Banskobystrický kraj   Bratislavský kraj   Košický kraj   Nitriansky kraj   Prešovský kraj   Trenčiansky kraj   Trnavský kraj   Žilinský kraj
 VYBERTE KRAJ
Sekcie E-OBCE.sk

Fórum

Firmy v obciach a mestách

Fotogaléria Slovenska

Erby slovenských obcí a miest

Naša ponuka pre obce a mestá

Cenník reklamy na stránke E-OBCE.sk

Úplný zoznam obcí Slovenska

Kontakt



Inzercia

plusPridať nový inzerát

Odkazy na iné stránky

Clip in vlasy nájdete za najlepšie ceny: Clip in vlasy. Jedine u nás 100% ľudské clip in vlasy.

Dochádzkový systém <<

Región Tekov

Horehronie

Región Hont

Svadobné šaty

Golfové potreby

Internetový obchod iNAKUP.sk špecialista na notebooky asus.

Internetový obchod s LED svietidlami

FreeSpace Portal

Monitoring pracovného času zamestnancov

Nástenné hodiny



TERRA GRATA, n.o. TOPlist
TOPlist
Signatár Európskej charty bezpečnosti premávky na ceste

Počet sekcií:
11782

Počet fotografií:
9329

 

 

 

K majetku má viesť iba legálna cesta

Slovensko, 18. 2. 2010 (Verejná správa 4/2010)



Na dvoch januárových zasadnutiach prerokovala legislatívna rada dvadsať návrhov právnych úprav a dva návrhy medzinárodných zmlúv. Z právnych úprav išlo o jeden návrh ústavného zákona, pätnásť návrhov zákonov, dva návrhy nariadení vlády a dva poslanecké návrhy zákonov. Dominantnou tematikou bolo preukazovanie pôvodu majetku.


Návrh zákona o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov transponuje smernicu Európskeho parlamentu a a Rady 2008/48/ES o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS z 23.apríla 2008.


Cieľom je vytvorenie právneho rámca pre racionálnejšie a efektívnejšie fungovanie trhu spotrebiteľských úverov v rámci harmonizovaného vnútorného trhu spoločenstva. Význam tejto právnej úpravy rastie úmerne tomu, ako sa vyvíjajú nové formy spotrebiteľských úverov a ako rastie zadlženosť domácností. Jej ťažisko spočíva najmä v spresnení informácií, ktoré má spotrebiteľ získať prostredníctvom reklamy na ponúkaný úver ešte pred rozhodnutím o uzavretím zmluvy a ktoré sa týkajú prodrobností samotnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Ide o údaje, ktoré veriteľ, prípadne sprostredkovateľ je povinný poskytnúť spotrebiteľovi na to, aby sa mohol rozhodovať s dostatočnou znalosťou veci.


Novinkou oproti platnej právnej úprave je povinnosť veriteľa posúdiť úverovú bonitu spotrebiteľa, čím sa právne zakotvuje prirodzený záujem veriteľov správne odhadnúť schopnosť spotrebiteľa splácať úver. Takýto postup môže tiež prispieť k obmedzeniu dlhu tých domácností, ktoré by sa mohli ocitnúť v sociálnej núdzi. Návrh zákona podrobnejšie upravuje aj podmienky predčasného splatenia úveru. Veriteľovi poskytuje právo zohľadniť si spravodlivé a objektívne odôvodnené náklady spojené s predčasným splatením úveru.


Novinkou je i právo spotrebiteľa odstúpiť od úverovej zmluvy do štrnástich kalendárnych dní od jej uzavretia. Tento krok nemusí spotrebiteľ nijako odôvodniť a veriteľ nesmie voči nemu uplatniť žiadnu sankciu.


Legislatívna rada odporučila vláde schváliť návrh tohto zákona s pripomienkami.


