Európske fondy na modernizáciu škôl

Slovensko, 1. 4. 2009 (Verejná správa 7/2009)

V programovom vyhlásení vlády sa konštatuje, že kvalitu vzdelávania zabezpečíme len vtedy, keď sa škola stane priestorom samostatnosti, tvorivosti a moderných metód výchovy a vzdelávania. Modernizácii škôl venuje súčasný kabinet sústredenú pozornosť. K trendu premeny tradičnej školy na modernú má prispieť takmer šesť stoviek aktuálnych žiadostí vzdelávacích inštitúcií aj ich zriaďovateľov o nenávratný finančný príspevok z európskych fondov.

Ak sa má systém vzdelávania ďalej rozvíjať a plniť zásadnú úlohu prípravy deti a mládeže na život a prácu v nových podmienkach európskeho trhu práce, treba odstrániť dlhodobé zaostávanie jeho financovania – uvádza vládny programový dokument. Pri dobiehaní vyspelejších štátov doterajšie vlády vždy rátali s finančnou pomocou európskeho spoločenstva. Napríklad v predchádzajúcom programovacom období rokov 2004 až 2006 malo Slovensko na rozvoj školstva k dispozícii z Európskej únie viac než dve miliardy korún . Rezort školstva, ale aj ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny však mali ťažkosti s čerpaním európskych peňazí a časť z nich prepadla. Ministerstvo školstva nestihlo spracovať projekty žiadateľov a začiatkom roka 2007 definitívne stratilo nárok na asi 40 miliónov korún .

Terajší kabinet si predsavzal, že v školstve uplatní viaczdrojové financovanie s cieľom postupného dosiahnutia úrovne päť percent hrubého domáceho produktu. Aj keď sa pre globálnu hospodársku krízu tento zámer zrejme nepodarí úplne naplniť, kľúčovým pre oblasť vzdelávania, vedy a výskumu zostáva vytvorenie systému efektívneho a zmysluplného čerpania európskych fondov.

Vláda popri reformnom zákone o výchove a vzdelávaní presadzuje ďalšie zásadné zmeny v legislatíve a prerozdelení finančných prostriedkov do takzvaných inteligentných investícií, aby bolo možné dosiahnuť predpokladaný kvalitatívny obrat a projektované zámery vo všetkých súčastiach školstva, vo vede a technike, ako aj v športe a pri práci s mládežou.

Miliardy na vzdelávanie

O takomto čase pred rokom – 18. marca 2008 ministerstvo školstva zverejnilo výzvy na projekty z fondov Európskej únie v hodnote asi štyri miliardy korún. Boli prvým dielikom z celkovej sumy zhruba 60 miliárd korún určenej na roky 2007 až 2013. Prostredníctvom nich sa základné a stredné školy alebo obce a samosprávne kraje, ktoré ich prevádzkujú, uchádzali o peniaze na modernizáciu výučby. Na tento účel mohli získať okolo 700 miliónov korún , pričom jedna základná škola mala nárok najviac na päť miliónov a stredná škola na desať miliónov korún .

„Tieto prostriedky umožnia zlepšiť vybavenie školských kabinetov, ale aj vytvoriť vlastné vzdelávacie programy,“ predvídal uplatnenie týchto peňazí minister J. Mikolaj po prijatej reforme vzdelávania, keď o časti učiva rozhodujú výlučne školy. Zároveň usmernil ďalších žiadateľov o financie určené na modernizáciu a rekonštrukciu školských budov, aby svoje projekty predkladali aj ministerstvu výstavby a regionálneho rozvoja.

Už pred spomínaným dátumom ministerstvo poskytlo ďalších 2,5 miliardy korún na modernizáciu vysokých škôl a približne 750 miliónov korún vyčlenilo pre Štátny pedagogický ústav, aby bol pripravený zabezpečiť vzdelávanie učiteľov v cudzích jazykoch a na prácu s počítačom.

Hoci slovenské školstvo v roku 2008 hospodárilo s vyše 70 miliardami korún, v čom sú započítané aj prostriedky z rozpočtov samospráv, v prepočte na hrubý domáci produkt je to ešte stále výrazne menej, než je priemer Európskej únie.

