Prísna kontrola finančných systémov

Slovensko, 28. 5. 2009 (Verejná správa 10/2009)

Keď si skupina najmocnejších krajín sveta uvedomila, že vlastnými silami súčasnú ekonomickú a finančnú krízu nedokáže zvládnuť, prizvala na konzultácie aj ďalšie vplyvné a ľudnaté štáty s rýchlo rastúcimi ekonomikami. Vznikla nová, multipolárna konštelácia G 20. Jej členmi už nie sú len USA, Kanada, Európska únia a Japonsko, ale aj čoraz silnejšie ekonomiky sveta: Čína, Rusko, Brazília, India, Kórea a ďalšie. Vedúci predstavitelia týchto krajín sa začiatkom apríla tohto roku stretli v britskom hlavnom meste, aby povedali, ako ďalej so svetovým ekonomickým systémom.

Londýnsky summit G 20 sa akoby symbolicky konal v hoteli New Hampshire, kde význační svetoví ekonómovia v júli 1944 rozhodli o novej podobe ekonomiky a financií. Medzi tým, čo sa tam odohralo vtedy a začiatkom apríla tohto roku, sú však ďalekosiahle rozdiely. Autorita, ktorú mali Spojené štáty pred koncom druhej svetovej vojny, sa v súčasnosti rozplýva. John Gray, profesor dejín európskych ideí na London School of Economy, si všimol nezanedbateľný detail. Konferencia v Bretton Woods trvala niekoľko týždňov a pripravovala sa dva roky. Jednodňové stretnutie krajín G 20 bolo skôr improvizované. Pripravovalo sa necelých päť mesiacov, čo je na vypracovanie protikrízového projektu s celosvetovým vplyvom nepostačujúci čas.

Napriek tomu dali experti krajín G 20 dokopy dvadsaťdeväť bodový akčný program, ktorý účastníci konferencie včlenili do deväťstranového komuniké a dali mu názov Globálny plán obnovy a reformy. Niektoré body programu sa po ostrých výmenách názorov dostali do dokumentu v hodine dvanástej. Podľa mnohých expertov a komentátorov dokument napokon mnohých uspokojil, ale okrem britského premiéra Gordona Browna nenadchol zrejme nikoho. Podľa jeho vzletných slov sa svet zjednotil ako nikdy predtým. Skupina G 20 sa totiž dohodla, že do konca roku 2010 preinvestuje astronomickú sumu päť biliónov dolárov na podporu hospodárskeho rozvoja, finančníctva a zamestnanosti. „Táto suma prevyšuje kúpnu silu prostriedkov vložených do Marshallovho plánu, ktorý po druhej svetovej vojne postavil na nohy západoeurópsku politiku,“ konštatuje zahraničnopolitický analytik Adrian Peter Pressburg. Oveľa triezvejšie sa k dohodnutému balíku investičných finančných prostriedkov postavil britský minister financií Alstair Daring. Upozornil, že ani táto suma nebude všeliekom a napokon ju preverí prax. Napriek tomu si niektorí čelní predstavitelia G 20 myslia, že ide o ojedinelé finančné opatrenie, ktoré nielen zachráni, ale aj vytvorí milióny pracovných miest na celom svete.

Obnova, reformovanie, regulácia

Vedúci predstavitelia skupiny G 20 spomínali najčastejšie tri slová: obnova, reformovanie, regulácia. Hlavným poslaním globálneho plánu je financovanie a reforma medzinárodných finančných inštitúcií tak, aby prekonali súčasnú krízu a vyhli sa budúcim. Na splnenie toho cieľa bude potrebné podporovať svetový obchod a investície, pričom v záujme návratu k prosperite je nevyhnutné odmietať akúkoľvek formu protekcionizmu. Hlavnou úlohou je sfunkčniť finančný systém, aby mohol opäť poskytovať úvery. Mimoriadne dôležité bude posilniť finančnú reguláciu a obnoviť úverovú a investičnú dôveru. Podľa prijatého komuniké sa budú prísne kontrolovať a regulovať národné i nadnárodné finančné systémy a bankové inštitúcie. Pod prísny dohľad sa dostanú ratingové agentúry a akciové fondy i deriváty bankového sektora. Medzinárodné dozorné rady budú vo zvýšenej miere posvietia aj na činnosť národných regulačných úradov.

Analytici a komentátori, ktorí sledovali priebeh a výsledky summitu však upozorňujú, že súčasný kolaps svetových trhov je oveľa ďalekosiahlejší než len veľký ekonomický výkyv. „Je to znak, že kolabuje model globalizácie, ktorý celých dvadsať rokov od pádu komunizmu presadzovali Spojené štáty, “ hovorí J. Gray. Všíma si, že v euforických rokoch po zániku Berlínskeho múru až do jesene minulého roku bola väčšina Európanov presvedčená, že zažije budúcnosť kapitalizmu amerického typu. Ekonómovia začali odrazu hovoriť o „konci dejín“, o rozmachu „trhového štátu“, o „plochom svete“. Tieto teórie s istotou tvrdili, že globalizácia vytvorí slobodné trhy po celom svete. Nepostrehli, že veci sa začali vyvíjať iným smerom. Čína uskutočnila najrozsiahlejšiu a najrýchlejšiu industrializáciu v dejinách. India, juhovýchodná Ázia a Latinská Amerika prudko zvyšovali svoj ekonomický potenciál bez toho, aby kopírovali hospodársky model západného sveta.