Racionalizácia podnikania v službách


Návrh zákona o službách na vnútornom trhu transponuje do nášho právneho poriadku smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2006/123/ES z 12. decembra 2006. Tým sa má zabezpečiť právna kompatibilita a sloboda voľného pohybu služieb zakotvená v základných zmluvách Európskej únie a konkretizovaná judikatúrou Európskeho súdneho dvora. Účelom návrhu zákona je liberalizovať služby, odstraňovať neprimerané, neopodstatnené a diskriminačné prekážky pri poskytovaní služieb a zjednocovať podmienky v tejto oblasti.


Požiadavky eurosmernice sa premietnu do návrhu zákona najmä z hľadiska prístupu fyzických a právnických osôb k službám zriadením jednotných kontaktných miest, administratívnej spolupráce orgánov na vnútornom trhu prostredníctvom Informačného systému vnútorného trhu, ako aj z hľadiska vytvorenia právneho rámca pre cezhraničné poskytovanie služieb. Informačný systém uľahčí osobný kontakt poskytovateľa a príjemcu služby cez jednotné kontaktné miesto alebo prostredníctvom elektronického spojenia.


Jednotné kontaktné miesta umožnia najmä budúcim poskytovateľom služieb splniť si na jednom mieste viaceré zákonné povinnosti súvisiace so získaním oprávnenia, ako aj ďalšie formality voči viacerým inštitúciám. V súčasnosti fungujú na všetkých päťdesiatich živnostenských úradoch zriadených v rámci obvodných úradov, ktoré sú v pôsobnosti Ministerstva vnútra SR. Zatiaľ poskytujú pomoc subjektom podnikajúcim podľa živnostenského zákona. Jednotné kontaktné miesta pre ostatné osoby, ktoré budú mať záujem poskytovať služby podľa iných predpisov ako je živnostenský zákon a ktoré spadajú do pôsobnosti rôznych štátnych orgánov a profesijných komôr, budú tiež na živnostenských úradoch obvodných úradov, ale len v sídlach krajských miest.


V súčasnosti sa zriaďuje prvý modul Informačného systému vnútorného trhu zameraný na uznávanie odbornej kvalifikácie osôb, ktoré mienia poskytovať služby v niektorom členskom štáte Európskej únie. Do systému budú zapojené inštitúcie, ktoré vydávajú oprávnenia na podnikanie, orgány, ktoré sú kompetentné uznávať doklady o odbornej kvalifikácii, a príslušné kontrolné orgány. Spolupráca bude spočívať najmä v overovaní pravosti a vecnej stránky dokumentov o odbornej kvalifikácií vydaných v inom členskom štáte a tiež v dohľade nad cezhraničnými poskytovateľmi služieb v Slovenskej republike.


Návrh zákona sa vzťahuje na široké spektrum služieb, ktorých poskytovanie na území Slovenska upravujú viaceré právne predpisy v pôsobnosti rôznych orgánov a inštitúcií. Vylúčenie niektorých služieb z návrhu zákona ešte nezakladá vylúčenie všetkých služieb z určitej oblasti. Napríklad vylúčenie služieb prevádzky leteckej dopravy z pôsobnosti zákona nevylučuje všetky služby v oblasti leteckej dopravy. Z pôsobnosti návrhu zákona je vylúčená len doprava osôb a nákladu. Na ostatné služby v leteckej doprave poskytované na komerčnom základe sa návrh zákona vzťahuje.


Návrh zákona tiež zavádza a definuje niektoré nové pojmy a podmienky, za ktorých je možné poskytovať služby na území Slovenska na trvalom základe alebo cezhranične, a to aj občanmi iných členských štátov únie. Pojmy „ústredie“ a „hlavné miesto podnikania“ sú pojmy, ktoré sú v našom právnom poriadku známe (zákon č. 455/1991 Zb., zákon č. 562/2004 Z. z., zákon č. 91/2007 Z. z). Hlavné miesto podnikania si určuje poskytovateľ služby. Návrh zákona sa vzťahuje na fyzické aj právnické osoby, poskytujúce služby na komerčnom základe, na domácich, ale aj zahraničných poskytovateľov služieb, podnikateľov z iných členských štátov únie a určuje pre nich rovnaké podmienky, pokiaľ ide o prístup ku službám. Tým sa otvárajú nové možnosti podnikania aj pre našich občanov v celej Európskej únii, nakoľko smernicu sú povinné implementovať všetky členské štáty.


