým omylom. Nejde o žiadne rozhodnutie spotrebiteľov, ale o dravú, bezohľadnú súťaž firiem. Je to odpoveď priemyslu na finančné podmienky a intenzívnu konkurenciu. Tieto podmienky vyvíjajú na ľudí ustavičný tlak, aby sa zubami-nechtami držali svojho zamestnania a svojej mzdy, aby napriek materiálnej hojnosti a potenciálnej možnosti mať viac voľna, stále viac zarábali.

Keď priemysel ustavične prichádza s novým a novým sortimentom tovarov, určite to nerobí preto, že by si to žiadal spotrebiteľ, ale preto, lebo firmy bojujú o svoje prežitie. Ich pracovná sila si musí vybojovať svoje príjmy v umelo vyhrotenom finančnom prostredí. Umelom preto, lebo sa vyznačuje stálym a chronickým nedostatkom kúpyschopnosti spotrebiteľov. Nové autá nie sú navrhované preto, aby ponúkli spotrebiteľovi čosi, čo ešte nemá, alebo čo si žiada. Nové autá sú navrhované s cieľom poskytnúť výrobcovi náskok pred ostatnými konkurentmi vo finančnom prostredí, kde nie všetky autá, ktoré je možné vyrobiť, je možné aj predať, a kde nie všetci pracovníci automobiliek môžu prežiť.

Nestačí vyrobiť to, čo chce spotrebiteľ, nestačí uspokojiť trh dnes. Výrobca musí bojovať o tržby, aby dokázal pokryť režijné náklady, zatiaľ čo zamestnanci musia bojovať o svoje mzdy, aby boli schopní splácať hypotéky. Pritom v celej ekonomike sú tržby permanentne ohrozované bez ohľadu na to, čo sa vyrába. Všetky firmy vedia, že musia robiť zmeny, ktorými ochránia a upevnia svoje neisté miesto na trhu, musia ustavične investovať, niečo meniť a prispôsobovať sa, aby prežili. Nemajú inú možnosť než "držať krok s trhom". Každý podnikateľ dobre vie, že ak nie ste súčasťou procesu zmeny, dlho sa neudrží. Preto sa trh neprestajne mení, preto sa nové i etablované spoločnosti usilujú ochrániť svoj vlastný segment, preniknúť do segmentu druhých, alebo získať nejakú výhodu. V súčasnej ekonomike sa nikto neodváži zastaviť ani na chvíľku zo strachu, že zajtra stratí svoj podiel na trhu. Neúspešnú firmu čaká bankrot, jej pracovníci sa stanú nezamestnanými a stavebné spoločnosti alebo banky sa zmocnia ich domov.

Nadprodukcia, konkurencia, duplikácie, modifikácie tovarov a služieb nemajú nič spoločné so spotrebiteľským dopytom. Nanútený ekonomický rast nielenže nie je výsledkom spotrebiteľského dopytu, ale dokonca aj nákupné zvyklosti spotrebiteľov boli zámerne zmenené tak, aby vyhovovali tomuto prúdu ustavične sa valiacej produkcie. Rozvinuté ekonomiky sveta sa v súčasnosti spoliehajú na cynickú manipuláciu s ľudskými emóciami prostredníctvom reklamy. Výsledok je ten, že spotrebitelia sú vmanipulovaní do kúpy produktov s marginálnym úžitkom a "módneho" tovaru, ktorého príťažlivosť je iba dočasná. Aby podnecovali, ale aj vytvárali nové nákupné zvyklosti a taktiež preto, aby aj oni dostali ďalšie peniaze, masy tvorivých, inteligentných ľudí sa venujú výskumu s cieľom hľadať na trhu nejaké nevyplnené miesto, maličkú škáru, cez ktorú by sa prostredníctvom reklamy dalo preniknúť do sveta ľudských túžob a spraviť z neho zdroj príjmov. Hľadajú cesty ako ponúknuť nejaký produkt alebo službu, o ktorej spotrebitelia zatiaľ ani nevedia, že ju potrebujú, snažia sa objaviť nejaký marketingový trik, ktorý ich sortiment zvýhodní pred konkurenciou. Všetko toto nie je výsledkom spotrebiteľského dopytu, ale naopak, je to očividná agresia proti spotrebiteľovi.

