Nielen prijímajú, ale aj produkujú

Slovensko, 28. 5. 2009 (Verejná správa 11/2009)

Prof. Ing. Juraj Nemec, CSc., z Ekonomická fakulty Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici, v nasledujúcej stati rozoberá problém, ako sa v súčasnosti menia spôsoby a postupy poskytovania verejných služieb s účasťou občana. Pokiaľ ide o podklady, vychádza predovšetkým zo štúdie, ktorú spracovala organizácia Governance International z Londýna, a bola prezentovaná na Piatej konferencii kvality v Paríži v lete 2008.

Moderná verejná správa sa má vyznačovať viacerými významnými znakmi, najmä otvorenosťou, zodpovednosťou, efektívnosťou, koherentnosťou, ale aj participáciou. Biela kniha EÚ (2001) pripomína, že kvalita a efektívnosť akýchkoľvek opatrení vo verejnom sektore výrazne závisí od širokej participácie zúčastnených subjektov, ako v procesoch tvorby, tak aj implementácie verejných politík, čiže aj v samotných procesoch poskytovania verejných služieb.

Spomenutá štúdia skúmala za vybrané odvetvia verejných služieb – zdravotníctvo, ochrana životného prostredia a bezpečnosť – do akej miery sa zmeny v oblasti spoluúčasti na produkcii verejných služieb stávajú realitou. Výsledky sú veľmi zaujímavé. Spoluúčasť dosiahla v priemere viac ako 50 percent zapojenia občanov. Pritom zistené údaje sa medzi krajinami výraznejšie nelíšili – minimum Dánsko (48%), maximum Veľká Británia (56%). Susedná Česká republika dosiahla 52-percentnú mieru spoluúčasti.

Samozrejme, miera spoluúčasti sa pri jednotlivých službách líšila. Najvyššiu mieru dosahovala v oblasti tvorby miestneho životného prostredia, pomerne vysokú aj v oblasti zdravia, najnižšie údaje sa zistili na úseku prevencie kriminality. Rozsah angažovanosti v značnej miere závisel od náročnosti zapojenia sa. Tiež sa zistilo, že väčšina občanov má malý záujem zapájať sa do skupinových aktivít.

Skutočnosť, že občan už nie je len pasívnym prijímateľom determinovaného rozsahu a kvality verejných služieb, ale aktívnym prvkom, bude vyžadovať významné prehodnotenia koncepcie fungovania verejnej správy i na Slovensku. Otázka: „Ste spokojný s kvalitou nami poskytovaných služieb?“ sa postupne bude nahrádzať otázkou typu: „Akým spôsobom máte záujem a možnosť podieľať sa na poskytovaní verejných služieb“?. Otázku: „Ako skvalitniť fungovanie našej verejnej organizácie?“ bude treba doplniť otázkou: „Ako lepšie spolupracovať so spotrebiteľmi poskytovaných verejných služieb, ich rodinami a celou komunitou?“

Verejné organizácie musia začať hľadať – a je pravdou, že v mnohých prípadoch už aj hľadajú – cesty spolupráce s občanmi, ktoré sú vlastne cestami zapojenia spotrebiteľov do produkcie služieb. Pozitívnych príkladov je mnoho. Obnovenie fungovania rómskych hliadok na známom košickom sídlisku je príkladom čiastočnej spoluúčasti, ktorá výrazne zvyšuje šancu na zlepšenie životného prostredia a bezpečnosti. Dobrovoľné jarné upratovania organizované obyvateľmi obytných blokov a podporené miestnou samosprávou pristavením kontajnerov významne prispievajú k vyššej čistote našich miest.

Na rozdiel od skúmaných krajín sa na Slovensku menej darí rozvíjať koprodukciu v oblasti zdravotníctva. Pozitívom sú fungovania niektorých občianskych iniciatív smerovaných na liečenie vybraných ochorení (Liga proti rakovine) a združení pacientov. Na druhej strane ale kvalita komunikácie lekár – pacient zaostáva za vyspelými krajinami. Na Slovensku stále poskytujeme zdravotnícku starostlivosť a nie zdravotnícke služby. Riadený rozhovor s predstaviteľmi Lekárskej komory v Českej republike jasne naznačil, kde sú hlavné bariéry: pacienta považuje za svojho partnera menej ako polovica lekárov, ostatní rovnocennú komunikáciu stále odmietajú, a tento stav sa len veľmi pomaly zlepšuje. Pritom liečenie v podmienkach spolupráce, participácie a poznania prináša podstatne lepšie klinické a ekonomické výsledky.

V mnohých službách nie je možné kvalitu bez participácie spotrebiteľa dosiahnuť. Asi najklasickejším príkladom je vzdelávanie, ktoré je založené na miere kooperácie zúčastnených strán – učiteľa a študenta/žiaka. Práve v tejto oblasti je pozitívnym príkladom postupná prestavba systému štúdia na našich vysokých školách aj v dôsledku zapojenia sa do Bolognského priestoru. Kvalitné školy znižujú počet klasických kontaktných hodín, zvyšujú mieru voliteľnosti premetov, umožňujú čiastočné štúdium na iných školách, aj v zahraničí. Priestor pre študenta a jeho podiel na formovaní obsahu učiva a spôsobov jeho absorpcie sa takto zásadne zvýšil, aj keď k ideálu je v podfinancovanom prostredí ešte stále ďaleko.

Zdôrazníme ešte jeden fakt spojený s participáciou občanov na poskytovaní verejných služieb – znižovanie nákladov. To je v čase, keď už začíname hovoriť o recesii, argument mimoriadne významný. Podpora koprodukcie nie je vždy zadarmo, ale úžitky, ktoré z nej vyplývajú, skoro vždy prevyšujú náklady. Zároveň sa zvyšuje kvalita a to je presne to, čo potrebujeme v slovenskej verejnej správe systémovo dosahovať.

Môžeme teda konštatovať, že skúsenosti s participáciou občanov na zabezpečovaní verejných služieb v Európe aj vo svete sú jednoznačne pozitívne. Slovenská verejná správa by tieto poznatky mala začať využívať čo najkomplexnejšie.

Juraj NEMEC

Späť