Hronec - Kultúrne dedičstvo

Pamiatky

KOSTOL rímskokatolícky sv. Klimenta
Hronec patril pôvodne do valaštianskej rímskokatolíckej farnosti. V roku 1740 tirolskí kolonisti - baníci museli si vydržiavať svojho kaplána, lebo valaštiansky farár nevedel po nemecky. V roku 1788 sa utvorila v Hronci spolu s Osrblím osobitná farnosť a v osade vybudovali malý drevený kostol. Stál asi 20 krokov od sútoku Osrblianky s Čiernym Hronom, smerom ku stredu dnešného námestia. Bol zasvätený patrónovi baníkov sv. Klimentovi. V priebehu rokov 1825-1826, za 178 pracovných dní, bol v Hronci postavený nový, terajší veľký kostol, jeho vysvätenia v septembri 1826 sa zúčastnilo 2000 ľudí z okolia. Je to pamiatkovo chránená stavba, pozoruhodný je banský znak s letopočtom na oltári a 9 farebných vitrážových okien s biblickými výjavmi z roku 1913 z budapeštianskej dielne J.Pálku. Nový oltárny obraz a terajšie maľby vo vnútri kostola vytvoril v roku 1934 Otto Dolinger - akademický maliar, pôsobiaci v hrončianskom závode. Kostolný organ s krásnym zvukom je už tretí v poradí, z roku 1897 od firmy Angster z maďarského Pécsu.

ĽUDOVÝ DOM S HOSPODÁRSKOU ČASŤOU, kamenný, postavený bol začiatkom 20. storočia, ľudové staviteľstvo, obdĺžnikový pôdorys
ĽUDOVÝ DOM, zrubový, postavený bol v polovici 19. storočia, ľudové staviteľstvo, obdĺžnikový pôdorys
ĽUDOVÝ DOM S HOSPODÁRSKOU ČASŤOU, kamenný, postavený bol v 19. storočí, ľudové staviteľstvo, obdĺžnikový pôdorys
ĽUDOVÝ DOM S HOSPODÁRSKOU ČASŤOU, zrubový, postavený bol v 19. storočí, ľudové staviteľstvo, obdĺžnikový pôdorys
ĽUDOVÝ DOM S HOSPODÁRSKOU ČASŤOU, zrubový, ľudové staviteľstvo, obdĺžnikový pôdorys
ĽUDOVÝ DOM S HOSPODÁRSKOU ČASŤOU, zrubový, postavený bol v roku 1912, ľudové staviteľstvo, obdĺžnikový pôdorys

V hrončianskej zvonici z roku 1843 sa nachádza unikátny cyrilometodský zvon, odliaty v roku 1850, ako prvý na Slovensku, v rámci národoveckého hnutia na počesť tisícročia príchodu slovanských apoštolov Konštantína - Cyrila a Metoda na Veľkú Moravu v roku 863.
Dôkazom vyspelej kultúrnej minulosti železiarskej obce sú aj liatinové železné kríže a ohrady hrobov, portrétne fotografie - medailóny na náhrobkoch, viaceré náhrobné plastiky a reliéfy, doteraz zachované na hrončianskom cintoríne.

Tradície

Uznávaní aj vo svete

V polovici 19. storočia boli železodielne v Hronci progresívnym priemyselným podnikom. Tu sa testovala a aj najskôr zavádzala nová výroba, vyrábali sa strojné zariadenia pre všetky okolité závody. Skoro všetci muži, obyvatelia Hronca, pracovali v miestnych a neskôr aj v okolitých železiarňach. (Chvatimech, Piesok, Podbrezová ) v množstve odborných profesiách ako železolejári, plechári, sústružníci, zámočníci, klinčiari, pilníkári, kováči, graciari, puškári, oceliari. Pri hutách sa uplatnili aj murári, kamenári, stolári, suroviny dodávali baníci a uhliari.
Riaditeľstvo železiarní usadzovalo a zabezpečovalo bytmi v Hronci predovšetkým úradníkov správy (šafári v hutách, pokladník, špeditér železa, dozorca uhliarov, lesný majster, lesný inšpektor), dozorného aparátu (vážnici uhlia a rudy, strážnici, horári) hutníckych, banských a lesníckych odborníkov, komorského lekára, vedúcich majstrov. Za výhodnými finančnými preferenciami prichádzajú špecialisti z Nemecka, Rakúska, Čiech a Moravy a z iných železiarskych podnikov Uhorska – odkaz tohoto prisťahovalectva je aj v priezviskách starých Hrončanov (Schmidt, Weiss, Štolc, Schrott, Mitterpach a i.).
Zamestnanci v železiarňach sú platení podľa odbornosti a dôležitosti vykonávanej práce. Sú oceňované skúsenosti, zmysel pre povinnosť, presnosť, dôkladnosť, zodpovednosť. Zvlášť je podporovaná snaha ďalej sa vzdelávať. Výchova odborníka z domáceho schopného robotníka postupom od učňa v prevádzke po absolvovanie priemyselnej školy až akadémie v Banskej Štiavnici je bežnou praxou. Hrončianska mechanická dielňa bola známym školiacim strediskom mladých železorobotníkov. V hrončianskych závodoch vychovaní železiari boli hľadaní a uprednostňovaní. Aj pri všeobecnom nedostatku pracovných príležitostí mali možnosť zamestnať sa ako univerzálni a dobre školení odborníci v ktoromkoľvek železiarskom podniku monarchie i v cudzine.