Samozrejme, finančníci nás presviedčajú, že odpoveďou je viac práce a že títo kupci s imidžmi, reklamní agenti a marketingoví poradcovia sú životnou miazgou krajiny. Jasné dôkazy sú ignorované a verí sa finančným štatistikám ospravedlňujúcim či propagujúcim zadlžovanie ľudí. Akceptujú ich nezamestnaní, ktorí sa ocitli v chudobe. Ich posolstvo prijímajú ako bernú mincu rôzne krajiny. Tak, ako náš expandujúci priemysel ohrozuje trhy druhých krajín, ich priemysel zasa ohrozuje naše trhy. Preto v hospodársky vyspelom svete napriek hojnosti spotrebných tovarov, ktoré sú k dispozícii, na prvom mieste politickej agendy stoja investície, ktoré majú zabezpečiť ustavičný rast. Táto neustála honba za novými produktmi je spätá s obrovským plytvaním, pretože 80% nových tovarov na trhu jednoducho neuspeje. Okrem toho už len udržať krok s týmto tempom zmien si vyžaduje obrovské množstvo úsilia, energie a materiálu, v dôsledku čoho dochádza k deštrukcii životného prostredia, mrhaniu zdrojmi a nezmyselnému plytvaniu ľudským intelektom.

Honba za "lacným“ tovarom

Ustavičný rast hrubej produkcie a neustále hľadanie nových produktov, služieb a zamestnaní sú prvým a najočividnejším výsledkom dlhového financovania. Finančný systém však rovnako úspešne prevracia charakter tohto rastu. Jedným z najškodlivejších účinkov finančného systému založeného na zadlženosti je jeho vplyv na kvalitu produkcie. To nás privádza k druhej charakteristike "konzumnej spoločnosti", ktorou je skracujúca sa životnosť a ustavičný pokles kvality produktov. Obhajcovia tohto typu spoločnosti to pripisujú ľudskej nenásytnej hrabivosti, ktorá sa prejavuje v neustálej túžbe po nových produktoch. Aj tu však skôr platí, že hlavným vinníkom tohto stavu je finančný systém založený na zadlžovaní sa.

Každý vie, že v dlhodobej perspektíve je výhodnejšie kúpiť si kvalitný tovar, ktorý dlhšie vydrží než tovar lacný, ktorý zakrátko treba vymeniť. Samozrejme, že by sme mohli produkovať kvalitnejšie výrobky, a také aj naozaj existujú, ale týmto sa na trhu nedarí tak, ako lacným. Prekvapuje to? Naša ekonomika je postavená na finančnom systéme, ktorý zvyšuje ceny a reálne príjmy stláča dole. Samozrejme, že väčšina spotrebiteľov si potom nemôže dovoliť kvalitný tovar, ktorý je k dispozícii. Rast zadlženosti svedčí o tom, že sotva si môžu dovoliť aj produkty lacné!

Ľudia sú neustále nútení kupovať lacnejšie tovary, pretože kvalitnejšie by odčerpali príliš veľkú časť ich príjmu. Ľudia nie sú krátkozrakí, ani nevyznávajú spotrebiteľskú etiku uprednostňujúcu lacný hrniec, ktorý o dva roky vymenia za iný model. Oni si jednoducho nemôžu dovoliť byť ďalekozrakými! Aj keď väčšina ľudí by rada uvažovala v dlhšom časovom horizonte, to, čo si môžu dovoliť v čase kúpy, v značnej miere určuje, čo si naozaj kúpia. Priemysel na túto situáciu odpovedá tým, že vyrába to, čo sa predáva - tovar nízkej kvality.

