|
|
Banská Štiavnica - Príroda
Banská Štiavnica leží uprostred Štiavnických vrchov na severnom okraji vnútrohorskej eróznej tektonickej kotlinky obkolesenej z južnej strany masívom Sitna, zo západnej strany chrbtom Paradajsu, zo severnej strany chrbtom Šobov a z východnej strany chrbtom Skalky. Uprostred kotlinky východne od mesta sa dvíha homoľa vyhasnutej sopky Kalvária (726 m). Chotár tvoria väčšinou sopečné horniny, predsopečné podložie – pestré bridlice, pieskovce a kremence druhohornej melafýrovej série – je na severnom okraji mesta (Červená studňa). Mladotreťohorný vulkanizmus mal viac fáz a zostali po nich hlavne pyroxenisko-amfibolické a amfibolicko-biotitické andezity a dacity v podobe láv a množstva pyroklastík (tufov). Sopečnú činnosť ukončili koncom treťohôr výlevy čadičov, ktoré tvoria Kalváriu. V časti starých andezitov sa hydrotermálnymi procesmi vytvorili olovnato-striebornozinkové rudy.
Mesto má mierne teplé, vlhké až veľmi vlhké podnebie. Snehová pokrývka o priemernej maximálnej hrúbke 80 cm trvá 80 – 100 dní. Väčšinu chotára odvodňuje na juhu potok Štiavnica ústiaci do Ipľa, len východná časť, t. j. Starý potok na severe ústi do Hrona.
V chotári je rad umelých jazier – tajchov, vybudovaných zväčša v 18. storočí pre banské ciele – dnes niektoré slúžia na rekreačné účely. Sú tu tiež početné minerálne pramene. V celom chotári prevládajú hnedé lesné pôdy. V kotlinke je takmer celkom odlesnený, na chrbtoch blízko mesta prevládajú ihličnaté, smrekové, jedľové a borovicové lesy, ktoré nahradili pôvodné listnaté prevažne bukové a dubové lesy, ktoré vytvárajú rozsiahle lesné komplexy v širšom okolí. Vlašský orech sa vyskytuje až do výšky 806 m nad morom. V Kysihýbli je lesné arborétum (založené v roku 1900), chránená študijná plocha o rozlohe 7,06 ha so zameraním vyskúšať vhodnosť cudzokrajných drevín pre naše lesné hospodárstvo. V areáli priemyselnej školy lesníckej je na ploche 3,55 ha dendrobotanická záhrada založená v roku 1838 R. Feistmantelom pre pedagogické a študijné účely. V tzv. spodnej záhrade rastie najväčšia cezmína na Slovensku, v hornej libanonský céder, jediný na našom území a sekvoja z roku 1877. V oboch záhradách je dnes asi 160 druhov cudzokrajných drevín.
Nadmorská výška Banskej Štiavnice v jej strede je 600 m, v jej chotári je 450 - 938 m.Zdroj: Vlastivedný slovník obcí na Slovensku, 1. časť
|