Banskobystrický kraj   Bratislavský kraj   Košický kraj   Nitriansky kraj   Prešovský kraj   Trenčiansky kraj   Trnavský kraj   Žilinský kraj
 OKRES: Bratislava, Bratislava 2, Bratislava 3, Bratislava 4, Bratislava 5, Malacky, Pezinok, Senec
Bratislava - hlavné mesto Slovenskej republiky

Základné informácie

Podujatia a akcie

Inzercia v meste

Súčasnosť mesta

História

Príroda

Kultúrne dedičstvo

Virtuálna prehliadka

Fotogaléria

Mapa

Fórum mesta

Firmy v meste

Správy z mesta

Dokumenty na stiahnutie


Sekcie E-OBCE.sk

Fórum

Firmy v obciach a mestách

Fotogaléria Slovenska

Erby slovenských obcí a miest

Naša ponuka pre obce a mestá

Cenník reklamy na stránke E-OBCE.sk

Úplný zoznam obcí Slovenska

Kontakt



Inzercia

plusPridať nový inzerát


Odkazy na iné stránky

Dochádzkový systém Dochadzka.net <<

Dochádzkový systém Biometric.sk <<



TERRA GRATA, n.o. TOPlist
TOPlist
Signatár Európskej charty bezpečnosti premávky na ceste

Počet sekcií:
11788

Počet fotografií:
9381

 

 

 

Bratislava - hlavné mesto Slovenskej republiky - Kultúrne dedičstvo


KULTÚRNE PAMIATKY     TRADÍCIE    VÝZNAMNÉ OSOBNOSTI    FOTO


Pamiatky

Mestskú pamiatkovú rezerváciu tvorí hrad s pod­hradím a Staré mesto.

Hrad národná kultúrna pamiat­ka - stojí na staršom hradisku; z veľkomoravskej doby sa zachovali základy baziliky, z 11. storočia základy kosto­la Spasiteľa, z 11.-13. storočia základy hradných stavieb.
Základná prestavba hradu sa uskutočnila v 1. polovici 15. storočia za cisára Žigmunda pod vedením župana J. Rozgoňa. Vtedy vznikol rozsiahly gotický palác s von­kajšími hradbami, z ktorého sa najúplnejšie zachovala južná vstupná Žigmundova (Korvínska) brána a dve bašty severovýchodného opevnenia (Luginsland a Sever­ná). Ďalšie prestavby boli v rokoch 1352-62 pod vedením talianskeho architekta P. Ferrabosca, v rokoch 1635-49 za župana P. Pálffyho; po roku 1663 vonkajšie opevnenie, v roku 1674 vznik ďalšej tzv. Leopoldovej, v roku 1712 Viedenskej brá­ny a v rokoch 1751-68 prestavba za Márie Terézie.
Rekon­štruovaný v rokoch 1956-68 podľa projektov A. Piffla a D. Martinčeka, výtvarné doriešenie od Ľ. Fullu, L. Gandla, E. Zmetáka a iných; v interiéri viaceré výtvarné diela popredných slovenských umelcov.

Staré mesto. Zo stredo­vekého opevnenia mesta sa zachovali zvyšky hradobných múrov a Michalská brána (zo 14. storočia, osemboková nadstavba z rokov 1511-17 a cibuľovitá ve­ža z roku 1758).

Dóm sv. Martina, gotický kostol zo 14.-15. storočia, postavený na mieste staršieho prepoštského a farského kostola Spasiteľa (na severnej strane základy okrúhleho karneru z 13. storočia). Pôvodne trojloďovú baziliku presta­vali na halový priestor, okolo roku 1400 pristavili k veži dve kaplnky, v roku 1452 dokončili klenbu lode a v rokoch 1467-87 novú veľkú svätyňu. Severná kaplnka sv. Anny (s ná­hrobníkom J. Schomberga) je z 2. polovice 15. storočia, južná predsieň z čias okolo roku 1510. Ďalšia prístavba pochá­dza z 18. storočia (rok 1732-34 kaplnka sv. Jána Almužní­ka a súsošie sv. Martina od J. R. Donnera), prestav­by veže z 18.-19. storočia; v rokoch 1854-77 bol dóm neogoticky reštaurovaný (arch. J. Lippert). V interiéri bronzo­vá krstiteľnica (rok 1402), monštrancia, niekoľko gotických kalichov; staré renesančné epitafy (v krypte), ranobaroková rezba Piety na bočnom oltári, náhrobník P. Pázmánya od A. Rigeleho z roku 1914.

Kostol a kláštor františká­nov (spomína sa v 70. rokoch 13. storočia), kostol vysvätený v roku 1297; severná dvojposchodová kaplnka sv. Jána Ev. je z 2. polovice 14. storočia. K budove kláštora postavili v 15. storočí gotickú vežu. Po zemetrasení posta­vili v rokoch 1613-16 novú renesančnú klenbu lode, v roku 1708 pristavi­li na severnej strane ďalšiu kaplnku (loretánsku) a v polovici 18. storočia vznikla nová západná fasáda; v roku 1897 vymenili hornú časť veže za kópiu (originál v parku v Petržal­ke). V interiéri lode je na ľavom bočnom oltári gotická pieskovcová socha Piety z I. štvrtiny 15. storočia. Ostat­né zariadenie je prevažne z 18. storočia (kazateľnica, obra­zy, sochy atď.). Renesančné a barokové epitafy.

Kostol a kláštor klarisiek postavili koncom 13. storočia, klenbu okolo roku 1375 so súdobou novou svätyňou a po požiari s klen­bou z roku 1515. Budovu spustnutého kláštora prestavali v 30. rokoch 17. storočia, za Jozefa II. ju upravili pre školské potreby (kráľovská akadémia, gymnázium, potom univerzitná knižnica), v rokoch 1957-61 ju adaptovali pre Slovenskú pedagogickú knižnicu, kostolnú loď v rokoch 1940 a 1969-71 pre cirkevné múzeum. Vnútorné zariadenie kostola je väčšinou ba­rokové.

Kaplnka sv. Kataríny gotický z roku 1311, vysvätená v roku 1325, fasáda upravená pred polovicou 19. storočia.

Mestská radnica (stará) pôvodne gotická zo 14. a 15. storočia, v renesan­cii a v baroku prestavovaná a upravovaná (arkády, veža). Budova vznikla spojením troch starších gotických domov (rok 1434), priechod na nádvorie má segmentovú klenbu (rok 1457), portál, nad ním arkier. V roku 1581 pristavali k severnému gotickému krídlu arkádovú chodbu a pripojili ďalší dom; na renesančnej klenbe súdnej siene sú fresky J. Drentwetta (rok 1695) a sluky B. Coratiho-Orsatiho. V 18. storočí upravili schodište a v barokovom slohu nadstavenú vežu (rok 1733). V roku 1867 bol pripojený susedný rokokový Apponyiho palác, v roku 1910 zrútené východné krídlo a v roku 1912 postavený nový spojovací trakt s novogotickou fasádou a novorenesančnými arkádami. V rokoch 1965-69 urobili generálnu opravu budovy s priestormi Mestského múzea.

Dom č. 4 na Dibrovovom námestí, v 17. storočí spojený z dvoch gotických domov.

Dom č. 6 pôvodne gotický z konca 15. storočia.

Dom č. 7. pôvodne gotický z konca 15. storočia s kamenným gotickým segmentovým portálom na fasáde, renesančne prestavaný v 17. storočí.

Dom č. 7 na Jiráskovej ulici v priestore pôvodných budov Academie Istropolitany (národná kultúrna pamiatka), neskorogotická s ďalšími neskor­šími prestavbami, v súčasnosti reštaurovaný s prestavbou celého areálu medzi Jiráskovou a Kapitul­skou ulicou.

Ďalšie domy pôvodne gotické na Jiráskovej, Kapi­tulskej, Michalskej (č. 1), Sedlárskej (č. 4, 5, 8), Námestie 4. apríla (č. 2), Zámočníckej (č. 11), Zelenej (č. 2), neskôr podstatne prestavené.

Kostol Premenenia Pána postavený v rokoch 1636-38 ako evanjelický, od roku 1672 jezuitský, čiastočne prestavený a v interiéri (najmä zariadenie) zbarokizovaný, kazateľňa od Ľ. Godeho (1753), obrazy od F. Pálku a iné.

Kostol uršulínok neskororenesančný z roku 1659, pôvodne evanjelický, od roku 1670 patril uršulínkam, ktorému v roku 1676 pristavili budovu kláštora; vnútorné zariadenie väčšinou z 18. storočia (bočný oltárny obraz od M. Speera, epitaf P. Felíciána od A. Rigeleho).

Kostol sv. Mikuláša nad bývalou Židovskou ulicou, ranobarokový, postavený v roku 1661 na základoch staršieho gotického kostola a určený pre hradnú čeľaď a obyvateľov podhradia.

V Starom meste je množstvo renesančných meštianskych domov - väčšina z nich bola neskoršie prestavaná. Z významnejších a zachovalejších je to bývalé jezuitské kolégium na Kapitulskej ulici č. 1 (1629-35), Segnerova kúria na Michalskej č. 7. (1648) a č. 5, reštaurovaná fasáda domu na Nálep­kovej č. 16, väčšina domov na Prepoštskej a Zámoč­níckej ulici, domy na Uršulínskej a Wolkrovej ulici, Zámockej ceste, pri Zámockých schodoch a iné.