Napriek schopnosti vyrábať kvalitné výrobky s dlhou životnosťou priemyselný proces je v dôsledku monetárneho defektu odrádzaný od výroby a dodávky takýchto produktov. Lacnejší tovar má prirodzenú výhodu v nižšej cene, ale toto je v skutočnosti veľmi pochybnou prednosťou. Výsledky prieskumov ukázali, že už po mnoho rokov dochádza k skracovaniu životnosti výrobkov. Skúste si kúpiť kosačku trávy a pripravte sa na šok. Takýto stroj pod 300 Lstg má plastické šasi, motor z ľahkej zliatiny, je vybavený slabučkými kolesami a krehkým riadením. Keby obchodný manažér výrobcu bol čestný človek, vystríhal by vás, že toto zariadenie nevydrží dlhšie než pár rokov. Na druhej strane existujú staré kosačky na trávu spred vyše päťdesiatich rokov, ktoré ešte dnes spoľahlivo fungujú. Ak sme ich vedeli vyrábať vtedy, prečo to nevieme dnes? Lepšie povedané, prečo to dnes nedokážeme ešte lepšie? Odpoveď znie, že to, samozrejme, vieme. Skúste si však kúpiť kosačku na trávu, ktorá by vám vydržala celý život, a bez bankového úveru sa nezaobídete.

Takto si môžeme vziať jeden produkt za druhým a sledovať znižovanie štandardu vyvolané konkurenčným bojom, ktorý je zameraný na dosiahnutie čo najnižších cien. Toto zvlášť platí o každodenne používaných predmetoch v domácnosti. Napríklad nová generácia elektrických spotrebičov je vyrábaná z lacných a krehkých plastov so skrutkami zo zliatiny. Keď ich porovnáme so spotrebičmi vyrábanými pred takými dvadsiatimi rokmi, rozdiel je výrazný. Kuchynské nádoby, nábytok, vane, záhradnícke náčinie - dnešné verzie sú šikovné, keď sú nové, ale viete si ich predstaviť o desať alebo čo len o päť rokov? Koľko z nich sa ešte bude používať?

U drahších vecí, ako sú napríklad autá, sa mlčky predpokladá, že všetci ľudia nemôžu mať kvalitné produkty a že "nízka kúpyschopnosť", ktorá nedovolí priemernému človeku, aby si kúpil Renaulta alebo Forda, je odrazom nejakého reálneho nedostatku. Finančné obmedzenie - v tomto prípade to, čo každý z nás si môže dovoliť - sa považuje za čosi, čo má súvis s nejakým reálnym obmedzením toho, čo môže byť vyrobené. V skutočnosti tomu tak ani zďaleka nie je, pretože v dlhodobej perspektíve je oveľa drahšie a márnotratnejšie ustavične vyrábať stále tie isté veci. To je zrejmá nepravda aj z krátkodobého pohľadu, pretože už dnes existujú nadbytočné kapacity na výrobu automobilov a pravidelne dochádza k zatvárania automobiliek. Je tiež samozrejmé, že ak by autá mali vydržať tridsať či štyridsať rokov - čo podľa vyjadrenia automobilových konštruktérov je možné a čo spoločnosti Bentley, MG, Jaguar, Triumph a mnohé ďalšie firmy už dokázali aj v praxi - v priebehu niekoľkých rokov by sa automobilový priemysel scvrkol azda na jednu štvrtinu svojej súčasnej kapacity. Dopyt po nových autách by totiž výrazne klesol. Reálne by sme sa však mali oveľa lepšie, pretože namiesto pasív na štyroch kolesách by sme mali aktíva. Toto je možnosť, ktorá je zákazníkovi kvôli finančným procesom odopieraná.

Masová produkcia pri neférovej výhode

Honba za lacnotou má ohromný dopad na štruktúru priemyslu a na zamestnanosť. Mzdy v každej firme predstavujú významnú nákladovú položku, takže ak sa jej podarí zredukovať mzdové náklady, má veľkú výhodu. "Zlepšené metódy" sa stali synonymom znižovania nákladov formou zbavovania sa pracovnej sily a kde je to len možné, spoliehaním sa na automatizáciu. Keď veľká firma môže svoj tovar masovo vyrábať a vo veľkom ho prevážať za pár pencí menej na jednotku než menšia firma, potom sú dni malej firmy spočítané, dokonca aj keby jej tovar mal oveľa vyššiu kvalitu.

