Palárikovo - História
Obec v majetku kráľovien sa spomína r. 1248 pod názvom Meger, neskôr r. 1274 Meger, 1808 Tót-Megyer, 1920 Slovenský Meder a od r. 1948 Palárikovo; maďarsky Tót-Megyer.
Roku 1431 obec patrila panstvu Šurany, v 16. stor. Nyáryovcom, potom Károlyiovcom. Stala sa strediskom panstva Palárikovo. Po tureckom spustošení kolonizovali obec slovenskí a maďarskí osadníci. R. 1787 malo Palárikovo 187 domov a 1466 obyvateľov, r. 1828 285 domov a 1992 obyvateľov, ktorí sa zaoberali oľnohospodárstvom. Začiatkom 20. stor. pracovala štvrtina obyvateľov v iných odvetiviach. R. 1890 sa na prvomájovom sprievode zúčastnilo do 3000 robotníkov z celého okresu. R. 1865 tu postavii pálenicu, r. 1871 tehelňu, r. 1898 založili úverné družstvo a r. 1899 potravné družstvo.
Od 18. stor. tu bol známy pálffyovský žrebčinec. Za I. ČSR boli obyvatelia roľníci, poľnohospod. robotníci, robotníci a železničiari. V obci pracovali 2 pľnohospodárske liehovary. V chotári bolo najväčšie poľovné hospodárstvo na južnom Slovensku (bažantnica).
V rokoch 1938-45 bola obec pripojená k Maďarsku. Pred okupáciou Maďarmi utieklo 20 percent obyvateľov na Slovensko. Obec oslobodila Sovietska armáda 29.3.1945.
Štátne majetky boli založené r. 1946, JRD v r. 1950 (vinohradníctvo a živočíšna výroba). Povodeň v r. 1952 spôsobila značné škody.
Zdroj: Vlastivedný slovník obcí na Slovensku, 2. časť
|