Z polovice 18. storočia je v starom meste rad barokových palácov a nie­ktoré monumentálne budovy, a to: bývalý palác Kráľovskej komory na Michalskej ulici č. 1 z rokov 1753-56 od G. Martinelliho a F. A. Hillebrandta, dnes Univerzitná knižnica s priľahlým barokovým palácom de Pauliho (1775-76 od F. A. Hillebrandta); výzdoba čitárne od L. Grandla a J. Kréna z roku 1958, na nádvorí plastika Sediace dievča od L. Cvengrošovej z roku 1966, vitráže a dekorač­ná stena od E. Bellušovej z rokov 1965-69.

Ďalej sú to paláce: Mirbachov (1768-70 od M. Höllrigla), Jesenákov (z 1. polovice 18. storočia), palác Esterházyho (1743), Balassov (1754-62), Pálffyho (1747), Csákyho (1775, M. Walch) a iné.

Vedľa starej radnice postavili v rokoch 1777-81 arcibiskupský (primaciálny) pa­lác (M. Hefele); mozaika v tympanóne od E. Zmetá­ka z roku 1959.


Mimo mestskej rezervácie:

Trojičný kostol centrálny barokový z rokov 1717-27, postavený na mieste staršieho gotického kostola sv. Michala, zbúraného v 1. polovici 16. storočia; na klenbe iluzívna fresková maľba A. Galli da Bibienu (1736-50), zariadenie barokové, hlavný oltár od Kajetána Bussiho a F. Palka, bočný oltár z dielne J. R. Donnera.

Kostol a kláštor kapucínov z rokov 1708-11, v roku 1861 prestavaná fasáda (I. Feigler mladší).

Kostol a kláštor milosrdných bratov barokový, postavený v rokoch 1723-28 na mieste starších rehoľných stavieb; v interiéri prevažne neskorobarokové zariadenie (epitaf O'Nella z roku 1741, oltárne maľby M. Speera z rokov 1737-39, sochy od A. Rigele­ho).

Kostol a kláštor alžbetínok barokový z rokov 1739-43 (F. A. Pilgram) s klenbovou maľbou a oltárnymi obrazmi od P. Trogera (1742); kláštor bol v roku 1879 rozšírený, v roku 1944 poškodený a opravený.

Kostol a kláštor kanoniestiek Notre Dame komplex kláštora a nedokončeného kostola z rokov 1747-54 (projektant N. Jadot).

Kostol evanjelický (veľ­ký) na Panenskej ul. klasicistický z roku 1776 (projektant M. Walch) na mieste staršieho dreveného z roku 1682.

Kostol evanjelický (malý) z roku 1778 (projektant F. Römisch).

Bývalé evanjelické lýceum na Konventnej ulici - národná kultúrna pamiatka - s pamätnou tabuľou významných študentov.

Kostol sv. Ladislava klasicistický z rokov 1830-32 (projektant J. Feigler starší).

Bývalý letný arcibiskupský palác barokový, pôvodne zo 17. storočia, prestavovaný v rokoch 1761-65.

Bývalé vodné kasárne z rokov 1759-63, dnes SNG (Slovenská národná galéria).

Bývalý Grassalkovichov palác barokový, z čias okolo roku 1765, neskôr Dom pionierov K. Gottwalda.

Aspremontov palác (1770, J. J.Tallherr) - oba s parkom.

Renesančné kúrie na Žižkovej (Brämerova, Kamperova), dom rybárske­ho a lodníckeho cechu, Berchtoldov palác (1832), množ­stvo meštianskych domov z 19. storočia (činnosť staviteľskej rodi­ny Feiglerovcov).

Secesné stavby:

Modrý kostol a gymnázium (1906-08, E. Lechner), historizujúci.

Novomestský (blumentálsky) kostol (1885—88), F. Rumpelmayer.

Budova SND (Slovenského národného divadla) z roku 1886 (architekt F. Fellner a H. Helmer).

Budova Reduty (1912-14), neskôr sídlo Slovenskej filharmónie.

Plastiky na verejných priestranstvách (Rolandova studňa z roku 1572, socha sv. Juraja zo 17. storočia na nádvorí Primaciálneho paláca, morové a mariánske stĺpy na Októbrovom, Dibrovovom a Rybnom námestí, pred Novomestským kostolom, pomník J. N. Hummela od V. Tilgnera z roku 1887).

Ganymédova fontána pred SND od V. Tilgnera z roku 1888.

Pomník F. Rómera od A. Stróbla z roku 1907.

Kačacia fontána na Šafárikovom námestí od R. Kühmayera z roku 1914,

Pomník H. Justiho v Horskom parku od A. Rigeleho z roku 1909.

Pomník S. Petőfiho v parku v Petr­žalke od V. Radnayho z roku 1911.

Robotnícky dom na Dunajskej ulici z 20. rokov;

Pamätné tabule Zväzu mladých komunistických robotníkov a FRTJ (Federálna robotnícka telovýchovná jednota).

Budova bývalej Tatra banky na námestí SNP od M. M. Harminca z roku 1922.

Budovabývalej Zemskej banky na Gorkého ulici podľa projektu O. Polívku z roku 1924.

Budova štátnej sporiteľne podľa projektu A. Skuteckého z roku 1924.

Budova vysokoškolského interná­tu M. Nešpora podľa projektu G. Schreibera a F. Floriansa stavaná v rokoch 1924-40.

Budova bývalého policajného riaditeľstva podľa projektu F. Krupku z roku 1925.

Budova správy železníc na Klemensovej ulici podľa projektu A. Balána z roku 1927.

Pomník A. Bäumlera v Horskom parku od A. Rigeleho z roku 1927.

Budova Predsedníctva SAV na Štefánikovej ulici, podľa projektu J. Merganca z roku 1927.

Budova vysokoškolského internátu na Lafranconi podľa projektu K. Šilingera z roku 1937.

Budova SNM (Slovenského národného múzea) na Vajanského nábreží podľa projektu M. M. Harminca z roku 1928.

Plastiky od F. Uprku.

Hotel Carlton, ktorý vznikol prestavbou hotelov k Zele­nému stromu a Savoy s priľahlými budovami podľa projektu M. M. Harmínca z roku 1930.

Budova mestskej sporiteľne na námestí SNP podľa projektu J. Tvarožka z roku 1930; dve plastiky od A. Rigeleho.

Budova Univerzity J. A. Komenského na Šafárikovom námestí podľa projektu F. Krupku z roku 1930.

Budova bývalého Obchodného grémia na Gorkého ulici podľa projektu J. Konráda a E. Spitzera z roku 1933.

Pomník A. Kolíska na Dibrovovom námestí od J. Pospíšila z roku 1933.

Budova bývalého ústredného družstva na námestí SNP podľa projektu E. Belluša z roku 1935.

Pomník A. Bernoláka na Rudnayho námestí od J. Pospíšila z roku 1935.

Budova Manderla na námestí SNP podľa projektu Ch. Ludwiga a E. Spitzera z roku 1935.

Reliéfy na budove bývalej Slovenskej grafie od L. Majerského z roku 1935.

Budova bývalej Slovenskej ligy podľa projeklu M. M. Harminca z rokov 1935-36; busta I. Gessaya od L. Ma­jerského z roku 1936.

Budova Ministerstva vnútra na Martanovičovej ulici podľa projektu F. Krupku z roku 1936.

Pomník P. O. Hviezdoslava od V. Ihriského a J. Pospíšila z roku 1937.

Justičný palác na Záhradníckej ulici podľa projektu A. Skuteckého a F. Holeša z roku 1938.

Budova Štátnej banky od E. Belluša z roku 1939.

Budova hlavnej železničnej stanice podľa projektu A. Parkmanna z roku 1938; freska vo vestibule od F. Gajdoša z roku 1960.

Budova nemocnice na Bezručovej ulici podľa projektu A. Balána z roku 1940; plastiky od L. Majerského a P. Baňa.

Budo­va vysokoškolského internátu v Horskom parku z rokov 1942-46; fresky A. Miertušovej a E. Semiana z roku 1958.

Budovy na Gorkého ulici podľa projektov E. Belluša, L. Marka, S. Technika z rokov 1940-44.

Budova ÚV KSS na Hlbokej ceste podľa projektu J. Tvarožka z roku 1941.

Komplex budov PKO podľa projektu P. Andríka, K. Grossa, J. Štefanca z rokov 1942-45; farebné okná J. Alexyho z roku 1956, plastiky T. Bártfayho a L. Korkoša z roku 1956, panneau Dožinky od F. Gajdoša z roku 1958.

Budova Štátnej banky a činohry SND (Divadlo P. O. Hviezdoslava) podľa projektu E. Kramára a Š. Lukačoviča z rokov 1943-48;
Plastiky F. Draškoviča z roku 1953, vnútorná výzdoba od J. Alexyho, J. Šturdíka, z roku 1953, opona F. Gajdoša z roku 1956, portrét P. O. Hviezdoslava od F. Štefunku z roku 1959, J. Borodáča od L. Majerského z roku 1965, J. Kellu od J. Hučku z roku 1968, A. Flögla od J. Kôstku z roku 1969.