Legislatívna rada odporučila vláde schváliť návrh tohto zákona s pripomienkami.


Netrpezlivo očakávaný zákon


Návrh zákona o podpore cestovného ruchu má za cieľ upraviť najmä otázky zriaďovania, právneho postavenia, financovania a činnosti krajských a oblastných organizácií cestovného ruchu a formy spolupráce štátnych orgánov, orgánov miestnej samosprávy, podnikateľských subjektov a združení v cestovnom ruchu s týmito organizáciami pri jeho rozvoji, ako aj formy a systém finančnej podpory cestovného ruchu.


Podstatnou vecou je, že rieši organizačnú štruktúru cestovného ruchu . Vytvára rámcové a právne podmienky pre rozvoj cestovného ruchu na centrálnej, regionálnej a oblastnej úrovni na princípe partnerstva podnikateľských subjektov a samosprávy.


Okrem toho návrh zákona rieši aj kompetencie a zodpovednosť jednotlivých inštitúcií . Prekonáva roztrieštenosť rôznych právnych úprav pre odvetvie cestovného ruchu rozptýlených v celom rade právnych predpisov, ale bez komplexného pokrytia celej problematiky. Aj keď navrhovaný zákon neobsiahne všetky sféry cestovného ruchu, rieši aspoň jeho prioritné problémy a umožní prostredníctvom vykonávacích právnych predpisov usporiadať aj parciálne otázky.


Návrh zákona rieši aj financovanie cestovného ruchu, čím sa vytvára nástroj na podporu jeho rozvoja na národnej úrovni. Investované prostriedky sa v cestovnom ruchu preukázateľne zhodnocujú progresívnejšie než v ktoromkoľvek inom odvetví národného hospodárstva. Z tohto dôvodu návrh zákona umožňuje financovať alebo spolufinancovať cestovný ruch priamo zo štátneho rozpočtu. Finančnú podporu dostanú len tie subjekty, ktoré sú zapísané v Registri krajských a oblastných organizácií cestovného ruchu vedenom Ministerstvom hospodárstva SR.


Legislatívna rada odporučila vláde schváliť návrh tohto zákona s pripomienkami.


Verejno-súkromné projekty


Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon), má umožniť optimálnu právnu úpravu PPP projektov tak, aby sa z právnych predpisov odstránili zásadné prekážky brániace ich realizácii. Analýzou stavebného zákona boli vytypované dva okruhy, ktoré treba upraviť - problematiku preukazovania vlastníckych alebo iných práv k pozemkom v stavebnom konaní a problematiku vyvlastnenia.


Pokiaľ ide o preukazovanie vlastníckych alebo iných práv k pozemkom alebo stavbám na účely stavebného konania návrh zákona dopĺňa ako „iné právo“ dohodu o budúcej zmluve o vecnom bremene a odkazuje na osobitný právny predpis, ktorý upravuje koncesie, respektíve koncesné zmluvy. Z nich musí vyplývať vlastnícke alebo iné právo k pozemku alebo stavbe, ktoré oprávňuje stavebníka zriadiť na ňom požadovanú stavbu – PPP projekt.


Pokiaľ ide o vyvlastnenie, dopĺňa sa účel, ktorý tento akt umožňuje vo verejnom záujme za splnenia ďalších zákonných podmienok. Pribudne možnosť vyvlastniť alebo obmedziť vlastnícke právo k pozemkom alebo stavbám pri zriadení alebo prevádzkovaní verejných letísk a leteckých pozemných zariadení vrátane ich ochranných pásiem, a to vo väzbe na osobitný predpis - letecký zákon. Dopĺňajú sa tiež ustanovenia na tie prípady, keď sa vyvlastňuje nehnuteľnosť, ktorá je predmetom exekučného konania, a to tak vo vzťahu k procesným pravidlám vyvlastnenia, ako aj k poskytnutiu náhrady.


Legislatívna rada odporučila vláde schváliť návrh tohto zákona s pripomienkami.


