|
|
Tisovec - Príroda
Tisovec leží na styku západnej a východnej časti Slovenského Rudohoria, na nive a terasovej plošine v doline Rimavy. Nadmorská výška v strede obce je 411 m n. m., v chotári 390-1439 m n. m. Prevažne hornatinný až vrchovinný chotár po oboch stranách Rimavy siaha od stolového vrchu Klenovský Vepor (1338 m n. m.) po Fabovu Hoľu (1439 m n. m.) Chotár tvoria väčšinou granodiority a kremenné diority, andezity s pokrovom lávy, svory a vápence (Muránsky Kras). Slovenské Rudohorie vysiela na juh medzi doliny Ipľa, Rimavy, Blhu a Turca dlhé rázsochy, nad ktorými vyniká Tŕstie (1133 m n. m.), Ostrá (1012 m n. m.) a Sinec (918 m n. m.). V pramennej oblasti Rimavy je chotár odlesnený, inde prevláda bukový a smrekový les. Je tu minerálny prameň Šťavica. Nižšie časti chotára patria do mierne teplej vlhkej vrchovinnej oblasti, východná časť okolo Tŕstia do miernej teplej, veľmi vlhkej vrchovinnej oblasti, hornatinná časť na severe prevažne do mierne chladnej oblasti. Priemerná ročná teplota je 5-7 °C, priemerné množstvo zrážok 900 mm. Na kryštalických horninách prevládajú hnedé, často podzolované pôdy, na vápencoch rendziny. Od roku 1953 je tu na ploche 600 ha štátna prírodná rezervácia Periodická vyvieračka – krasový reliéf so sústavou závrtov a podzemných priestorov s periodickou vyvieračkou. Na povrchu je výskyt niektorých prealpínskych prvkov a suchomilných rastlín. V Muránskom krase sú slovenské rastlinné endemity – kostrava tatranská (Festuca Tatrae), lykovec slovenský (Dophne arbuscula), trýzeľ karpatský (Erysimum Wittmanii), zvonček karpatský (Campanula carpatica) a chránené rastlinné druhy: horec Clusiov, lomikameň vždyživý, plamienok alpínsky, vzácna valdštajnka trojlistá a kýchavica biela Lobelova. Vrch Hradová (887 m n. m.) je geomorfologický výtvor s bohatým rastlinným spoločenstvom. V lesoch sa vyskytuje medveď hnedý a jariabok.
Zdroj: Vlastivedný slovník obcí na Slovensku, 3. časť
|