Poštový palác na Gottwaldovom námestí podľa projektu E. Kramára a S. Lukačoviča z rokov 1946-51.

Pamätná tabuľa Björnsona na Björnsonovej ulici od V. Ihriského z roku 1946.

Nová radnica podľa projektu E. Belluša z roku 1948; reliéfy F. Draškoviča z roku 1948, štukolustro V. Droppu z roku 1965.

Pomník Víťazstva pred Redutou od J. Kôstku a M. Škorupu z roku 1949.

Pomník bulharských partizánov na Vajan­ského nábreží od F. Dávida z roku 1949.

Budova vysokoškolského internátu Mladá garda podľa projektu E. Belluša z roku 1950; plastika od P. Tótha z roku 1956.

Budova Vysokej školy politickej ÚV KSČ na Šmeralovej ulici 10 podľa projektu E. Kramára z roku 1951.

Komplex budov SVŠT na Gottwaldovom námestí, budovaných v 50. a 60. rokoch podľa projektov E. Belluša, O. Černého, V. Karfíka, M. Kusého; reliéfy T. Bártfayho, O. Čičátku, F. Draškoviča, J. Hrčku, K. Makovinyiho, L. Polláka, L. Snopeka a iných z roku 1953, štyri mozaiky od D. Castiglioneho, A. Klimu a I. Vysočana z roku 1961, stropná maľba od L. Gandla z roku 1963.

Hotel Devín podľa projektu kolektívu (vedúci E. Belluš) z rokov 1952-54; plastické dotvorenie od T. Bártfayho, O. Čičátku, L. Polláka a L. Snopeka z roku 1954, leptané sklo od C. Belana, maľba M. Medveckej z roku 1958.

Budova Mičurinského strediska podľa projektu M. Chorváta z roku 1953, sochársky doriešená F. Gibalom a J. Kulichom z rokov 1953-54.

Náhrobník Jána Levoslava Bellu na evanjelickom cintoríne od L. Majerského a D. Kuzmu z roku 1954.

Náhrobník Gustáva Mallého na Martin­skom cintoríne od P. Baňa a A. Slatinského z roku 1955.

Náhrobník
Štefana Polkorába na Martinskom cintorí­ne od P. Baňa a A. Slatinského z roku 1956.

Plastika Zaľúbenci na námestí Ľudových milícií od A. Trizuljaka z roku 1956.

Budova Transfúznej stanice na Partizánskej ulici podľa projektu J. Mlynára z roku 1957; reliéf R. Pribiša, maľba L. Gandla z 1957.

Budova Výskumného ústavu zváračského podľa projektu D. Kuzmu z roku 1958.

Výtvarné doriešenie Novej scény v budove bývalého Živnostenské­ho domu od L. Gudernu, V. Kautmana a A. Mier­tušovej z rokov 1958-61.

Doriešenie priečelia na budove školy na Záhradníckej ulici z krájanej keramiky od D. Castiglioneho z roku 1959.

Reliéf pri Domčeku ilegálnej čin­nosti KSS v Ružinove od V. Vavru z roku 1959.

Budova Teoretických ústavov Lekárskej fakultyna Sasinkovej ulici po­dľa projektu J. Lacku a M. Škorupu z roku 1959, reliéfy od T. Bártfayho z rokov 1959-60.

Športová hala na Pasien­koch podľa projektu J. Chovanca z roku 1959.

Budova Ústavu slabozrakých detív Karlovej Vsi podľa projektu M. Kančeva z roku 1960.

Slavín pamätník hrdinov Sovietskej armády - národná kultúrna pamiatka - z rokov 1960-65 podľa projektu J. Svetlíka, výtvarné doriešenie od A. Trizuljaka, T. Bártfayho, J. Kulicha, L. Snopeka, R. Príbiša, J. Kôstku, J. Kréna a D. Castiglioneho.

Budova Železničnej stanice Nové Mesto podľa projektu V. Fifíka z roku 1960; panneau F. Gajdoša a R. Díllíngera z roku 1961, plastika pred budovou od T. Kaveckého z roku 1961.

Komplex budov SAV na Patrónke podľa projektov K. Paluša, M. Kusého, I. Kedrovej z rokov 1957-67; kera­mická mozaika od J. Filu a M. Balgavého z roku 1961.

Budova ústavu hluchonemých na Krásnej Hôrke podľa projektu M. Kančeva z roku 1960; sgrafito M. Klimčaka z roku 1960.

Pomník Janka Kráľa v parku v Petržalke od F. Gibalu z roku 1961.

Pomník J. Nagya na Odborárskom námestí od E. Staníka z roku 1961.

Budova Farmaceutickej fakulty podľa projektu V. Karfíka z roku 1961; sklobetónová farebná vitráž od D. Castiglioneho a B. Bohunického z rokov 1961-62.

V areáli Slovnaftu plastika Zvá­rači od A. Trizuljaka z roku 1962, keramické reliéfy od Š. Belehradského, L. Korkoša a V. Môťovského z rokov 1963-64.

Pomník L. Kukorelliho od L. Polláka z roku 1967.

Dom kultúry na námestí SNP podľa projektu M. Chorváta z roku 1963.

Pamätníky Oslobodenia od P. Chrťana (vo Vajnoroch z roku 1965, v Rači z roku 1966).

Pomník J. L. Bellu na Šulekovej ulici od V. Baďuru z roku 1967.

Pomník S. Jurkoviča v Rači od P. Chrťana z roku 1967.

Pomník, J. A. Segnera na nábreží od A. Viku z roku 1967.

V areáli sídliska na ulici Februárového víťazstva plas­tiky T. Lugsa Letiaci vtáci a Býk z roku 1964, Matka s dieťaťom od F. Draškoviča z roku 1965 a Slncový kôň od A. Trizuljaka z roku 1968.

Nemocnica na Kramároch po­dľa projektu Š. Imricha, O. Černého, R. Pastora, J. Rajchla z roku 1967; v budove Ústavu pre ďalšie vzdelá­vanie lekárov a farmaceutov štukolustrá od V. Droppu z roku 1968.

Budova vysokoškolského internátu v Slávičom údolí od J. Švanigu a V. Dedečka z roku 1968 a neskôr; vo vestibule stena doriešená J. Krénom z roku 1969.

Budova Ministerstva financií podľa I. Matušíka z roku 1968.

Budova krematória podľa projektu F. Miluč­kého z roku 1968; plastiky V. Kompánka z roku 1968.

Pomník sovietskej Dunajskej flotily od J. Hovorku a Š. Svetku z roku 1969.

Budova obchodného domu Prior podľa projektu I. Matušíka z roku 1969.
Prijímacia budova letiska podľa projektov J. Buriana, Peterku a Stáhlíka realizovaná v roku 1970; plastika A. Trizuljaka, gobelín L. Fullu, skle­ná kompozícia F. Kráľa, artprotisy P. Bleya a A. Klimu, keramika D. Rosůlkovej, stena z liateho skla od B. Hejleka, pomník Štefana Baniča od V. Môťovského z roku 1970.

Plastika Pamätník prvomájového zhro­maždenia bratislavských robotníkov na Železnej studienke od J. Kôstku z roku 1970.

Pomník V. I. Lenina na Leninovom námestí od J. Pospíšila z roku 1970.

Pomník Andreja Kmeťa na Kmeťovom námestí od A. Ferdinandy z roku 1970.

Pamätník bývalého frontového cintorína Sovietskej armády na Mierovom námestí.

Pamätníky a náhrob­níky na cintoríne v Slávičom údolí (sociálnych demokratov zastrelených v roku 1919, obetí ktoré zahynuli pri transporte do Mauthausenu 19. 2. 1945, J. Nagya, M. Nešpora, J. Hagaru, F. Kráľa a iných).

Míľniky Sovietskej armády od L. Snopeka a L. Beisetzera, 5 pamätných tabúl Sovietskej armády, 2 pamätné tabule postavenia mostu cez Dunaj Sovietskou armádou v roku 1947, 6 pamätných tabúl nemocníc Sovietskej armá­dy, pamätné tabule sovietskej transfúznej stanice, československých interbrigadistov, padlých umelcov L. Vargu, J. Nováka a A. Weissa, Podporného spolku typografov, frontového pylónového mosta Sovietskej armády, Februárového ví­ťazstva, Sovietskej dunajskej flotily, oslobodenia mesta Sovietskou armádou, väznených a umučených nacistickou políciou, väznených a umučených POHG (Pohotovostným oddielom Hlinkovej gardy), obetí fašizmu v Petržalke, oslobodenia Petržalky, fronto­vých mostov Sovietskej armády na pravej strane Dunaja, G. Steinera, Š. Majora, E. Gudernu, Š. Szabóa, I. D. Dibrova, Sroka a Tibenského, Dohnala, Kaletu a Homolu, R. Martanoviča, V. Clememtisa, M. Pavloviča, R. Štirbu, F. Kráľa, V. Valachovej, J. Osohu, F. Tibenského, 2 pamätné tabule K. Šmidkeho, 2 pamätné tabule A. Markuša, pamätné tabule W. A. Mozarta, F. Liszta, J. Haydna, A. G. Rubinsteina, T. B. Paracelsa, J. Jesenského, M. R. Štefánika, L. Štúra, J. L. Bellu, J. G. Tajovského, F. Schmidta, J. Ambru.


