Náhradné výživné má svoje pravidlá

Slovensko, 30. 5. 2008 (Verejná správa 11/2008)

Keď štát v roku 2005 začal za presne stanovených podmienok poskytovať finančnú náhradu deťom, ktorých jeden z rodičov si neplní vyživovaciu povinnosť, mnohé mamy a otcovia si mysleli, že získať náhradné výživné nebude problém. Aj náhradné výživné má však svoje pravidlá. Ich neznalosť viaceré žiadateľky o jeho získanie odsúdila na neúspech. Skúsenosti verejného ochrancu práv teda potvrdzujú nízke právne vedomie aj v tejto oblasti.

Svoju zložitú životnú situáciu opísala verejnému ochrancovi práv matka sedemnásťročnej dcéry z obce na Horehroní. Vychovávala ju sama a bývalý manžel neplatil na dievča ani súdom určené výživné - 1800 korún mesačne. Podľa nového rozsudku malo byť výživné zvýšené na 2700 korún mesačne. Pracovníčka úradu práce, sociálnych vecí a rodiny jej však originál dokladu po prekopírovaní nevrátila, takže teraz súdom určené zvýšenie výživného nemá ako preukázať. Matka namietala nielen to, že úrad práce, sociálnych vecí a rodiny nevyplácal jej dcére vyššie náhradné výživné, ale od istého času ho celkom prestal vyplácať. Preto verejný ochranca práv začal riešiť tento prípad práve na úrade, ktorý je zo zákona príslušný na podávanie žiadostí o náhradné výživné i na jeho vyplácanie.

Z písomného stanoviska úradu vyplynulo, že mu nie je známe, kde žiadateľka o náhradné výživné originály rozsudkov odovzdala. Zo spisovej dokumentácie nezaopatreného dieťaťa na oddelení sociálno-právnej ochrany detí a sociálnej kurately sa podarilo zistiť, že matka sa síce zvýšenia výživného na svoju maloletú dcéru domáhala, ale okresný súd jej návrh zamietol. Keďže otec dieťaťa si vyživovaciu povinnosť naozaj neplnil, úrad práce, sociálnych vecí a rodiny priznal dcére náhradné výživné vo výške 1800 korún mesačne. Po deviatich mesiacoch jeho vyplácania sa otec dieťaťa úradu ozval. Dokladom preukázal, že výživné na dcéru vo výške 1800 korún začal matke posielať. Pretože tá novú skutočnosť neoznámila a ďalej na dcéru poberala náhradné výživné, úrad jeho vyplácanie zastavil. Otcovi dieťaťa pritom uložil povinnosť zaplatiť náhradu za poskytnuté náhradné výživné, vrátane penále za obdobie, keď výživné neplatil.

Žiadateľku o náhradné výživné, ktorá sa obrátila na verejného ochrancu práv s prosbou o pomoc, úrad práce, sociálnych vecí a rodiny vyzval, aby poskytnuté náhradné výživné za obdobie, keď otec dieťaťa výživné uhradil, vrátila. Zároveň ju zaviazal predložiť potvrdenie o tom, že u exekútora podala návrh na začatie exekučného konania na vymoženie výživného, na základe ktorého úrad práce, sociálnych vecí a rodiny začne vo veci náhradného výživného konať.

V druhom prípade matka deväťročnej dcéry zo stredného Slovenska sa rozhodla požiadať o náhradné výživné až vtedy, keď si jej bývalý manžel neplnil vyživovaciu povinnosť dva roky. Nepomohol ani návrh na začatie exekúcie, ktorý podala u exekútora. Obrátila sa preto so žiadosťou o priznanie náhradného výživného na úrad práce, sociálnych vecí a rodiny. Ten otca vyzval, aby sa k žiadosti vyjadril. Namiesto vyjadrenia prišli peniaze. V mesiaci, v ktorom matka podala žiadosť o náhradné výživné, zaplatil otec výživné na dieťa v sume, ktorú mu určil súd. Keďže týmto konaním nebola splnená jedna z podmienok nároku žiadateľky na náhradné výživné pre jej dcéru - neplatenie výživného v plnej výške za tri po sebe nasledujúce predchádzajúce mesiace - úrad práce, sociálnych vecí a rodiny nemohol žiadateľke o náhradné výživné vyhovieť. Osobne ju o tom informovala vedúca oddelenia pomoci v hmotnej núdzi, ktorá poskytla matke aj poradenstvo pri riešení jej problému.

Z písomného stanoviska úradu práce vyplynulo, že hoci matka úradnému postupu porozumela, označila ho za nespravodlivý. Zobrala síce na vedomie, že rozhodnutie sa vydáva v súlade so zákonom č.452/2004 Z. z. o náhradnom výživnom, ale aj napriek tomu sa proti nemu odvolala. Svoje konanie zdôvodňovala tým, že sumu 2 500 korún, ktorú otec dieťaťa zaplatil, treba považovať za uhradenie časti zameškaného výživného za mesiace ešte v roku 2005. Odvolávala sa ďalej na to, že výživné musí byť zaplatené v plnej výške, čo v prípade jej dcéry nie je splnené. Otec dlhoval podľa matkiných prepočtov výživné na dcéru vo výške 29 tisíc korún za dlhú dobu, viac ako za dva roky. Navrhovala preto rozhodnutie úradu práce, sociálnych vecí a rodiny zrušiť a náhradné výživné svojej dcére priznať. Odvolanie spolu so spisovým materiálom postúpil úrad práce, sociálnych vecí a rodiny nadriadenému orgánu.

Keďže obidva prípady sa týkali práv detí, verejný ochranca práv im venoval osobitnú pozornosť. Napriek tomu žiadne porušenie základných práv a slobôd, súvisiace s konaním, rozhodovaním alebo nečinnosťou orgánov verejnej správy nezistil. Okrem tejto informácie poskytol verejný ochranca práv obom matkám právne usmernenie o aplikácii zákona, najmä tých jeho častí, ktoré sa týkajú podmienok nároku na získanie náhradného výživného a postupu pri jeho vyplácaní.

Späť