O nových významoch slovesa vytesniť

Slovensko, 23. 8. 2007 (Verejná správa 17/2007)

Pokúsme sa, vážení čitatelia, spoločne prebudiť svoju fantáziu. Predstavme si, že jeden z vás sa rozhodol zhodnotiť (aby sme sa potvrdili ako intelektuáli – zmapovať) svoju situáciu na pracovisku. V ostatnom čase sa mu totiž zdá, že sa spolupracovníci začínajú k nemu správať inak ako doteraz. Preto sa rozhodol, že niečo podnikne, aby sa uistil, či sa neznepokojuje zbytočne.

V tejto chvíli sedí s najlepším priateľom v reštaurácii pri káve. Tému nenápadne nasmerúva k problematike, ktorá ho v ostatnom čase najviac omína. Dokonca má pocit, ako by na to čakal i jeho priateľ. Ten sa po niekoľkých všeobecných vetách nakloní k nemu a tichým hlasom po zdanlivo nekonečnej pauze s tajomným prídychom dôverne prehovorí: Peter, som rád, vieš...už dávnejšie som chcel... No, poviem to rovno, tvoj zástupca ťa chce vytesniť z tvojho postu. A, zdá sa, má šance.

Hoci náš človek sloveso vytesniť nepozná a jeho význam si iba domýšľa, intuitívne vytušil, že je v ňom ukryté niečo nepríjemné, čo neveští nič dobrého. A tak nechajme našich priateľov a pokúsme sa spoločne pouvažovať o význame uvedeného slovesa.

V Krátkom slovníku slovenského jazyka sa sloveso vytesniť nenachádza. A nenájdeme ho ani v najnovších Pravidlách slovenského pravopisu. Z toho by vychádzalo, že ide o novoutvorené slovo. Slovotvorne ho treba spájať so slovesom tesniť, od ktorého sú predponami utvorené slovesá utesniť/utesňovať a zatesniť, ako aj slovesné podstatné meno utesnenie, zatesnenie a činné príčastie prítomné utesňovací. Do tejto rozvetvenej rodiny patrí aj prídavné meno tesný. Aj sloveso vytesniť by svojím tvarom malo patriť do tejto rodiny, je utvorené od slovesa tesniť predponou vy-. S ním by teda malo byť späté aj z významového hľadiska.

Sloveso tesniť má jednak význam „robiť tesným, priliehavo, tesne uzatvárať“, napríklad tesniť dvere, tesniť niečo gumou, a jednak význam „dobre, tesne priliehať, byť utesnený“, napríklad dvere dobre tesnia/netesnia. Na toto sloveso sa viaže prídavné meno tesný (dobre priliehajúci, nepriepustný, úzky, malý, vykazujúci malý rozdiel: tesné topánky, tesný byt, tesný kontakt, tesný ventil, tesná prehra); príslovka tesne/tesno (má podobné významy ako prídavné meno: tesne prilieha, tesne pred obedom, tesne zvíťaziť, v dome je tesno, bolo mu tesno na duši); slovesné podstatné meno tesnenie (prostriedok na utesnenie: tesnenie sa uvoľnilo); príčastie tesniaci (určený na tesnenie: tesniaca vložka). Analogické významy majú odvodené slovesá zatesniť: niečo tesne upevniť, ktoré je synonymné s utesniť: upraviť niečo tak, aby tesne priliehalo, napríklad: zatesniť okenné rámy, utesniť rúrové spoje. S týmito slovesami je formálne a významovo späté utesnenie: zariadenie na tesné uzavretie niečoho, napríklad: gumové utesnenie; v tomto význame sa však uprednostňuje slovesné podstatné meno tesnenie.

Ako vidieť, sloveso vytesniť slovotvorne patrí do rodiny analyzovaných slov, no z významového hľadiska sa od nich vzdialilo. V citovanej vete má jednoznačne význam vytlačiť, odstrániť, pripraviť o miesto, zbaviť miesta, odsunúť na vedľajšiu koľaj, ale aj zbaviť sa, a teda nemá nič spoločné ani s tesnením, ani so zariadením na tesnenie. Potvrdzujú to aj príklady z dennej tlače. Titulok v jednom denníku má takúto podobu: Budaj z bránky vytesňuje Theodora. Z článku sa dozvedáme, že Budaj je vo forme, dostáva prednosť pred starším a skúsenejším brankárom Theodorom, vytláča ho z bránky. Iné príklady: Bude nevyhnutné vytesniť(=vytlačiť, odstrániť) zlo z nášho života. – Po 11. septembri k lietaniu neodmysliteľne patrí strach. Nikdy nezmizol, mnohým sa ho však podarilo vytesniť (=zbaviť),iní si zvykli, ďalší zabudli.

Hľadajme odpoveď na dve otázky. Prvá. S čím by sme mohli spájať významy slova vytesniť? Odpoveď by nám mohol dať V. diel výkladového Slovníka slovenského jazyka (1965), v ktorom sa toto sloveso vymedzuje ako chemický termín: „vylúčiť atóm alebo skupinu atómov z molekuly nejakej látky pri chemickej reakcii“. V synonymných významoch so slovesom vylúčiť sa využíva aj v citovaných ukážkach. Chemici z našej univerzity však toto sloveso ako chemický termín nepoznajú a nepoužívajú ho. Zrejme preto sa v novších slovníkových prácach neuvádza.

Druhá otázka. Potrebujeme sloveso vytesniť v súkromnej a verejnej ústnej a písomnej komunikácii, keď máme možnosť vybrať si z viacerých (vyššie uvedených) synoným? Inými slovami: Netreba ho vytesniť = odstrániť z komunikačnej praxe? Netrúfam si jednoznačne odpovedať. Isté je, že v analyzovanom význame je to expresívne a exkluzívne slovo, ktoré v texte strháva na seba pozornosť. Patrí medzi „vychytené“ módne výrazy. Nie je to teda bežný výrazový prostriedok. Domnievam sa však, že ako prostriedok estetiky a najmä atraktívnosti výrazu by ho bolo možné funkčne využiť v úvahových publicistických žánroch (napríklad fejtón, glosa, v prísnom výbere aj komentár), v esejistických textoch a prípadne aj v umeleckej literatúre. No pri jeho využívaní v textoch zameraných na výraz je rozhodujúci cit pre mieru. Opakovaným využívaním poklesne na úroveň floskúl, klišé a fráz. Aj v poslednej ukážke sa vytesniť pociťuje ako schválnosť. Ak sa totiž autori nasilu snažia vyjadrovať nekonvenčne, až príliš často prestreľujú, lebo viac myslia na seba ako na adresáta svojho prejavu.