Devín:

Zrúcaniny hradu z 13.-17. storočia na staršom hradisku so zachovanými základmi rímskej stanice a pohrebiska z veľkomoravskej doby.

Kostol rímskokatolícky pôvodne gotický z 1. polovice 14. storočia, v roku 1677 renovovaný a doplnený novou barokovou klenbou, v roku 1772 ďalšia barokizácia a v 19. storočí úpravy.

Kaštieľ neskororenesančný z polovice 17. storočia, prestavaný, koncom 19. storočia úplne zmenený.

Kaštieľ pôvodne ranobarokový z 2. polovice 17. storočia, zbarokizovaný v polovici 18. storočia.

Sochy z rokov 1710 a 1715.

Kríž z 18. storočia.


Dúbravka:

Kaplnka na cintoríne ranorenesančná z konca 16. storočia.

Kostol rímskokatolícky barokový z roku 1723 na mieste staršej stavby, centrálny s jednotným slohovým vnútorným zariadením; bočný oltár z Donnerovej dielne.

Kaplnka pri fare baroková z 2. polovice 18. storočia. 


Lamač:

Rímskokatolícky farský kostol postavený v rokoch 1947-49 architektom M. M. Harmincom na mieste zboreného starého renesančného kostola z roku 1569; nad portálom mozaika E. Zmetáka, v interiéri plastiky F. Štefunku, A. Trizul­jaka.

Kaplnka z rokov 1678-82, resp. 1789.


Karlova Ves:

Kostol rímskokatolícky pôvodne neskorobaroková kaplnka z konca 18. storočia, neskôr prestavaný a zmodernizovaný. 


Petržalka:

Kostol rímskokatolícky z roku 1932.

V parku pavilón z bývalej veže františkánskeho kostola, sochy od Radnaya, Rigeleho, Gibalu.


Prievoz:

Kaštieľ secesný z konca 19. storočia.


Rača:

Kostol rímskokatolícky pôvodne gotický z roku 1390, renesančný presta­vaný v roku 1629 a barokovo upravený v roku 1732.

Kaštieľ neskororenesančný, postavený po polovici 17. storočia.

Kaštieľ z 1. polovice 18. storočia.

Kúria baroková z polovice 18. storočia.

Kostol evanjelický klasicistický z rokov 1834-35, prestavaný v roku 1905.


Vajnory:

Kostol rímskokatolícky pôvodne gotický zo 14. storočia, v roku 1771 zväčšený prístavbou novej lode, v roku 1895 renovovaný.

Kaplnka baroková z 2. polovice 18. storočia.


Tradície

Výrobky Kühmayerovej továrne na Patrónke založenej v roku 1868 (zlaté a strieborné nite, pásy, šnúry a ode­vné doplnky) ovplyvnili aj tradičný ľudový odev bratislav­skej a trnavskej oblasti.
V rokoch 1895-1918 bola Bratislava sídlom spolku Izabella, ktorý bol v maďarských rukách. Jeho poslaním bolo zriaďovať výšivkárske a čipkárske dielne, starať sa o propagáciu a predaj ľudových výrob­kov.
V roku 1919 založili družstvo Detva, ktoré sa sústredilo na zušľachťovanie, výrobu, propagácíu a reprezentáciu ľudových výšiviek, čipiek, tkanín, kera­miky, hračiek, upomienkových predmetov z dreva a skla, a to doma i v zahraničí. Usporadúvalo kurzy a zriaďovalo dielne. Po 2. svetovej vojne mala podobnú funkciu Slovakia.
V rokoch 1920-22 bola Bratislava sídlom Spoločnosti umeleckého priemyslu, zaoberajúcej sa aj ľudovou výrobou, od roku 1946 sídlom UĽUV-u (ústredie ľudovej umeleckej výroby), ktorý organizuje výrobu a stará sa o odbyt ľudových umeleckých výrobkov doma i v zahraničí.
V rokoch 1939-59 bolo tu sídlo Spolku pre zveľaďovanie domácej výroby, venujúceho sa naj­mä ľudovému textilu.
V Bratislave je sídlo súboru Lúčnica, súboru vysokoškolákov SVŠT Technik, od roku 1957 profesionálneho súboru maďarského folklóru Mladé srdcia, od roku 1964 súboru vysokoškolákov FTVŠ Gymnik. 

Devín:
Hustá rozvetvená ulicová zástavba. Z 19. storočia sú domy z nepálenej i pálenej tehly s murova­nými štítmi. Hrebeňové tašky sú dekoratívne a figu­rálne zakončené.

Dúbravka:
Hustá ulicová zá­stavba. Z 19. storočia pochádzajú murované domy so sedlovou strechou. Variant západoslovenského typu ľudového odevu zvaného záhorácky.

Lamač:
Z 19. storočia sú murované domy so sedlovou strechou a murova­ným štítom; vchod do pitvora je zdôraznený výpustkom. Variant západoslovenského typu ľudového odevu zvaného záho­rácky.

Petržalka:
Modrotlačiarska dielňa družstva Kroj bola jedna z posledných na Slovensku. 

Vajnory:
Pôvodná ulicová zástavba sa rozvinula na hromadnú. Z 19. storočia sú hlinené a murované domy so sedlovou strechou; priečelie je zdobené solárnymi motívmi, rokom vzniku, iniciálkami majiteľa a plas­tikou svätca - ochrancu. Vchod do vínnych pivníc je z dvora, vchod do pitvora zdôrazňuje výpustok. Koncom 19. storočia sa rozšírilo maľovanie stien okolo ohniska pod komínom rastlinnými ornamentami, nadvä­zujúcimi na miestnu výšivku. Maliarkami boli miestne pisárky predkresľovačky výšiviek (K. Brúderová, H. Krištofičová a iné). V polovici 20. storočia ozdobovali kraslice oblepovaním priadzou (kraslicami, papiero­vými holubičkami a stužkami ozdobovali stromček - symbol jari). Variant západoslovenského typu ľudového ode­vu. Pôsobí tu ľudová dychová huba s dlhou tradíciou.

Prievoz: V roku 1934 obnovili starú nemeckú ľudovú hru o narodení Krista z polovice 19. storočia, hranú ešte v roku 1941.

Významné osobnosti

Rodisko:

