Brezno - História

Na území dnešného mesta Brezna bol hromadný nález bronzov z mladšej doby bronzovej. Územie Brezna sa spomína v roku 1265 v liptovskom privilégiu Bela IV. ako Berchun. Z roku 1380 je doložené ako Brizna, z roku 1381 ako Bryzna, Brzna, z roku 1404 ako Bryznabanya, Bryzabanya, Brezenbanya, Breznebanya, z roku 1405 ako Breznebanya, z roku 1406 ako Brezembanya, Briznobania, z roku 1516 ako Brezna, z roku 1528 ako Breznobanya, z roku 1567 ako Brezno, z roku 1927 ako Brezno nad Hronom, z roku 1948 ako Brezno; maďarsky Breznóbánya; nemecky Bries, Briesn.

V roku 1380 dostalo mestské výsady podľa štiavnického práva, v roku 1488 trhové a jarmočné právo, v roku 1568 pečate červeným voskom, v roku 1655 sa stalo slobodným kráľovským mestom. Jeho erb vznikol v 14. storočí pretvorením anjouovského štátneho znaku Uhorska. Najstaršia erbová listina pochádza r roku 1627. O svoje privilégiá muselo Brezno často bojovať s majiteľmi hradného panstva Slovenská Ľupča a Muráň. V roku 1517 ho majitelia hradného panstva Slovenskej Ľupče Dóczyovci vypálili. V roku 1569 malo Brezno asi 1000 obyvateľov, v roku 1677 malo 1813 obyvateľov. V 16.-17. storočí trpelo vojnami. V 17. storočí sa obohnalo hradbami. V 18. storočí vyčíňali na okolí zbojníci; v roku 1740 tu chytili a popravili Jakuba Surovca. V roku 1779 mesto vyhorelo.

V Brezne sa dolovalo zlato, striebro a meď, na banské mesto sa však nevyvinulo. Ťažby sa zmocnili banskobystrickí ťažiari, neskoršie Thurzovci a erár. Obyvatelia mesta sa živili väčšinou poľnohospodárstvom, remeslami a pracovali v lesoch. Najstarší bol cech krajčírov z roku 1604, čižmárov z roku 1617, debnárov z roku 1630. Cechy mali i klobučníci, kušnieri, mäsiari, tkáči, sitári, garbiari a kolári. V roku 1770 pracovalo v remeslách 180 majstrov a 30 tovarišov. Od polovice 18. storočia sa Brezno stalo strediskom lesného hospodárstva, v 18. a 19. storočí sa na okolí rozvinula ťažba železnej rudy a železiarsky priemysel. Vo Vagnári vznikol nástrojársky hámor, v Bujakove v roku 1799 železiarne, po ich zániku továreň na lepenku, v roku 1907 píla v Halnoch, v roku 1913 továreň na remene. Z remesiel sa rozvinulo garbiarstvo.

V roku 1895 bolo Brezno spojené železnicou s Banskou Bystricou, v roku 1903 s Červenou Skalou.

V roku 1894 sa z Brezna vyčlenili samostatné obce Bystrá, Mýto pod Ďumbierom, Jarabá, Michalová.

Od 17. storočia pôsobil v Brezne rad národných buditeľov a významných kultúrnych pracovníkov. V 19. storočí bolo jedným z centier slovenských národných snáh. Uvažovalo sa o ňom ako o sídle Matice slovenskej, návrh však magistrát mesta pod tlakom župy odmietol.

V 90. rokoch 19. storočia začali medzi robotníkov prenikať socialistické myšlienky. Za predmníchovskej ČSR zostalo Brezno poľnohospodársko-remeselníckym mestom, obchodným a finančným centrom okolia. Mesto s okolím trpelo chronickou nezamestnanosťou. Z 31 000 obyvateľov okresu bolo v januári 1932 4552 nezamestnaných. Brezno sa stalo významným centrom revolučného robotníckeho hnutia. V rokoch 1919-1938 sa v Brezne a v okolí uskutočnilo 161 akcií nezamestnaných (schôdze, deputácie, demonštrácie), po Bratislave najviac na Slovensku, z toho bolo 7 hladových pochodov.

Brezno sa stalo jedným z centier protifašistického odboja. Od leta 1944 miestni ilegálni pracovníci úzko spolupracovali s partizánskymi skupinami Jegorova a Bielika, ktoré operovali na okolí. V noci z 25. na 26. 8. 1944 partizánska brigáda Jánošík obsadila mesto a vojenská posádka sa pridala k partizánom. 27.8. partizáni zatkli exponentov režimu a 4 z nich pri prestrelke zastrelili. V Brezne bolo veliteľstvo II. Taktickej skupiny povstaleckej armády, tunajšie kasárne sa stali dôležitým vyzbrojovacím strediskom. Nemci obsadili mesto 25. 10. 1944, 30. 10. boli v okolí Ďumbiera ťažké boje s Nemcami, ktoré pokračovali v ďalšom období. Brezno bolo oslobodené 31. 1. 1945 vojakmi II. Ukrajinského frontu. Vyznamenané je Radom Červenej hviezdy. Do roku 1960 bolo sídlom okresu. Novovybudovaný podnik Mostáreň, pobočný závod Slovenky, závody a prevádzky drevárskeho, stavebného a potravinárskeho priemyslu poskytovali pracovné príležitosti tisíckam obyvateľom mesta a okolia.

Zdroj: Vlastivedný slovník obci na Slovensku, 1. časť