Majetok a verejný záujem


Návrh ústavného zákona, ktorým sa dopĺňa Ústava SR, reaguje na rozhodnutie Ústavného súdu SR z 3. septembra 2008, že zákon č. 335/2005 Z. z. o preukazovaní pôvodu majetku nie je v súlade s článkom 1, odsekom 1, prvou vetou v spojení s článkom 20, odsekmi 1 až 4 Ústavy SR.


Naďalej však existuje naliehavý verejný záujem, aby príslušné štátne orgány boli spôsobilé účinne zakročiť proti osobám, ktoré preukázateľne žijú nad svoje pomery a u ktorých je dôvodné podozrenie, že podstatná časť ich majetkových prírastkov pochádza z nepoctivých zdrojov. Slovenskú spoločnosť dlhodobo traumatizuje a demoralizuje skutočnosť, že príslušné štátne orgány proti takýmto osobám nemôžu účinne zakročiť.


Podľa programového vyhlásenia mala vláda vyvinúť maximálne úsilie, aby zákon o preukazovaní pôvodu majetku nadobudol účinnosť, a aby sa jeho mechanizmy začali čo najskôr uplatňovať v praxi. Na uvedený nález Ústavného súdu SR nemožno reagovať prijatím rovnakého znenia zákona v podobe ústavného zákona, pretože by išlo o vedomé obchádzanie postavenia ústavného súdu a jeho rozhodnutia.


Cieľom tohto ústavného zákona je chrániť vlastnícke právo a majetok, ktorý je nadobudnutý v súlade s právnym poriadkom. Zásahy do vlastníckeho práva môže zákon dovoliť iba vtedy, ak ide o majetok nadobudnutý nezákonným spôsobom alebo z nelegálnych príjmov a keď ide o opatrenie nevyhnutné v demokratickej spoločnosti pre bezpečnosť štátu, ochranu verejného poriadku, mravnosti alebo práv a slobôd iných. Preto sa vytvára ústavný rámec na riešenie uvedeného naliehavého verejného záujmu formou zákona.


Takto sa v súlade s Európskym dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd bude zákonným spôsobom riešiť problematika dovolenej kontroly nadobúdania a používania majetku v súlade so všeobecným záujmom. Návrh ústavného zákona dáva jednoznačnú odpoveď na spoločensky mimoriadne závažnú otázku, či môže náš parlament ústavne akceptovateľným spôsobom prispieť zákonnou úpravou k napĺňaniu naliehavého verejného záujmu, aby sa v Slovenskej republike nadobúdal majetok iba legálnym spôsobom.


Je legitímnym právom, ale i povinnosťou občanmi priamo voleného zákonodarného zboru hľadať aj nové právne nástroje, ktoré efektívne zabezpečia naplnenie verejného záujmu. Štát by mal zasiahnuť najmä vtedy, ak sa prejavuje extrémna disproporcia medzi legálnymi príjmami a hodnotou majetku a napriek zjavným podozreniam nie je možné štandardnými postupmi podľa iných právnych predpisov postihnúť konkrétnu protiprávnu činnosť. Prijaté opatrenia by mali zamedziť, aby majetok nadobudnutý z nelegálnych príjmov alebo výnos z tohto majetku mohol slúžiť na ďalšiu protiprávnu činnosť alebo slúžiť na získavanie nenáležitých výhod. Občania musia dôverovať štátu, že osoby, ktoré nedokážu preukázať akým spôsobom nadobudli značné zdroje na získanie svojho majetku, nebudú požívať rovnakú ochranu svojho vlastníctva ako osoby, ktoré nadobudli majetok z legálnych a preukázateľných zdrojov.


Kladie sa ústavný základ aj pre iné štandardné a ústavne nespochybňované právne nástroje ochrany vlastníckeho práva, či už ide o trestnoprávne nástroje, napríklad prepadnutie majetku alebo prepadnutia veci, predstavujúce druh trestov ukladaných v trestnom konaní, alebo postihnutie bezdôvodného obohatenia v zmysle Občianskeho zákonníka.