Všeobecne sa predpokladá, že úspech firmy na trhu je dôsledkom jej efektívnosti pri poskytovaní toho, čo spotrebitelia chcú. Zvykli sme si na úpadok menších firiem a na stále rastúcu dominanciu veľkých firiem. V skutočnosti finančný systém založený na zadlženosti tým, že cenami vytláča kvalitu a trvanlivosť, poskytuje neférovú výhodu firmám, ktoré sú schopné aplikovať metódy masovej produkcie a znevýhodňuje všetky manuálne vstupy.

Veľké firmy používajúce najmodernejšiu technológiu podporovanú výskumnými a rozvojovými kapacitami na to, aby mohli ustavične obnovovať sortiment produktov, používať lacnejšiu dopravu vo veľkom sa spájať s obrovskými veľkoobchodnými a maloobchodnými sieťami, majú v súčasných ekonomických podmienok ohromnú výhodu. Takéto spoločnosti oveľa ľahšie získavajú financie buď vydávaním akcií alebo vo forme veľkých bankových pôžičiek. Celkovo vzaté, peniaze zvýhodňujú väčšie firmy. Výsledkom je to, že v súčasnosti dominujú veľké multinacionálne spoločnosti. Menšie, regionálnejšie založené firmy alebo spoločnosti využívajúce viac ľudskej práce sú vytláčané. A to dokonca aj vtedy, keď tovar či služby, ktoré ponúkajú, majú vyššiu kvalitu a viac vychádzajú v ústrety tomu, čo ľudia naozaj chcú. Najvážnejšie dôsledky to má pre dopravu a centralizáciu, o čom si niečo povieme v nasledujúcej kapitole.

Predbiehanie sa s katastrofickými dôsledkami

Trend k centralizácii, znižovaniu nákladov a k efektívnosti ustavične vyhadzuje ľudí z práce a vedie ku krachu "neúspešných" firiem. Toto je ďalší negatívny dopad finančného systému a nedostatočnej kúpnej sily, ktorú spôsobuje. Kŕčovité úsilie o znižovanie nákladov a zavádzanie automatizácie za každú cenu, musí byť na druhej strane vyvažované honbou za pracovnými miestami bez ohľadu na to, či tieto miesta sú naozaj na výrobu niečoho potrebné a či produkty, ktoré vyrábajú, predstavujú skutočné vylepšenie existujúceho sortimentu.

Výsledkom je vzájomné predbiehanie sa s katastrofálnymi dôsledkami. Trend vyrábať čoraz viac a čoraz lacnejšie tovary krátkej životnosti je reakciou na dopyt po pracovných miestach, uspokojuje smäd po zamestnanosti v ekonomike, ktorá je schopná produkovať vysokú kvalitu, ale v ktorej distribúcia príjmu je totálne závislá od práce. Dva priame účinky nedostatočnej kúpnej sily sa vzájomne dopĺňajú a určujú ekonomike smer, ktorý je v rozpore s ozajstným dopytom a so skutočným záujmom ľudí. Nízka kúpna sila (a) nás núti, aby sme kupovali hlavne tovar nízkej kvality a (b) robí nás totálne závislými od mzdy. Ako pracovníci sa spoliehame na produkciu tovarov biednej kvality, pretože iba lacné tovary s krátkou životnosťou sú schopné zabezpečiť trvalú zamestnanosť.

Nikto netvrdí, že automatizácia a masová produkcia sú zlé. Problém je v tom, že vytrvalý finančný tlak nútiaci k automatizácii, ustavičnej zmene a lacnote tento proces doviedol do extrému, spôsobuje obrovskú nadprodukciu a vedie k vážnemu poklesu kvality produktov.

(Pokračovanie)

Michael ROWBOTHAM

Späť