Nielen mať, ale i umne hospodáriť

Slovensko, 12. 12. 2006 (Verejná správa 25-26/2006)

Pojem majetok obce zaviedol do praxe zákon SNR č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení. Zákon SNR č. 138/1991 Zb. o majetku obcí rozobral problematiku podrobnejšie. Majetkovú podstatu obcí zakotvila i Ústava Slovenskej republiky. Ing. Radoslav Kožiak, PhD., v predchádzajúcom čísle Verejnej správy analyzoval zložky a spôsoby nadobúdania obecného majetku. V tomto príspevku sa sústredil na jeho podstatu, na účely a spôsoby nakladania, ako i na zásady hospodárenia s ním.

     Municipálne vlastníctvo, to znamená vlastníctvo obcí (miest) vzniká prenesením vlastníckych práv štátu k časti majetku na obce (mestá). Vyplýva z princípu postupne zvyšovať nezávislosť miestnej samosprávy v hospodárskej oblasti. Vlastníctvo majetku je jednou z hlavných čŕt ekonomickej samostatnosti obcí a subjektov, ktoré obec zriadila a založila.

     Zákon definuje obec ako právnickú osobu a subjekt vlastníckeho práva. Obec má právo veci držať, užívať ich, disponovať nimi a poberať z nich plynúce príjmy (výnosy).

     Majetok obce tvoria veci v jej vlastníctve, majetkové práva obce, a to i také, ktoré obec nadobudne vlastnou činnosťou a činnosťou právnických osôb obcou založených alebo zriadených.

Podstata obecného majetku

     Konštituovanie majetku obce je proces. Možno vymedziť päť foriem jeho vzniku, a to na základe prenesenia vlastníckych práv štátu k niektorým veciam na municipalitu, na základe prenesenia vlastníckych práv iných osôb k určitým veciam na municipalitu, napríklad darovaním, nákupom, kapitálovým vkladom a vlastnou investičnou činnosťou. Vec, ktorá sa stala majetkom obce, môže byť vo výlučnom vlastníctve jednej obce, v spoluvlastníctve obcí, alebo v spoluvlastníctve obce a inej právnickej alebo fyzickej osoby.

     Obec má právo zveriť svoj majetok do správy organizáciám, ktoré založila alebo zriadila. Pod správou obecného majetku rozumieme oprávnenie majetok obce držať, užívať ho, brať úžitky a nakladať s ním v súlade so zákonom a zásadami hospodárenia s majetkom obce.

     Municipálny majetok možno z hľadiska jeho štruktúry rozdeliť do niekoľkých základných kategórií: na budovy, haly a stavby , na stroje, prístroje a zariadenia, dopravné prostriedky a inventár, na nehmotný investičný majetok (výsledky výskumu, software, oceniteľné práva a podobne), na drobný hmotný investičný majetok, na finančné investície a zásoby.

     Podľa zákona do vlastníctva obce prechádzajú:

- veci z majetku Slovenskej republiky, ku ktorým patrilo právo hospodárenia národným výborom,

- veci, ku ktorým patrilo právo hospodárenia štátnym podnikom, rozpočtovým a príspevkovým organizáciám a drobným prevádzkárňam národných výborov, než prešla zakladateľská alebo zriaďovateľská funkcia na obec,

- veci, ku ktorým patrilo právo hospodárenia štátnym podnikom, rozpočtovým a príspevkovým organizáciám, a ku ktorým prešla zakladateľská a zriaďovateľská funkcia na ústredný orgán štátnej správy alebo na príslušný orgán miestnej štátnej správy,

- historické radnice,

- nehnuteľnosti vo vlastníctve štátu, ku ktorým patrilo právo hospodárenia Stavoinveste a bývalým okresným národným výborom a slúžili komplexnej bytovej výstavbe, účelovej investičnej výstavbe a individuálnej bytovej výstavbe,

- poľnohospodárska, nepoľnohospodárska a lesná pôda.