Jozef Stanislav Albach (28. 1. 1795—12. 11. 1853), prírodovedec.
Tadeus Amadé (10. 1. 1783—17. 5. 1845), klavirista a skladateľ.
František Babušek (5. 11. 1905—13. 10. 1945), skladateľ a dirigent; tu i zomrel.
Ján Nepomuk Batka (4. 10. 1845—2. 12. 1917), hudobný kritik a spisovateľ; tu i zomrel.
Ján Andrej Bäumler (21. 2. 1847—4. 2. 1924), botanik.
Karol Andrej Bél (13. 7. 1717—4.4. 1782), historik.
Karol Benyovszky (4. 7. 1886— 1945), publicista a novinár.
Juraj Böck (3. 6. 1822—14. 1. 1874), lekár a prírodovedec; tu i zomrel.
Jozef Danko (16. 1. 1829—15. 1. 1895), historik umenia; tu i zomrel.
Arpád Degen (31. 3. 1866—31. 3. 1954), botanik.
Ján Andrej Demián(1770—1845), geograf.
Ladislav Dérer (11.12. 1897—28.3. 1960), lekár-internista; tu pôsobil i zomrel.
Ernest Dohnányi (27. 7. 1877—2. 1. 1960), klavirista a skla­dateľ.
Ján Ehrenreich von Fichtel (29. 11. 1732—4. 2. 1795), právnik, geológ.
Ladislav Endlicher (26. 6. 1804—28. 3. 1849), botanik.
Ján Fadrusz(2. 9. 1859—25. 10. 1903), sochár.
Mikuláš Féhervári (1903—), komunistický pracovník.
Jozef Greilich (16. 2. 1829—14. 9. 1859), fyzik, optik.
Karol Henrich Fuchs (5. 6. 1851—10. 6. 1916), matematik; tu pôso­bil aj zomrel.
František Herbich (14. 11. 1778—17. 10. 1837), hudobný skladateľ.
Max Hussarek von Heinlein (3. 5. 1865—6. 3. 1935), rakúsky štátnik, právnik.
Alexander Huščava (4. 1. 1906—9. 8.1969), historik; tu aj pôsobil.
Jozef Chudý (asi 1751—4. 3. 1813), kapelník a skladateľ.
Karol Keleti (18. 7. 1833—30. 5. 1892), geograf a štatistik.
Gustáv F. Keleti (13. 12. 1843—2. 9. 1902), maliar.
Wolfgang Kempelen (23. 1. 1734—26. 3. 1804), konštruktér.
Vírgil Klatt (1850—1933), fyzik.
Michal Klaus (26. 1. 1719—1. 12. 1792), fyzik.
František Klein (24.11.1898-3.4.1960), anatóm-patológ; tu aj v rokoch 1945-60 pôsobil a zomrel.
Maximilián Kossowitz (1842), detský le­kár.
Franz Kozicz (2. 1. 1864—2. 10. 1900), maliar.
Johann Sigmund Kusser (13. 2. 1660— 1727), diri­gent a skladateľ.
Ferdinand Laban (2. 1. 1856—30. 12. 1910), literárny a výtvarný kritik.
Rudolf Laban (15. 12. 1879—1. 7. 1958), choreograf.
Juraj Lakits (25. 11. 1739—8. 1. 1814), právnik.
Gustáv Láng (1839—5. 2. 1869), lekár.
Rudolf Laubner (1856—14. 4. 1939), dirigent a skladateľ; tu i zomrel.
Filip Lenárd (7. 6. 1862—20. 5. 1947), fyzik, nositeľ Nobelovej ceny.
Michal Lenhossék (11. 5. 1773—12. 2. 1840), lekár a biológ.
Peter Lichtenthal (1780—1853), hudobný skladateľ a teoretik.
Ján Lippai (30. 6. 1606—2. 6. 1666), botanik; tu aj pôsobil.
Ľudovít Lóczy (3. 11. 1849—13. 5. 1920), geológ a geograf.
Raul Mária Mader (25. 6. 1856—1925), skladateľ a dirigent.
Eduard Majsch (13. 10. 1845—31. 5. 1904), maliar.
Ján Jakub Maern di Cilano (8. 6. 1687—1. 4. 1777), maliar; tu i zomrel.
Karol Otto Maller (10. 1. 1670—9. 4. 1747), lekár; tu i pôsobil v rokoch 1696—1703.
Hans Neusidler (1508—2. 2. 1563), hudobník.
Melchior Neusidler (1507—1570), hudobník.
Adam Fridrich Oeser (17. 2. 1717—18. 3. 1799), maliar.
Peter Pejacsevich (20. 2. 1804—15. 4. 1887), chorvátsky politik.
Juraj Purkircher (1530—1578), humanista a botanik; tu pôsobil a zomrel.
Matej Ráby (21. 9. 1752—? 1797), kráľovský úradník, historik.
Jozef Raményi (1. 1. 1891—25. 9. 1956), spisovateľ a literárny historik.
Alojz Rigele (8. 2. 1879—14. 2. 1940), sochár; tu aj pôsobil.
Florián Romer (9. 4. 1815—8. 3. 1889), archeológ a historik.
Jozef Sadler (6. 5. 1791—12. 3. 1849), botanik.
Ján Andrej Segner (4. 10. 1704—5. 10. 1777), fyzík a matematik; tu aj pôsobil.
Franz Schtmidt (22. 12. 1874—11. 12. 1939), hudobný skladateľ
K. Schreiber (1775—1852), bota­nik.
Ľudovít Stárek (3. 3. 1803—22. 3. 1863), histo­rik.
Móric Staub (18. 9. 1842—4. 4. 1904), paleonto­lóg.
Viktor Oskár Tilgner (25. 10. 1844—16. 4. 1896), sochár.
Aurel Török (13. 2. 1842—13. 9. 1912), biológ.
Pavel Varády (1757—19. storočie), ur­banista.
Ján Teofil Windisch (16. 8. 1689—1732), lekár.
Karol Gottlieb Windisch (28. 1. 1725—30. 3. 1793), geograf a historik.
Ján František Zach (13. 6. 1754—3. 9. 1832), astronóm a kartograf.
Viliam Zsigmondy (18. 5. 1821—11. 12. 1888), banský odbor­ník, geológ.

Pôsobisko:

