Žitavce - História

Územie obce bolo osídlené v neolite. Archeologicky je doložené sídlisko lengyelskej kultúry, sídlisko z doby hallštattskej, sídlisko a pohrebisko z doby laténskej, germánske sídlisko z 2. – 3. storočia a slovanské sídlisko z doby veľkomoravskej. Obec je písomne doložená od roku 1232 ako Gurmot, neskôr Gormoth, Gomoth (1275), Gormath (1319), Gyarmaty (1773), Žitavské Ďarmoty (1920), Darmoty nad Žitavou (1927), Žitavce (1948), maďarsky Zsitvagyarmat.

V roku 1275 patrila obec poddaným hradu Hlohovec, časť ostrihomskému arcibiskupstvu, ktoré tu neskôr usadzovalo predialistov (stolica Vráble). Neskoršie sa delila na Ostrovné Ďarmoty, ktoré patrili zemanom z Lule a na Žitavské a Lehotské Ďarmoty, kde boli predialisti. V roku 1715 mala 5 zemanov a 3 daňovníkov, v roku 1828 mala 93 domov a 638 obyvateľov. Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom. Do roku 1945 pracovali ako deputátnici a robotníci na miestnych veľkostatkoch. V roku 1920 a neskôr boli v obci štrajky poľnohospodárskych robotníkov. V júli 1936 sa tu uskutočnila veľká manifestácia na obranu republiky a proti fašizmu. V rokoch 1938 – 1945 bola obec pripojená k Maďarsku.
V roku 1949 sa v obci konala národná žatva za prítomnosti vládnej delegácie .

Zdroj: Vlastivedný slovník obcí na Slovensku, 3. časť