Zásady hospodárenia

     Orgány a organizácie obce sú podľa zákona povinné hospodáriť s majetkom obce v jej prospech, v prospech občanov, ako aj v prospech tvorby a ochrany životného prostredia. Sú povinné obecný majetok zveľaďovať, chrániť, zhodnocovať a viesť ho v predpísanej evidencii.

     Zásady hospodárenia s majetkom obce určuje a v podobe všeobecne záväzného nariadenia schvaľuje obecné zastupiteľstvo. Tieto zásady upravujú predovšetkým práva a povinnosti organizácií, ktoré obec založila a zriadila na správu svojho majetku, podmienky odňatia majetku týmto organizáciám, postup pri prenechaní majetku do užívania, nakladanie s cennými papiermi a vymedzenie úkonov organizácií, ktoré podliehajú schváleniu orgánmi obce.

     Obecné zastupiteľstvo je vždy povinné schváliť zmluvné prevody vlastníctva nehnuteľného majetku, zmluvné prevody vlastníctva hnuteľného majetku nad hodnotu určenú obecným zastupiteľstvom, nakladanie s majetkovými právami v určenej hodnote a aukčný predaj vecí podľa osobitných predpisov.

     Pri nakladaní s majetkom platí päť hlavných zásad: Nehnuteľný majetok obce nemožno darovať. Možno však darovať hnuteľný majetok. Každý zmluvný prevod nehnuteľného majetku podlieha schváleniu v obecnom zastupiteľstve. Aj každý zmluvný prevod hnuteľného majetku nad zastupiteľstvom určenú hodnotu podlieha takémuto schváleniu. Obecné zastupiteľstvo musí schváliť aj nakladanie s majetkovými právami nad zastupiteľstvom určenú hodnotu.

Využívanie obecného majetku

     Pri nakladaní s majetkom obce sa môžu starosta, obecné zastupiteľstvo alebo subjekty zriadené a založené municipalitou rozhodovať medzi niekoľkými možnosťami a spôsobmi jeho využitia. Najprirodzenejšie je to, keď majetok užíva priamo obec. Do úvahy prichádza predaj majetku za trhovú alebo netrhovú cenu. Majetok možno i prenajať za trhové alebo netrhové nájomné. Obec môže zveriť majetok do správy rozpočtovej, príspevkovej alebo neziskovej organizácii, ktorú si na tento účel zriadi alebo založí. Majetok alebo súčasť základného imania možno vložiť do municipalitou založenej obchodnej spoločnosti. Dá sa vytvoriť určitá forma spoločného podniku s inými právnickými alebo fyzickými osobami, napríklad s inými municipalitami, subjektmi verejného, súkromného, ale aj neziskového, či tretieho sektora. Majetok možno použiť ako záruku za úver alebo emisiu komunálnych obligácií. Prax zrejme prinesie aj iné spôsoby využitia obecného majetku.

     Rozhodnutia o spôsobe využívania obecného majetku by mali nadväzovať na zásady hospodárenia s majetkom obce, na program rozvoja obce, prípadne na osobitný program využívania majetku obce. Ak municipalita predá svoj majetok, príjem z predaja musí byť použitý výlučne na rozvojové, investičné programy, ktoré budú prinášať ďalšie dodatočné príjmy, aby sa nahradil úbytok predaného investičného majetku. Za najhoršiu situáciu možno považovať, ak sa príjmy z predaja majetku použijú na krytie bežných prevádzkových nákladov obecného zastupiteľstva a ním zriadených alebo založených organizácií.

     Obecný majetok podľa zákonom stanovených účelov využívania možno rozdeliť do troch skupín: na majetok, ktorý slúži na výkon samosprávy, majetok, ktorý slúži na verejné účely, najmä na zabezpečenie miestnych verejných služieb, a na majetok, ktorý slúži na podnikateľskú činnosť.

     Využívať majetok na výkon samosprávy je zo zákona obligatórnou prioritou. Súvisí najmä so zabezpečovaním čistého verejného statku a spája sa s činnosťou volených, výkonných, kontrolných, poradných, poriadkových a iných orgánov obce.