Koloman Adda (1862—1901), geológ; tu zomrel.
Alexander Albrecht (1885—1958), hudobný skladateľ a diri­gent; tu zomrel, pôsobil tu v rokoch 1887—1958.
Janko Alexy (1894—1970), maliar a spisovateľ, národný umelec; tu pochovaný.
Július Alpári (1882—1944), predstaviteľ uhorského a medzinárodného robotníckeho a komunistického hnutia.
Ladislav Amadé (1704—1764), bás­nik a skladateľ.
Ján Ambro (1827—1890), lekár - pôrodník.
Viliam Antalffy (1878—1946), skladateľ a dirigent.
Rudolf Appelt (1900—1955), spisovateľ československého a nemeckého komunistického hnutia.
Jozef Florián Babor (1872—1951), biológ; tu zomrel, pôsobil tu v rokoch 1924—51.
Andrej Bagar (1906—1966), herec a reži­sér, národný umelec; tu zomrel, pôsobil tu v rokoch 1921—22, 1924—66.
Frída Bachletová (1901—1969), herečka.
Jozef Ignác Bajza (1755—1836), spisovateľ; tu pochovaný, pôsobil tu v rokoch 1828—36.
Ján Bakoš (1890—1967), orientalista, pôsobil tu v rokoch 1934—67.
Alojz Balán (1891—1960), architekt, pôsobil tu v rokoch 1922—41.
Má­ria Bancíková (1913—1962), herečka, pôsobila tu v rokoch 1938—62.
Štefan Bašťovanský (1910—1952), komunistický politik.
Ján Levoslav Bella (1843—1936), hudobný skladateľ; tu zo­mrel, pôsobil tu v rokoch 1924—32.
Štefan Bella (1880—1952), archi­tekt, pôsobil tu v rokoch 1941—52.
Matej Bel (1684—1749), polyhistor; tu zomrel, pôsobil tu v rokoch 1714—49.
Juraj Alojz Belnay (17651809), historik.
Ľudovít Benada (1899—1973), komunistický politik.
Jozef Bencúr (1728—1784), historik a právnik.
Ján Blaho­slav Benedikti (1799—1847), pedagóg, zberateľ ľudových piesní.
Jozef Berger (1901—1962), maliar, pôsobil tu v rokoch 1952—62.
Vincent Beseda (1898—1956), stomatológ, pôsobil tu v rokoch 1928—56.
Kazimír Bezek (1908—1952),básnik, pôsobil tu v rokoch (1844—1938), ľudovýchovný spisovateľ.
Pavel Blaho (1867—1927), buržoázny politik, publicista; tu zomrel.
Emo Bohúň (1899—1959), spisovateľ, novinár; tu zomrel.
Fran­tišek Bokes (1906—1968), historik.
Zdenka Bokesová (1911—1962), hudobná kritička.
Edmund Bôrik (1880—1924), sociálno-demokratický novinár, prekladateľ.
Janko Borodáč (1892—1964), režisér SND; tu pochovaný, pôsobil tu v rokoch 1921-45,1955-63.
Anton Brandl (1817—1893), sochár, pôsobil tu v rokoch 1844—93.
Július Bránik (1971), komunistický politik, ekonóm.
Ivan Brauner (1907—1967), vedec - veterinár, člen korešpondent SAV (Slovenská akadémia vied).
Jiŕí Brdlík (1883— 3965), detský lekár, pôsobil tu v rokoch 1919—30.
Vladi­mír Baben (1888—1956), romanista, pôsobil tu v rokoch 1927—39.
Pavel Bujnák (1882—1933), literárny historik, pôsobil tu v rokoch 1930—33.
Ludwig Burger (1850—1936), dirigent a skladateľ; tu zomrel.
Mar­tin Bylica (asi 1434), astronóm, profesor Academie Istropolitany.
Samuel Capricornus (1628—Í665), hudobný skladateľ, pôsobil tu v rokoch 1651—57.
Vladimír Clementis (1902-—1952), komunistický politik a štátnik.
Daniel Crudy (1735—1815), právnik.
Róbert Czilchert (1809—1884), lekár, poľnohospodár.
František Čáp (1907—1968), komunistický pracovník, primátor mesta (1954—57).
Vavrinec Čaplovič (1778—1861), archi­vár.
Vsevolod Čechovič (1900—1961), geo­lóg, pôsobil tu v rokoch 1958—61.
František Anton Čermák (1780—1856), hudobný skladateľ.
Karol Černocký (1904—1945), komunistický politik.
Marek Čulen (1887—1957), komunistický politik.
Martin Čulen (1823—1894), pedagóg.
Gregor Dankovský (1781—1857), filológ; tu zomrel, pôsobil tu v rokoch 1807—57.
Sejko Stančev Daskalov (1919—1945), bulharský vysokoškolák, partizán.
Pavel Dávid (1899—1970), komunistický politik.
Igor Daxner (1894—1960), právnik, odbojár.
Ján Ondrej Demian (1732—1799), právnik, spisovateľ.
Juraj Rafael Donner (16931741), sochár, pôsobil tu v rokoch 1727—35.
Mikuláš Drábik (1588—1671), evanjelický kňaz, náboženský spisovateľ; tu popravený.
Jano Drobný (1880—1930), buržoázny politik, krajinský prezident.
Juraj Drušecký (1745—1819), hudobný skladateľ.
Štefan Dubček (1892—1969), pracovník robotníckeho hnutia, komunistický funkcionár.
Ján Eisner (1885—1967), archeológ, pôsobil tu v rokoch 1924—39.
Werner Espe (1899—1970), elektrotechnik - pedagóg, pôsobil tu v rokoch 1955—70.
Ernest Fabian(1907—1967), interbrigadista, ilegálny pracovník KSS, pedagóg.
Vladimír Fajnor (1875—1952), právnik, pôsobil tu v rokoch 1923—38.
Michal Falťan (1916—1960), kom. politik a ekonóm.
Stanislav Felber (1905—1956), marxistický filozof.
Pietro di Lango Ferrabosco (polovica 16. storočia), taliansky staviteľ, pôsobil tu v rokoch 1561-63.
Arnold Flőgl (1885—1950), operný spevák, režisér; tu zomrel, pôsobil tu v rokoch 1930—50.
Zdeněk Folprecht (1900—1961), skladateľ a dirigent, pôsobil tu v rokoch 1923—39.
Ján Francisci (1691—1758), pedagóg a skladateľ, pôsobil tu v rokoch 1733—35.
Zdeněk Frankenberger (18921966), histo­lóg a embryológ, pôsobil tu v rokoch 1922—38.
Mikuláš Furdík (1905—1967), chemik.
Čeněk Gabriel (1900—1956), matematik; tu zomrel.
Mikuláš Galanda( 1895—1938),maliar, pôsobil tu v rokoch 1930—38.
Ivan Gall (1885—1955), básnik, pôsobil tu v rokoch 1918—38.
Ľudovít Gode (polovica 18. storočia), sochár, pôsobil tu v rokoch 1743—56.
Karol Goláň (1895—1961), historik; tu zomrel, pôsobil tu v rokoch 1947—61.
Hana Gregorova (1885—1958), spisovateľka.
Anton Granatier (1894—1954), publicista, historik.
Eugen Guderna (1921—1945), ilegálny komunistický pracovník.
Jozef Hagara (1917—1964), komunista, pedagóg.
Eugen Hamburger (1918), lekár, pacifista; tu po­pravený.
Jozef Horná (1862—1941), český literárny historik, pôsobil tu v rokoch 1921—35.
Karol Hanzlíček (1850—1935), priekop­ník robotníckeho hnutia.
Milan Harminc (1869—1964), architekt; tu zomrel, pôsobil tu v rokoch 1921—64.
Mar­tin Hattala (1821—1903), jazykovedec, pôsobil tu v rokoch 1849—55.
Karol Havelka (1900—1970), stavbár - vedec, akade­mik, pôsobil tu v rokoch 1946—70.
František Hečko (1905—1960), spiso­vateľ; tu aj študoval, pôsobil tu v rokoch 1954—57.
Melchior Hefela (1716—1794), staviteľ, pôsobil tu v rokoch 1777—82.
Ján Heidler (1883—1923), historik, pôsobil tu v rokoch 1921—23.
Franz Anton Hillebrandt (1719—1797), staviteľ, pôsobil tu v rokoch 1757—75.
Milan Ho­dža (1878—1944), buržoázny politik, pôsobil tu v rokoch 1921—38.
Andrej Herman (1693—1764), lekár - chemiatrik; tu pochova­ný, pôsobil tu v rokoch 1723—64.
Eugen Hirschfeld (1892—1969), strojár - pedagóg, pôsobil tu v rokoch 1946—53.
Bedrich Hoffstädter (1910—1954), maliar, pôsobil tu v rokoch 1949—54.
Richard Horna (1892—1953), právnik, pôsobil tu v rokoch 1921—38.
Rudolf Hornák (1911—1965), sochár; tu zomrel.
Jozef Horný (1902—1968), ekonóm - pedagóg.
Ivan Horváth (1904—1960), spisovateľ a politik; tu zomrel, pôsobil tu v rokoch 1945—50.
Ján Hrdlička (1741—1810), osvietenský spisovateľ.
Ján Hromádka (1886—1968), geograf.
Juraj Hronec (1881—1959), matematík.
Konštantín Hudec (1901—1951), hudobný teoretik; tu zomrel.
Magda Husáková-Lokvencová (1916—1966), divadelná režisérka.
Zachariáš Teofil Huszty (1754—1803), lekár, organizá­tor zdravotníctva.
Kristián Hynek (1879—1960), lekár - internista, pôsobil tu v rokoch 1919—30.
Zdeněk Chalabala (1899—1962), operný dirigent.
Václav Chaloupecký (1892—1951), československý historik, pôsobil tu v rokoch 1922—39.
Viliam Chmel (1917—1961), maliar, grafik; tu zo­mrel, pôsobil tu v rokoch 1938—61.
Ján Chrastina (1729—1789), osvietenec, vyda­vateľ, básnik.
Dobroslav Chrobák (1907—1951), spisovateľ, pôsobil tu v rokoch 1934—51.
Jean Nicolas Jadot (1750— 1761), staviteľ, pôsobil tu v rokoch 1750—61.
Ľudovít Janota (1888—1968), historik, publicista; tu zomrel.
Janko Jesenský (1874—1945), spisovateľ, národný umelec; tu zomrel, pôsobil tu v rokoch 1923-45.
Ferdinand Juriga (1874—1950), novinár, buržoázny politik, pôsobil tu v rokoch 1902—50.
Du­šan Jurkovič (1868—1947), architekt, národný umelec, pôsobil tu v rokoch 1918—22.
Šimon Jurovský (1912—1963), hudobný skladateľ; tu pochovaný, pôsobil tu v rokoch 1931—36, 1940—63.
Roman Kadlický (1879—1948), lekár.
Frico Kafenda (1883—1963), hudobný skladateľ a pedagóg; tu zomrel, pôsobil tu v rokoch 1920-63.
Jozef Kíllay (1881), buržoázny politik, krajinský prezident.
Karol Kanka (1817—1901), očný lekár.
František Kalda (1884—1959), germanis­ta, pôsobil tu v rokoch 1927—59.
Heinrich Kalmar (18701931), nemecký sociálny demo­krat.
Jozef Kello (1889—1951), herec.
Dezider Kiss-Kalina (1908—1954), generál - odbojár.
František Klein (1898), lekár.
Vladimír Klecanda (1868—1946), historik, pôsobil tu v rokoch 1924—38.
Heinrich Klein (1756—1832), hudobný skladateľ a dirigent; tu zomrel, pôsobil tu v rokoch 1784-1832.
Vavrinec Koch z Krompách (1473), profesor Academie Istropolitany.
Anton Kolář (1884—1963), klas. Filológ, pôsobil tu v rokoch 1922—42.
Alois Kolísek (1868—1931), hud. folklorista, pôsobil tu v rokoch 1919—31.
Pavol Kolbány ( 1758—1816), lekár, botanik.
Jozef Kopal (1883—1966), romanista, pôsobil tu v rokoch 1928—38.
Ján Matej Korabinský (1740—1811), geograf a historik, pôsobil tu v rokoch 1759-69,1771-1811.
Gustáv Koričánsky (1886—1947), klavirista a hudobný publicis­ta; tu zomrel, pôsobil tu v rokoch 1921—47.
Juraj Andrej Kornhuber (1824—1905), lekár, prírodovedec,, pôsobil tu v rokoch 1852—61.
Jozef Kořínek (1899—1945), jazykovedec, pôsobil tu v rokoch 1934—45.
Sta­nislav Kostlivý (1877—1961), lekár - chirurg, pôsobil tu v rokoch 1919—41.
Gabriel Kováts Martini (1782—1845), prí­rodovedec; tu zomrel, pôsobil tu v rokoch 1817—45.
Eduard Kozič (1829—1874), prvý bratislavský fotograf, pôsobil tu v rokoch 1850—74.
František Kozmál (1901—1970), chemik, člen korešpondent SAV.
Vincent Krahulec (1925—1966), komunistický politik.
Eduard Krajňák (1848—1924), národný pracovník, pôsobil tu v rokoch 1873—1924.
Fraňo Kráľ (1903—1955), spisovateľ, národný umelec; tu zomrel, pôsobil tu v rokoch 1931—55.
Ivan Krasko (1876—1958), básnik, národný umelec; tu zomrel.
Štefan Krčméry (1892—1955),básnik, literárny kritik pôsobil tu v rokoch 1916—18, 1949—54.
Juraj Krén (1923—1969), maliar.
Vladimír Křivánek (1890—1971), vedec - strojár.
Daniel Krman (1663—1740), spisovateľ, jazykovedec; tu zomrel.
Kamil Krofta (1876—1945),historik, buržoázny politik, pôsobil tu v rokoch 1923—24.
František Kubač (1887—1958), komunistický politík, predseda SNR.
Jozef Kumlík (1801—1869), dirigent a skladateľ; tu zo­mrel.
Johann Kusser (1626—1696), hudobný skladateľ, pôsobil tu v rokoch 1659—74.
Peter Kutej (15. storočie), husita.
Vendelín Kutlík (1834—1904), národný pracovník; tu zomrel.
Ján Kvačala (1862—1934), historik, peda­góg; tu pochovaný, pôsobil tu v rokoch 1921—34.
Július Ladziansky-Ledényi (1903—1943), tvorca slovenskej lekárskej terminológie, pôsobil tu v rokoch 1927—43.