„ Podarilo sa nám pripraviť štátne minimum pre tvorbu nových učebných osnov, ako aj metodiku tvorby školských vzdelávacích programov. Zredukovali sme počet vyhlášok. Novou právnou normou je zákon o odbornom vzdelávaní a odbornej príprave, ktorý zabezpečí prepojenie vzdelávania s trhom práce a vytvorí priestor pre vstup zamestnávateľov do odborného školstva. Novela zákona o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení má spresniť účel použitia zdrojov ich financovania. Schválené boli aj nové právne normy pre prácu s mládežou a v oblasti športu. Novelizovali sme zákon o podpore výskumu a vývoja. V súvislosti s reformou školstva myslíme aj na vybavenosť škôl, zabezpečenie učiteľov cudzích jazykov či vytvorenie podmienok a predpokladov na vyučovanie informatiky. Tieto zámery a ciele chceme dosiahnuť i prostredníctvom národných projektov a výziev, ktoré budú financované z fondov Európskej únie“, sumarizoval minister. „Aj preto bolo dôležité začať reformu školstva od školského roka 2008/2009. Ak by sme ju nezačali, nemohli by sme pripravované zmeny prepojiť s finančnou pomocou európskeho spoločenstva, ktorá sa Slovensku núka v novom programovom období.“

Podpora z európskych zdrojov

Do 19. januára 2009 mohli základné a stredné školy a ich zriaďovatelia – okrem zriaďovateľov súkromných a cirkevných škôl – podávať projekty v rámci štyroch výziev na predkladanie žiadostí o nenávratný finančný príspevok v operačnom programe Vzdelávanie. Výzvy vyhlásila Agentúra Ministerstva školstva SR pre štrukturálne fondy Európskej únie 6. októbra 2008. V rámci opatrenia 1.1 Premena tradičnej školy na modernú a opatrenia 4.1 Premena tradičnej školy na modernú pre Bratislavský kraj prijala bezmála šesťsto žiadostí. Aby zvýšili kvalitu projektov a ich úspešnosť, uskutočnili pracovníci agentúry pre žiadateľov predbežnú kontrolu formálnej správnosti predkladaných žiadostí a príloh ešte pred termínom uzávierky. Dĺžka realizácie projektu musí byť minimálne 18 a maximálne 24 mesiacov. Minimálna výška nenávratného finančného príspevku na jeden projekt je pre základné školy 66 387 eur (2 milióny Sk), maximálna 165 969 eur (5 miliónov Sk). Pre stredné školy je minimálna výška jedného príspevku ohraničená sumou 99 581 eur (3 milióny Sk) a maximálna 331 939 eur (10 miliónov Sk).

Pre základné školy z regiónov Slovenska mimo Bratislavského kraja agentúra vyčlenila 13 277 567 eur (400 miliónov Sk) a pre stredné školy 9 958 175 eur (300 miliónov Sk). Pre bratislavské základné a stredné školy v rámci oboch výziev alokovala 663 878 eur (20 miliónov Sk).

Predložené projekty sú podľa slov vedenia agentúry zamerané najmä na tvorbu a implementáciu školských vzdelávacích programov a využitie nových učebných materiálov vo výchovno-vzdelávacom procese. Rovnako sa sústreďujú na prípravu žiakov pre vedomostnú spoločnosť a inováciu didaktických prostriedkov.

Prehľad o počte prijatých žiadostí o nenávratné finančné príspevky je v priložených grafoch.

Lepšie podmienky v internátoch

O ministerský grant na zlepšenie podmienok a kvality ubytovania študentov môžu od 15. februára tohto roka žiadať aj zriaďovatelia školských internátov v rámci projektu Elektronizácia a revitalizácia školských internátov. Príspevky sú určené na zvyšovanie úrovne výchovno-vzdelávacej činnosti a skvalitnenie prevádzky v týchto zariadeniach. Konkrétne na aplikáciu informačných a komunikačných technológií a lepšie materiálne zabezpečenie voľnočasových aktivít.

Maximálna výška jednej dotácie je 10 tisíc eur, pričom 5 percent predpokladaných nákladov si musí zriaďovateľ zabezpečiť z iných zdrojov. Aktivity spojené s týmto programom sa musia začať 15. júna 2009 a skončiť najneskôr 31. októbra 2009.

Rovnaké časové parametre má aj projekt elektronizácie a revitalizácie zariadení školského stravovania, ktorého cieľom je zabezpečiť zdravú výživu v zariadeniach školského stravovania, rozbeh školského mliečneho programu a celkove skvalitnenie ich činnosti. Dotáciu môže získať len žiadateľ, ktorý má zabezpečených minimálne 5 percent predpokladaných nákladov z iných zdrojov. Maximálna výška jednej dotácie je 13 200 eur.

Koncom februára a začiatkom marca tohto roka zverejnilo ministerstvo ďalšie výzvy na dopytové projekty pre operačný program Vzdelávanie. Sú zamerané na zvyšovanie vzdelanostnej úrovne príslušníkov marginalizovaných rómskych komunít a osôb s osobitnými vzdelávacími potrebami. Bližšie o podmienkach získania nenávratných príspevkov z fondov EÚ informuje rezort na svojich internetových stránkach.

Emil SEMANCO

Späť