     Časť svojho majetku obce využívajú na verejný účel, čiže slúži na poskytovanie miestnych verejných služieb, ktoré majú charakter čistých alebo zmiešaných verejných statkov. Podľa miestnych podmienok obec na tento účel vydeľuje časť nehnuteľného a hnuteľného majetku, ako i finančného majetku. V súlade so zákonom o obecnom zriadení a zákonom o prechode niektorých pôsobností z orgánov miestnej štátnej správy na obce a na vyššie územné celky do tejto skupiny činností sem patrí:

- výstavba, údržba a správa miestnych komunikácií,

- správa a údržba verejnej zelene a verejných priestranstiev,

- prevádzka a údržba verejného osvetlenia,

- služby v oblasti dodávky pitnej vody, odvádzania a čistenia odpadových vôd,

- služby miestnej verejnej dopravy,

- zber a likvidácia komunálneho a drobného stavebného odpadu,

- sociálne služby,

- služby predškolských zariadení, základných škôl a iných školských zariadení,

- služby miestnej kultúry, oddychu a športu,

- vytvorenie podmienok na zabezpečovanie zdravotnej starostlivosti,

- tvorba a ochrana životného prostredia.

Podnikateľská činnosť obce

     Zvyšnú časť majetku zvyknú obce využívať na podnikateľskú činnosť. Obec buď podniká ako právnická osoba vo svojom mene, alebo podnikateľskú činnosť vykonáva obcou zriadená príspevková organizácia alebo založená obchodná spoločnosť, alebo obec svojím majetkom podporuje podnikateľskú činnosť iných subjektov umiestnených na jej území. Upozorňujeme na to, že vedľajšia podnikateľská činnosť musí byť oddelená od hlavnej činnosti, na ktorú bola príspevková organizácia zriadená. Obce ako právnické osoby vykonávajú podnikateľskú činnosť len v malom rozsahu. Na túto aktivitu najčastejšie zakladajú vlastné alebo spoločné podnikateľské subjekty, a to buď s inými obcami, alebo so subjektmi súkromného sektora. Medzi najčastejšie využívané organizačno-právne formy subjektov, ktoré si samosprávy zakladajú na realizáciu podnikateľskej činnosti, patria spoločnosti s ručením obmedzeným a akciové spoločnosti. Pre všetky samosprávy platí, že obec ako právnická osoba má rovnaké práva a povinnosti v oblasti podnikateľskej činnosti, ako ktorýkoľvek iný podnikateľský subjekt.

     Napriek tomu, že sme popísali jednotlivé účely využívania municipálneho majetku ako tri relatívne nezávislé oblasti, na Slovensku sa zaviedlo ako všeobecne platné pravidlo, že jeden a ten istý majetok sa pri vykonávaní kompetencií využíva na viac ako jeden účel. V praxi to znamená, že majetok sa využíva na dva alebo na všetky tri spomínané účely, a to v určitom období podľa určitej aktuálnej potreby. To predstavuje jeden dôležitý faktor zvyšovania efektívnosti pri nakladaní s majetkom a nesporne prispieva k jeho lepšiemu a účelnejšiemu využívaniu.

     Ak analyzujeme municipálny majetok z akéhokoľvek uhlu pohľadu, je nesporné, že na zabezpečenie úloh a plnenie funkcií miestnej samosprávy je majetok nevyhnutným ekonomickým prvkom. Bez neho by samospráva ťažko vykonávala svoje poslanie, len sčasti by vedela produkovať verejné statky a vôbec by nemohla podnikať. Prevažnú časť majetku získali miestne samosprávy prechodom vlastníctva vecí zo štátu alebo v procese privatizácie a reštitúcie. Obce a mestá však získali časť svojho majetku aj iným spôsobom, predovšetkým kúpou, vlastnou investičnou činnosťou alebo v rámci podnikateľských aktivít. Záleží len na schopnostiach volených predstaviteľov a zamestnancov samospráv, akým spôsobom a s akým efektom sa municipálny majetok využije v prospech sociálno-ekonomického rozvoja obcí, v prospech ich obyvateľov a v prospech ochrany a tvorby životného prostredia.

Radoslav KOŽIAK

Späť