Hronský Beňadik - Kultúrne dedičstvo

Pamiatky:

Benediktínsky kláštor založený v roku 1075 bol význačným centrom latinského chorálneho spevu v dobe jeho rozkvetu na Slovensku,
Evanjeliár, dnes známy ako Nitriansky, vznikol koncom 11. storočia alebo začiatkom 12 storočia – je to najstaršia latinská rímsko-katolícka pamiatka na Slovensku. Vyznačuje sa slovanským vplyvom (úcta slovanských svätcov, Vojtecha, Václava, Demetera),
Komplex bývalého benediktínskeho opátstva – národná kultúrna pamiatka,
Základy pôvodnej románskej baziliky svätého Benedikta z roku 1075 pod trojloďovým kostolom v gotickom slohu, pochádzajúcom z rokov 1346 – 1410, postavenom s použitím materiálov zo starej stavby,
Kostol s kláštorom bol opravený na konci 15. storočia (z roku 1489 pochádza kaplnka), v 16. storočí bol kláštor s kostolom opevnený a rozšírený na spôsob renesančného hradu, pričom sa uskutočnili zásahy aj do stavby kostola; pri úprave na konci 17. storočia vznikla krypta Štefana Koháryho a v 18. storočí po zrútení južného krídla postavili veľkú sýpku; na konci 19. storočia bol kostol regotizovaný a na neogotickom oltári umiestnili zachované gotické plastiky, diela rezbára svätobeňadického Božieho hrobu z konca 15. storočia; zachované sú fragmenty gotických nástenných malieb (legenda o svätom Jurajovi), gotické oltáre z 15. storočia boli na konci 19. storočia prenesené do Cirkevného múzea v Ostrihome; zachovala sa plastika Krista z 13. storočia, Madony z konca 14. storočia pochádzajúcej zo Spiša i iných miest, neskorogotický relikviár z roku 1483, gotická monštrancia z konca 15. storočia,
Kostol z roku 1674 v barokovom slohu,
Kalvária z konca 18. storočia v neskorobarokovom slohu,
Náhrobník bulharských partizánov z roku 1960.

Tradície:

Tradičná je hromadná zástavba. Murované domy so sedlovou alebo valbovou krytinovou strechou, na dvorovej strane so stĺpovým podstením, sú z 19. storočia.

Neskorogotická Madona, ako pútnické miesto, ovplyvnila tvorbu stredoslovenských ľudových rezbárov.

Významné osobnosti:

Pôsobisko:

Anton Palšovič (narodil sa v roku 1771, zomrel v roku 1864); pôsobil tu v rokoch 1817 – 1836; bernolákovský spisovateľ,
František Švantner (narodil sa v roku 1912, zomrel v roku 1950); pôsobil tu v rokoch 1947 – 1950; spisovateľ.