V svornosti sila

Významné osobnosti

Tomáš Hromada(1793 Brezany - 1870 Žarnovica)
- rímsko-katolícky kňaz, národný buditeľ
V Hronci pôsobil 33 rokov (1834-1867). Kňazskú pastoráciu spájal s obetavou prácou v sociálnej a ľudovovýchovnej oblasti. Mal výrazný vplyv na vytvorenie kultúrnej a spolkovej tradície Hronca. Jeho pamätná tabuľa je na budove fary.

Žigmund Nikel-Séči(1841 Hronec - 1895 Banská Štiavnica)
- lesný inžinier, profesor, lesný radca
Syn správcu huty v Hronci. Od roku 1867 prednášal na banskoštiavnickej akadémii. Odborník na lesnú ťažbu a stavby lesných ciest, vodných hatí a hrablí, zaoberal sa pevnosti a pružnosti stavebného dreva.

Adolf Huszár (1843 Jakub pri Banskej Bystrici - 1885 Budapešť)
- sochár
Syn opatrovkyne v hrončianskej fabrickej nemocnici. V Hronci vychovaný a vyučený zlievač, výtvarne nadaný. Absolvent výtvarnej akadémie v Budapešti, od roku 1881 profesor sochárskej tvorby, autor viacerých sôch v hlavnom meste Uhorska.

Štefan Padlička (1867 Pohronská Polhora - 1940 Brezno)
- sochár, rezbár
V mladosti zamestnanec lesnej správy v Hronci, nadaný rezbár. Na štúdiách podporovaný Priemyslovou komorou v Banskej Bystrici a mestom Breznom. Pôsobil v Uhorskom poľnohospodárskom múzeu v Budapešti, vytváral modely prírodnín, zvierat a žánrové plastiky pracujúcich ľudí z okolia svojho rodiska. Často sa zdržiaval v Hronci u svojej sestry Barbory Ruhmanovej Za Hronom. Autor sochy Krista na rodinnom náhrobku v hrončianskom cintoríne.

Ignác Lucký (1868 Trstená - 1938 Hronec)
- rímsko-katolícky kňaz, farár - dekan
Hrončiansku farnosť spravoval 33 rokov (1905 - 1938). Vplyvný iniciátor a organizátor kultúrno - osvetovej činnosti a spoločenského života v obci, vedúci funkcionár hospodárskych a kultúrnych spolkov. Zaslúžil sa o zveľadenie farnosti a kostola v Hronci, výstavbu kostola a školských budov v Osrblí.

Alojz Sokol (1871 Hronec - 1932 Bernecebaráti - Maď.)
- atlét, prvý olympionik slovenskej národnosti
Syn odborného kresliča v hrončianskej mechanickej dielni. Zúčastnil sa I. (obnovených) olympijských hier v Aténach v roku 1896, získal bronzovú medailu v behu na 100 metrov, štvrté miesto v trojskoku. Priekopník olympijského hnutia v Uhorsku, v roku 1897 sa zaslúžil o založenie Uhorského atletického zväzu. Jeho pamätná tabuľa je na budove obecného úradu.

Rudolf Kloska (1877 Horné Hámre - 1964 Banská Bystrica)
- maliar
Pracoval v stavebnej kancelárii v Hronci. Maľoval hlavne realistické krajinky a zátišia, inšpiroval sa prírodou svojho pôsobiska. Jeho obrazy sú väčšinou v súkromnom majetku v okolí Brezna, má obraz aj v národnej galérii v Budapešti.

Ján Fischer (1896 Hronec - 1963 Bratislava)
- hudobný skladateľ a pedagóg
Otec Ján Fischer, matka Mária rodená Ertlová. Pôsobil ako učiteľ v Čiernom Balogu (1918 - 1920), Terchovej (1922 - 1924). Profesor konzervatória v Bratislave (1950 - 1960). Autor prvých slovenských Dejín hudby (Trnava 1933), Hudobnej teórie (Bratislava 1959) a viacerých štúdií. Vydal Sto slovenských ľudových piesní (Bratislava 1946), skomponoval viaceré komorné diela, operu Malka.

Ladislav Chudík (1924 Hronec )
- herec
Od roku 1944 člen, v rokoch 1963 - 97 šéf činohry Slovenského národného divadla, pedagóg, neskôr docent Vysokej školy muzických umení v Bratislave, po novembri 1989 krátko minister kultúry. Predstaviteľ racionálneho intelektuálneho herectva, vynikajúci recitátor poézie. Okrem množstva majstrovsky stvárnených divadelných postáv širokú popularitu mu priniesli filmové postavy kapitána Dabača, generála Svobodu v Osvobození Prahy, Komenského v Putování Jana Amose, primára Sovu v televíznom seriáli Nemocnica na okraji mesta. Národný umelec od roku 1982. Propagátor Hronca a jeho železničky.

Zdroj: Vlastivedný slovník obcí na Slovensku 1. časť a zaslaný materiál z obce