Grazio Enea Lafranconi (1850—1895), odborník prevodnú dopravu na Dunaji.
Leopold Lahola (1918—1968), spisovateľ a drama­tik; tu zomrel, pôsobil tu v rokoch 1934-40, 1945—47.
Jaroslav Laifer (1930—1970), hudobný skladateľ.
Ladislav Landau (1914—1965), vedec - veterinár, člen korešpondent SAV.
Ján Michal Landerer (1725—1795), kníhtlačiar a nakladateľ.
Ludwig Landerer (1800—1854), kníhtlačiar a nakladateľ.
Šte­fan Dezider Lauko (1872—1942), hudobný skladateľ a klavirista; tu zomrel.
Emanuel Lehotský (1856—1930), sociálno-demokratický politik a redaktor.
Eugen Lehotský (1909—1970), maliar; tu pochovaný.
Štefan Lumnitzer (1776—1806), lekár a botaník.
Štefan Leška (1757—1818), spisovateľ.
Štefan Major (1887—1963), komunistický politik.
Gustáv Mallý (1879—1952), maliar; tu zomrel, pôsobil tu v rokoch 1911—52.
Miloslav Moloch (1899—1956), vedec - poľnohospodár; tu zomrel.
Stanislav Mareš (1888—1945), sociálny demokrat, odbo­jár.
Martin Marilovský (1728—1772), lekár, vedecký pracovník.
Ivan Markovič (1888—1944), pravicový sociálny demokrat.
Viera Markovičová-Záturecká (1910—1953), spisovateľka; tu pochovaná.
Alexan­der Markuš (1913—1945), komunistický funkcionár, pedagóg a historik.
Heinrich Marschner (1759—1861), skladateľ a dirigent, pôsobil tu v rokoch 1816—21.
Rudolf Martanovič (1898—1955), komunistický pracovník a verejný činiteľ.
Janko Matuška (1897—1959), hudobný sklada­teľ, pôsobil tu v rokoch 1934—59.
Karol Mayerberger (1828—1881), dirigent a skladateľ.
Andrej Melicherčík (1917—1966), národopi­sec.
Vladimír Meličko (1893—1946), hudobník.
František Xaver Messerschmidt(1736-1783), sochár; tu pochovaný, pôsobil tu v rokoch 1776-83.
Eduard Mergl (1861), lekár - bakteriológ.
Martin Mičura (1883—1946), buržoázny politik.
Samuel Mikovíni (asi 1700—1750), kartograf, grafik - medirytec.
Marek Mikuláš (1901—1971), stavbár - pedagóg.
Dezider Milly (1906—1971), maliar, národný umelec, pôsobil tu v rokoch 1951—61.
Michal Inštitoris Mošovský (17331803), osvetenský spisovateľ, pôsobil tu v rokoch 1758—1803.
Andrej Mráz (1904—1964), literárny kritik a historik; tu zomrel, pôsobil tu v rokoch 1924—31, 1939—64.
Ján Mudroch (1909—1968), maliar; tu zo­mrel, pôsobil tu v rokoch 1938—68.
Michal Mudroň (1835—1887), publi­cista a právnik, pôsobil tu v rokoch 1860—87.
Gustáv Müller (1857—1949), lekár gynekológ.
František Nábělek (1870—1965), botanik, pôsobil tu v rokoch 1939—65.
Vojtech Nábělek (1884—1942), lekár, biológ, pôsobil tu v rokoch 1931—39.
Július Nagy (1878—1926), pracovník robotníckeho hnutia a KSČ, pôsobil tu v rokoch 1910—25.
Oskar Nedbal (1874—1930), skladateľ, riaditeľ SND, pôsobil tu v rokoch 1923—30.
Mirko Nešpor (1924—1944), vysoko­školák, protifašistický bojovník.
Eugen Nevan (1914—1967), maliar a grafik, pôsobil tu v rokoch 1950—67.
František Nižnánsky (1911 — 1967), vedec - veterinár, člen korešpondent SAV.
Ján Martin Novácky (1899—1956), botanik.
Jozef Ondra (1913—1970), strojár - pedagóg, pôsobil tu v rokoch 1959—63.
Karol Ondreička (1898—1961), ma­liar, pôsobil tu v rokoch 1951—61.
Ľudo Ondrejov (1901—1962), spisovateľ; tu zo­mrel.
Vojtech Ondrouch (1891—1963),his­torik, pôsobil tu v rokoch 1935—63.
Dobroslav Orel (1870—1942), hudobný historik, pôsobil tu v rokoch 1921—38.
Ján Országh (1898—1945), buržoázny národo­hospodársky diplomat.
Teodor Ortvay (1843—1916), historiograf.
Ján Osoha (1901—1945), komunistický pracov­ník.
Ernest Otto (1917—1962), komunistický pracovník, pe­dagóg.
František Xaver Palko (1724—1767), maliar.
Juraj Palkovič (1769—1850), spisovateľ, slovnikár, pôsobil tu v rokoch 1803—50.
Matej Pankel (1740—1798), poľnohospo­dár.
Martin Pattantyús-Abrahám (1857—1932), lekár, bojovník proti tbc.
Michal Pavlovič (1916—1945), dôstojník, hrdina SNP.
Peter Pozmány (1570—1637), protireformistický spisovateľ, zakladateľ trnav­skej univerzity; tu pochovaný.
Jevgenij Julianovič Perfeckij (1888—1947), historik, pôsobil tu v rokoch 1923—47.
Pfifferling redaktor, ľavicový sociálny demokrat.
Franz Anton Pilgram (1699—1761), stavi­teľ, pôsobil tu v rokoch 1739—12.
Ľudovít Pithordt (1860—1946), ma­liar a reštaurátor, pôsobil tu v rokoch 1886—1946.
Vladimír Plicka (1890—1965), vlastivedný pracovník, pôsobil tu v rokoch 1919—65.
Ján Pocisk (1870—1941), sociálny demokratický politik.
Milan Polák (1897—1951), politik, odbojár.
Štefan Polkoráb (1896—1951), maliar; tu zomrel, pôsobil tu v rokoch 1933—51.
Michal Považan (1913—1952), literárny kritik; tu zomrel, pôsobil tu v rokoch 1934—52.
Juraj Pray (1723—1801), historik.
Albert Pražák (1880—1956), literárny historik, pôsobil tu v rokoch 1921—33.
Vojtech Radnai, tiež Rausch (1873—1923), sochár.
Martin Rakovský (asi 1535—1579), humanitný básnik, historik.
Augustín Ráth (1873—1942), právnik, pôsobil tu v rokoch 1921—42.
Rudolf Rauscher (18961941), právnik, pôsobil tu v rokoch 1926—38.
Karol Rayger starší (I641—1707), lekár, pôsobil tu v rokoch 1668—1707.
Karol Rayger mladší (1675—1731), lekár.
Mária Rázusová-Martáková (1905—1964), spisovateľka.; tu zomrela, pôsobil tu v rokoch 1961-64.
Jur Ribay (1754—1812), jazykovedec.
Ludwig Rohbock (polovica 19. storočia), kresliar.
Karl Franz Rőmish (1716—1779), staviteľ, pôsobil tu v rokoch 1756—79.
Pantaleón Roškovský (1734—1789), hudobný skladateľ, pôsobil tu v rokoch 1765—69, 1771—73.
Anton Rozsypal (1900—1968), elektrotechnik - pedagóg, pôsobil tu v rokoch 1946—68.          
Samuel Rožnay (1787—1815), prekladateľ, pôsobil tu v rokoch 1802—08.
Ján Dávid Rulland (1585—1648), lekár, lekárnik.
Miloš Ruppeldt (1881—1943), hudobný skladateľ; tu zomrel, pôsobil tu v rokoch 1919—43.
Emil Rusko (1900—1961), roz­hlasový pracovník, spisovateľ; tu zomrel, pôsobil tu v rokoch 1938—45, 1948—61.
Franko Víťazoslav Sasinek (1830—1914), historik, publicis­ta; tu zomrel.
Ernest Seidler (1940), pracovník československého a medzinárodného komunistického hnutia.
Ervín Semian (1921—1965), maliar, grafik.
Carl von Scheidlin (1822—1913), maliar.
František Schöllnast (1775—1844), konštruktér hudobných nástrojov; tu zomrel.
Maximilán Schurmann (1890—1960), maliar, pôsobil tu v rokoch 1929—60.
Hans Schwarz (1909—1944), nemecký komunis­ta, odbojár.
Juraj Sklenár (1746—1790), historik, pôsobil tu v rokoch 1774—90.
Artúr Slatinský-Szalatnai (1891—1962), ar­chitekt.
Ľubomír Smrčok (1919—1970),dramatik; tu zomrel, pôsobil tu v rokoch 1945—70.
Pavol Socháň (1862—1941),dramatik a etnograf.
Otakár Sommer (1876—1940), právnik, pôsobil tu v rokoch 1921—29.
Anton Spilka (1876—1949),lekár.
Ján Srb (1898—1964), matematik, pôsobil tu v rokoch 1953—64.
Ivan Slanek (1915—1972), lekár – histológ, pôsobil tu v rokoch 1936—71.
Štefan Straka (1898—1932), maliar, pôsobil tu v rokoch 1931—32.
Rudolf Strechaj (1914—1962), komunistický politik a štátnik, predseda SNR.
Jozef Styk (1897—1965), buržoázny politik.
Jaroslav Sumbal (1890), lekár.
Ján Svetoň (1905—1966), ekonóm – štatistik, pôsobil tu v rokoch 1952—66.
Viktor Svitek (1908), matematik, pôsobil tu v rokoch 1943—49.
Štefan Szabó (1909—1945), komunistický funkcionár.
Zoltán Szódel (1903—1945), konštruktér, komunistický odbojár.
Andrej Szőnyi (1885—1968), architekt, pôsobil tu v rokoch 1919—68.
Pavel Jozef Šafárik (1795—1861), literárny historik, jazykovedec a etnograf, pôsobil tu v rokoch 1817—19.
Július Šefránek (1906—1973), komunistický novinár, univerzitný profesor.
Michal Šeliga (1881 — 1945), pôrodník, gynekológ.
Ján Ševčík (1896—1965), politik, odbojár.
Vojtech Emanuel Šimko (1791—1875), pedagóg a spisovateľ.
Klement Šilinger (1887—1951), architekt, pôsobil tu v rokoch 1919—51.
Viliam Široký (1902—1971), komunistický politik, štátnik.
August Horislav Škultéty (1819—1892), pedagóg, zberateľ ľudovej slovesnosti; tu aj študoval.
Karol Šmidke (1897—1952), komunistický pracovník, politik, predseda SNR.
Ernest Špitz (1927—1960), maliar; tu pochovaný.
Vavro Šrobár (18611950), politik; tu zomrel.
Anton Štefánek (1877—1964), sociológ.
Ľudovít Štúr (18151856), filológ, politik, novinár, básnik; tu aj študoval, pôsobil tu v rokoch 1829—38,1840—50.
Viktor Šulc (1897—1945), divadelný režisér.
Jozef Gregor Tajovský (1874—1940), spisovateľ a dramatik, pôsobil tu v rokoch 1919—40.
Václav Talich (1883—1961), dirigent, pôsobil tu v rokoch 1949—52.
Daniel Tallyai (1760—1816), vydavateľ Prešpurských novín.
Samuel Tešedík (1742—1820), pe­dagóg, pôsobil tu v rokoch 1749—63.
Jozef Thiard-Laforest (1841—1897), dirigent; tu aj zomrel.
Ján Totmka Sásky(1692—1762), pedagóg; tu zomrel, pôsobil tu v rokoch 1732—62.
Ján Justus Torkos (1699—1770), lekár, lekárnik; tu pochovaný.
Fran­tišek Tost (1754—1829), dirigent.
Paul Troger (1698—1762), maliar, pôsobil tu v rokoch 1741—48.
Anton Turecký (1902—1959), vedec, stavbár, člen korešpondent SAV.
Juraj Tvarožek (1887—1966), architekt.
Tomáš Tvarožek (1892—1945), buržoázny politik
Jozef Tvrdý (1877—1942), psychológ, pôsobil tu v rokoch 1926—38.
Fer­ko Urbánek (1859—1934), dramatik; tu pochovaný, pôsobil tu v rokoch 1919—34.
Kvetoslav Urbanovič (1885—1963), spisovateľ.
Antonín Víclavík (1891), národopisec, pôsobil tu v rokoch 1923—38.
Ľudovít Valach (1843— 1941),lekár - rádiológ, pôsobil tu v rokoch 1920—41.
Ján Vávra (1900—1969), elektrotechnik - peda­góg.
Ján Vážny (1891—1942), právnik, pôsobil tu v rokoch 1921—27.
Václav Vážny (1892—1966), jazykovedec, 1927—38, 1949—50.
František Votruba (1880—1953), literárny kritik; tu zomrel.
Alexander Vrchovský (1812—1856), národovec, právnik; tu aj študoval, pôsobil tu v rokoch 1836—37.
Jozef Vydra (1884—1959), československý etnograf.
Ján Alojz Wagner (1864—1930), osvetenský pracovník, pôsobil tu v rokoch 1919—30.
Vladimír Wagner (1900—1955), historik umenia, pôsobil tu v rokoch 1918—55.
Matej Walch (2. polovica 18. storočia), staviteľ, pôsobil tu v rokoch 1757—80.
Miloš Weingart (1890—1939), fi­lológ, slavista, pôsobil tu v rokoch 1921—27.
Ján Teofil Windisch (1725—1793), geograf, historik, pôsobil tu v rokoch 1718—32.
Pavol Wittich (1878), nemecký sociálny demokrat.
Frank Woltmann (1888—1968), literárny vedec.
Alojz Zalkai (1866—1938), sociálno-demokratický redaktor.
Andrej Zallinger (1738—1805), maliar.
Ferdinand Zimbauer (1910—1945), robotník, komunistický funkcionár.
Anton Zimmermann (asi 1741—1781), skladateľ.
Samuel Zoch (1882—1928), buržoázny politik.
Ľudo Zúbek (1907—1969), spisovateľ.
Milan Zuna (1881—1960), dirigent, huslista.
Peter Zvon (1913—1942), dramatik.
Ivan Žabota (1878—1939), maliar, pôsobil tu v rokoch 1921—39.
František Žákavec (1878—1937), historik umenia, pôsobil tu v rokoch 1923—37.
Jozef Žucha (1909—1964), neurochirurg; tu zomrel.

