Veľký Ďur - História

Obec vznikla v roku 1960 zlúčením Horného a Dolného Ďura a Rohožnice.

Horný Ďur
Obec sa vyvinula v chotári obce Ďúr, doloženej v rokoch 1205-35 ako Geurud Superior, neskôr Geurud eccelesiastica, Geurud Superior (1278), Maly Gyurad (1773), Maly Jurad (1808), Horný Ďúrad (1920), Horný Ďur (1948), maď. Felsőgyőröd.

Obec patrila zemanom z  Ďúra, v 17.-18. storočí Keglevichovcom, Hunyadyovcom, Majthényiovcom. V r. 1534 mala 6 port, v r. 1601 mala 29 domov, v r. 1715 mala 14 daňovníkov, v r. 1828 mala 44 domov a 301 obyvateľov. Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom. Zamestnanie obyvateľov sa nezmenilo ani po r. 1918.
Obec bola r. 1938 – 1945 pripojená k Maďarsku.

Dolný Ďur
Obec sa vyvinula v chotári obce Ďúr. Je doložená od r. 1274 ako Geurud, neskôr Welky Gyurad (1773), Welký Jurad (1808) Dolný Ďúrad (1920), Dolný Ďur (1948), maď. Alsógyőröd.

Patrila zemanom z Ďúra, od r. 1506 panstvu Levice. V r. 1574 zničili obec Turci. V r. 1536 mala 7 port, v r. 1601 mala 24 domov, v r. 1720 mala 16 daňovníkov, vinice a krčmu, v r. 1828 mala 48 domov a 333 obyvateľov. Obec mala poľnohospodársky ráz, ktorý si zachovala aj po r. 1918. V r. 1920 tu bol štrajk poľnohospodárskych robotníkov. V r. 1938-1945 bola obec pripojená k Maďarsku.

Rohožnica
Obec je doložená od r. 1290 ako Gekenus, neskôr Gekynes (1322), Gekemus (1340), Ďekýneš (1808), Dekeneš (1920), Rohožnica (1948), maď. Kisgyékénes.

Patrila zemanom z Kálnej, v r. 1496 zemanom z Trávnice, od r. 1512 paulínom z Mária-családu, koncom 18. storočia verejným základinám. V r. 1663 ju vyplienili Turci. V r. 1715-20 mala 7 daňovníkov. Obec mala poľnohospodársky ráz. V r. 1938-1945 bola obec pripojená k Maďarsku.

Barc – osada sa spomína v r. 1290. Patrila rodine Hunt-Poznanovcov a ostrihomskej kapitule. V r. 1828 mala 1 dom a 5 obyvateľov.
Zdroj: Vlastivedný slovník obcí na Slovensku, 3. časť