Globalizácia prináša rôzne výsledky

Väčšina súčasných ekonómov sa zhoduje v názore, že globalizácia nie je nič iného ako celosvetová industrializácia hnaná novými komunikačnými prostriedkami. Je to vývoj, ktorý v rôznych častiach sveta automaticky prináša odlišné výsledky. S globalizáciou budú aj v budúcnosti splývať geopolitické napätia, vyhrocujúci sa zápas o zdroje surovín a permanentný boj so zmenou klímy na Zemi.

Ekonomická sila sa zároveň posúva ďalej na východ a na juh, pričom sa vzďaľuje sa od starého západného sveta. „Predpoklad, že globalizácia dá krídla anglo-americkému kapitalizmu, je len rozšírený blud. Darilo sa mu, kým pretrvával boom. Vždy však bude niekto zastávať názor, že slobodné trhy ešte nie sú vôbec odskúšané, a že komunizmus v skutočnosti nikdy nedostal férovú šancu. Faktom je, že myšlienka voľného trhu je zdiskreditovaná. Dôveryhodná alternatíva, ktorá by mohla niesť celosvetovo koordinovanú reakciu, sa zatiaľ nečrtá,“ konštatuje J. Gray.

Vedúcim predstaviteľom štátov, ktoré sa zišli v Londýne, sa podarilo niektoré názorové rozdiely zahladiť. Svetové trhy jednoducho potrebovali signál, že summit G 20 nebol zbytočný. Hľadanie východísk v zásadných témach však potvrdili, že účastníci prišli na summit s rozchádzajúcimi sa agendami a ideológiami. Veľká Británia a USA chcú pokračovať s programom konjunktúry. Argumentujú tým, že tento masívny program by mohol odvrátiť defláciu. Výsledkom by však bolo ešte väčšie zadlženie štátov s akceptovaním budúcej inflácie. Keby totiž centrálne banky dali do obehu viac peňazí, nezabránili by tomu, aby neodtiekli do cudziny. Rovnaký problém sa prejavil v USA pri finančnej záruke štátu za najväčšiu poisťovňu AIG, ktorá potom poslala obrovské sumy svojím obchodným partnerom do zahraničia.

V celkom inom hospodárskom postavení je Čína. Táto krajina má ojedinelú kombináciu kapitalistických trhov a centrálne riadenej ekonomiky. V minulom roku predstihla Nemecko a stala sa treťou najsilnejšou ekonomikou sveta. V súčasnosti je nenahraditeľným obchodným a hospodárskym partnerom Spojených štátov, Európskej únie a Japonska. Podľa J. Graya však najväčšou hnacou silou čínskej politiky nie je snaha podoprieť svetový trh, ale udržať sociálny zmier a politickú stabilitu v samotnej Číne, ktorú pod vplyvom svetovej krízy začalo ohrozovať spomalenie hospodárskeho rastu a zvyšujúca sa nezamestnanosť. Napriek tomu táto krajina do hospodárskej recesie zatiaľ neskĺzne. Má totiž viac ako tisíc miliárd dolárov finančných rezerv, ktoré môže nasmerovať do domáceho dopytu. Problémom je, že na takýto transformačný proces, ktorý môže trvať roky, nie je krajina zatiaľ pripravená. Ďalším problémom je prístup Číny k nákupu a predaju amerických vládnych dlhopisov. Americká centrálna banka totiž v rámci stimulácie ekonomiky vpúšťa do obehu obrovské množstvá nekrytých dolárov. „Väčšinu hromadia americké banky, a keby ich náhle začali púšťať do obehu v priveľkých objemoch, vyvolali by vysokú infláciu. Číne by sa tým znehodnotili dolárové rezervy. Spojené štáty naďalej potrebujú na vykrývanie svojho rozpočtového deficitu čínskych veriteľov a tí zas vyžadujú plné otvorenie amerického investičného trhu,“ podotýka A. Pressburg.

Varianty svetového usporiadania

Pri riešení súčasnej krízy zrejme ťažko niečo zásadné vymyslí aj Európa, ktorá nie je zďaleka tak zadlžená ako Spojené štáty. Európske banky sú však zraniteľné priveľkými nákupmi toxických amerických akcií a zhoršujúcou sa situáciou na stredoeurópskych a východoeurópskych trhoch, kde nasmerovali množstvo svojich investičných prostriedkov. Európska ekonomika sa nezadržateľne zosúva do hospodárskej recesie a jej inštitúcie sú slabé na odvrátenie poklesu. V ich silách nie je naštartovať mohutnú ekonomickú aktivitu potrebnú na odvrátenie krízy. Európske vlády sa totiž namiesto tesnejšieho spojenia rozhodli ísť svojimi vlastnými cestami.

Londýnsky summit v plnej miere obnažil predtým nevídaný jav: neprítomnosť vedúcej úlohy USA v dnešnej situácii. Je očividné, že americká autorita vo svete sa stáva minulosťou. Spojené štáty síce zostávajú najsilnejšou ekonomikou sveta, globalizácia však vytvorila nové vplyvné hospodárske mocnosti, ktoré si nenechajú organizovať svoje ekonomiky podľa amerického modelu.

Súčasná ekonomická kríza a pokusy nájsť recept na jej zdolanie uviedlo ľudstvo do novej historickej éry. Americký a európsky model spoločensko-ekonomického zriadenia bude už len jedným z viacerých variantov svetového usporiadania.

Alexander SOTNÍK

Späť