Svätý Anton - Kultúrne dedičstvo

Pamiatky:

Kaštieľ z roku 1744 v barokovom slohu, postavený na mieste hradu, upravovaný začiatkom 19. storočia; plastiky z Donnerovej školy; nábytok z 18. a 19. storočia; sýpka z 2. polovice 18. storočia v barokovo-klacistickom slohu,
Kostol rímsko-katolícky z roku 1755 v neskorobarokovom slohu upravený v roku 1779 v klasicistickom slohu; Madona zo začiatku 16. storočia v neskorogotickom slohu; tabuľová maľba Narodenia Pána z roku 1506, pochádzajúca z kostola v Banskej Štiavnici; zvonica z 2. polovice 18. storočia v barokovom slohu,
Kaplnka z roku 1758 v rokokovom slohu,
Pamätná tabuľa A. Trúchleho-Sytnianskeho,
Pamätná tabuľa Slovenského národného povstania z roku 1959.

Knižnica F. Coburga mala v roku 1885 1376 zväzkov. Lesnícke, drevárske a poľovnícke múzeum bolo zriadené 10. 7. 1954.

Tradície:

Tradičná je zástavba pri hradskej. Z 19. storočia sa zachovali hlinené omazané a obielené domy pod slamenou strechou a zrubové stodoly kryté slamou.

Ešte začiatkom 20. storočia boli známe viaceré zvykoslovné úkony, ktoré mali zabezpečiť úžitkovosť dobytka (potieranie vajcom pri prvom výhone na jar), bohatú úrodu (zahrabávanie škrupín z vajca do zeme), príchod dažďa (v ústach sa priniesla voda z troch jarkov a vyprskla sa na žeravé uhlie), zdravie v rodine (kladenie železa do drevenej nádoby pod štedrovečerný stôl), šťastie (dievčatá hádzali na Štedrý večer lieskovce do chlapcov) a podobne.

V období medzi svetovými vojnami tu pôsobil divadelný krúžok A. Trúchleho.

V polovici 20. storočia bola známa výroba vyrezávaných a maľovaných betlehemov (J. Macko a iní).

Významné osobnosti:

Rodisko: Andrej Truchlý-Sytniansky (9. 11. 1841 – 28. 10. 1916); literárny kritik.

Obec Svätý Anton bola do 16. storočia súčasťou panstva hradu Sitno, ktorý chránil cesty do banskej oblasti a ktorý vznikol pravdepodobne po roku 1240. Prvá písomná zmienka o hrade Sitno sa datuje až do roku 1548, keď majetok lúpežného rytiera Melichara Balassu obsadila trestná výprava cisárskeho vojska. Bol strediskom hradného panstva Sitno, ku ktorému patrili obce Antol (dnešný Svätý Anton), Beluj, Ilija, Prenčov, Sitnianska, S. Lehôtka, Žibritov. V roku 1546 – 1552 ho prebudovali v rámci obrany proti Turkom. Hrad a panstvo boli od roku 1629 majetkom Koháryovcov, neskoršie Coburgovcov. Zbúrali ho kurucké vojská v roku 1703. V časoch národnostného útlaku sa rozšírila povesť o driemajúcich sitnianskych rytieroch, ktorí prídu oslobodiť slovenský ľud.