Legislatívna rada odporučila vláde návrh tohto ústavného zákona schváliť.


Účinnejšie proti nelegálnemu obohacovaniu


Návrh zákona o preukazovaní pôvodu majetku má zaplniť medzeru v právnom systéme Slovenska a vytvoriť právny rámec účinného postupu proti osobám neschopným hodnoverne preukázať pôvod a spôsob nadobudnutia svojho majetku. Trestný zákon síce umožňuje uložiť trest prepadnutia veci alebo trest prepadnutia majetku, ale ich uloženie predpokladá najskôr uznať osobu vinnou zo spáchania trestného činu, čo kladie na orgány činné v trestnom konaní veľké nároky pri znášaní dôkazného bremena. Rovnako sa neosvedčil ani postup podľa Občianskeho zákonníka a jeho ustanovení o bezdôvodnom obohatení, či podľa iných právnych predpisov, osobitne daňových. K podobnému záveru došli aj iné vyspelé demokracie, ktoré sa rozhodli vzniknutý nedostatok nahradiť zavedením civilnej právnej úpravy umožňujúcej siahnuť na majetok, ktorého nadobudnutie nevie dotknutá osoba uspokojivo vysvetliť.


Návrh zákona je predkladaný súčasne s návrhom novely Ústavy SR, ktorá sa týka otázok spojených s vlastníctvom zákonne nadobudnutého majetku a problematiky iných možných zásahov do vlastníckeho práva. Vychádza z predpokladu, že každý vie preukázať pôvod svojich majetkových prírastkov. Ak to tak nie je, štát bude mať právo iniciovať konanie na civilnom súde a žiadať od žalovanej osoby, aby vyvrátila dôvodné pochybnosti o nepoctivom pôvode svojho majetku. Pokiaľ žalovaná strana nepreukáže pôvod a spôsob nadobudnutia sporného majetku, súd rozhodne, že takýto majetok pripadne štátu. Aby sa vylúčilo podozrenie z ovplyvňovania, právo podať návrh na začatie konania na súde bude mať len prokurátor. Ak však súd návrh prokurátora sčasti alebo celkom zamietne, pretože žalovaná osoba dostatočne vysvetlí pôvod svojho majetku, štát bude niesť zodpovednosť za prípadnú škodu, ktorá vznikla na majetku žalovaného v dôsledku postupu podľa tohto zákona.


Pri príprave tohto zákona sa využili poznatky z podobnej právnej úpravy v Taliansku, Anglicku a Walese. V týchto, ale aj iných krajinách štát pristupuje k tvrdým ekonomickým opatreniam prostredníctvom civilného súdneho konania, pokiaľ nie je možné osobu postihnúť trestným právom. Civilné konanie je podstatne pružnejšie v porovnaní s trestným, ktoré vyžaduje rešpektovať prezumpciu neviny, zakazuje retroaktivitu a prenáša dôkazné bremeno na štát. Rozhodnutie civilného súdu o odňatí majetku, u ktorého nie je majiteľ schopný uspokojivo vysvetliť jeho pôvod, nie je ani rozhodnutím o vine osoby zo spáchania trestného činu, ani trestom. Aj preto orgány Európskeho dohovoru o ľudských právach považujú podobné civilné právne úpravy za zlučiteľné s požiadavkami Dohovoru. Hodnotia ich ako dovolenú kontrolu používania majetku v súlade so všeobecným záujmom.


Legislatívna rada odporučila vláde schváliť návrh tohto zákona s pripomienkami.


Štefan GRMAN



Späť


Pridať komentár.

Komentáre
Komentár Meno
Dátum
Žiadny komentár nebol pridaný, vyjadrite svoj názor.
 

 

 
EFO, s.r.o. Územné plány NajNákup Panorámy, virtuálne prehliadky, virtuálne cestovanie Slovenskom MEEN Ludia a voda
 
  
  O projekte | Právne informácie | Kontakt | © 2006-2010 TERRA GRATA, n.o. vytvoril PROFIT PLUS, s. r. o.