Študova­li:

Július Barč-Ivan (1909—1953), dramatik.
Bela Bartók (1881—1945), hudobný skladateľ.
Anton Bernolák (1762—1813), jazykovedec.
Ján Brocko (1924—1946), básnik.
Benjamín Pravoslav Červenák (1816—1842), spisovateľ
Ján Červeň (1919—1942), spisovateľ; tu zomrel.
Štefan Marko Daxner (1823—1892), politík, zberateľ ľudových povestí.
Miku­láš Dohnány (1824—1852), básnik a prekladateľ.
Janko Francisci-Rimavský (1822—1905), básnik, pub­licista.
Michal Godra (1801—1874), filológ, spisova­teľ.
Samuel Godra (1806—1873), básnik.
Andrej Guoth (1906—1929), básnik.
Jakub Grajchman (1822—1897), básnik.
Martin Hamaliar (1750—1812), literárny pracovník.
Michal Miloslav Ho­dža (1811—1870), jazykovedec, spisovateľ.
Ján Hollý (1785—1849), básnik.
Jozef Hollý (1879—1912), dramatik.
Jozef Ľudovít Holuby (1836—1923), bota­nik.
Ivan Horváth (1904—1960), spisovateľ.
Samo Bohdan Hroboň (1820—1894), básnik.
Jozef Milo­slav Hurban (1817—1888), spisovateľ, politik.
Samo Chalupka (1812—1883), básnik.
Ján Kalinčiak (1822—1871), spisovateľ.
Peter Kellner-Hostinský (1823—1873), spisovateľ.
Ján Kollár (1793-1852), básnik, ideológ všeslovanskej vzájomnosti.
Janko Kráľ (1822—1876), básnik.
Karol Kuzmány (1806—1866), básnik, národný pracovník.
Daniel Lichard (1812—1882), novinár.
Daniel Maróthy (1825—1878), básnik.
Janko Matuška (182Í—1877), básnik, spisovateľ.
Jozef Murgaš (1864—1929), vy­nálezca.
Bohuš Nosák-Nezabudov (1818—1877), bás­nik, spisovateľ.
František Palacký (1798—1876), český historik.
Ján Palárik (1822—1870), dramatik.
Juraj Papánek (1738—1802), historik.
Viliam Paulíny-Tóth (1826—1877), publicista, politik.
Ondrej Plachý (1755—1810), publicista, pedagóg.
Vladimír Roy (1885—1936), básnik, prekladateľ.
Andrej Sládkovič (1820—1872), básnik.
Milan Rastislav Štefánik (1880—1919), astronóm, politik.
Samuel Štefanovič (1822—1910), novinár.
Dionýz Štúr (1827—1893), geológ.
Karol Štúr (1811—1851), básnik, pedagóg.
Bohuslav Tablic (1769—1832), básnik, literárny historik.
Svetozár Hurban Vajanský (1847—1916), básnik, spisovateľ.
Pavel Valaský (1742—1824), literárny historik.
Samo Vozár (1823—1850), básnik.
Ctibor Zoch (1815—1865), filológ, historik.
Ľudovít Žello (1809—1873), básnik.

Zdroj: Vlastivedný slovník obcí na Slovensku, 1. časť

Fotografie


Bratislavský hrad


Štvorkrídly hradný palác so štvoricou nárožných veží


Metské hradby


Michalská veža


Dóm Sv. Martina


Grasalkovičov palác


Primaciálny palác


Rybárska brána


Devín

Zdroj: LACIKA, J.: 700 Slovenských hradov, zámkov, kaštieľov, panských sídel a pevností, Bratislava, IKAR 2010





 

 
EFO, s.r.o. Územné plány NajNákup Panorámy, virtuálne prehliadky, virtuálne cestovanie Slovenskom MEEN Ludia a voda
 
  
  O projekte | Právne informácie | Kontakt | © 2006-2017 TERRA GRATA, n.o. vytvoril PROFIT PLUS, s. r. o.