Obraz vekovej štruktúry zamestnancov

Slovensko, 28. 5. 2009 (Verejná správa 10/2009)

Téma starnutia populácie a vekovej štruktúry obyvateľstva zaujíma nielen demografov a sociológov, ale predovšetkým ekonómov, ktorým sú štatistiky spracovávané z tejto oblasti podkladom v rozhodovacích procesoch na makroekonomickej úrovni. Nasledujúci článok pracovníčky výskumno – štatistickej organizácie Trexima Bratislava prináša stručný prehľad o vekovej štruktúre a dosiahnutom vzdelaní zamestnancov v podnikateľskej sfére.

Pre analýzu boli použité údaje z Informačného systému o cene práce (ďalej len ISCP) zo 4. štvrťroku 2008 – pravidelného štvrťročného zisťovania, ktorého gestormi sú Ministerstvo práce a sociálnych vecí SR a Štatistický úrad SR. Z celkovej vzorky pre toto zisťovanie, ktorá obsahuje 4 500 firiem s 880 000 zamestnancami, boli spracované údaje za podnikateľskú sféru. Táto skupina zahrňuje cca 600 000 zamestnancov a sú v nej všetky veľké firmy s počtom zamestnancov nad 250.

Graf znázorňuje zastúpenie všetkých zamestnancov ISCP v jednotlivých vekových kategóriách v členení podľa pohlavia. Údaj Spolu hovorí o rozdelení všetkých zamestnancov do vekových kategórií, bez ohľadu na pohlavie. Možno skonštatovať, že najvyššími podielmi sú zastúpení tridsiatnici a päťdesiatnici, druhú najviac zastúpenú skupinu tvoria štyridsiatnici. Nízke podiely zamestnancov do 24 rokov súvisia jednak s nadobúdaním vzdelania mladých ľudí práve v tomto veku, ale aj s demografickým vývojom spoločnosti – konkrétne s nízkou pôrodnosťou. Vo vekovej kategórii od 25 do 29 rokov je oproti ostatným kategóriám pomerne nízky podiel zamestnancov, dôsledkom čoho je vysoký počet nezamestnaných práve v tomto veku. Celkové nízke zastúpenie zamestnaných vo veku nad 55 rokov spôsobuje predovšetkým skorší odchod žien do dôchodku, ale aj vyššia úmrtnosť vo vyššom veku.

Zamestnancov na pozíciách Vedúci a riaditelia (KZAM1) pracuje najviac vo veku od 30 do 54 rokov, čo je vzhľadom na získané skúsenosti a požadované vzdelanie na riadiace pozície celkom prirodzené.

Vedeckí a odborní duševní zamestnanci respektíve tvoriví zamestnanci, ktorých práca vyžaduje vysokoškolské vzdelanie (lekári, právnici, učitelia, architekti, projektanti a podobne) sa nachádzajú prevažne vo vekovej kategórii od 25 do 39 rokov. Vo vyšších vekových kategóriách ich zastúpenie klesá, čo je spôsobené predovšetkým tým, že vo veku nad 40 rokov sa rozhodne viac zamestnancov vystúpiť zo zamestnaneckého pomeru a prejsť na živnostenské a slobodné podnikanie. Vysvetľuje to aj vysoký počet súkromných podnikateľov v Registri organizácií, kde tvoria minimálne 16 % súkromní podnikatelia s vysokoškolským vzdelaním, ktorí by v zamestnaneckom pomere boli zaradení práve do hlavnej triedy KZAM2.

Technickí, zdravotnícki a pedagogickí zamestnanci (KZAM3) a tiež Nižší administratívni zamestnanci (KZAM4), ktorých práca je prevažne nemanuálneho charakteru a vyžaduje stredné vzdelanie s maturitou, sú rovnomerne rozložení takmer vo všetkých vekových kategóriách. Ich podiel klesá až od 55 roku veku. Práve v týchto dvoch skupinách značne prevažuje zastúpenie žien oproti mužom. Tým je možné zdôvodniť úbytok zamestnancov v pásme nad 55 rokov veku, a to odchodom žien na dôchodok.

Podiel prevádzkových zamestnancov v službách a obchode (KZAM5) je rovnomerne rozložený vo všetkých vekových kategóriách.

V kategórii zamestnancov pracujúcich ako robotníci v poľnohospodárstve (KZAM6) sa jednoznačne nachádza najviac zamestnancov staršej generácie. Vo vekovej skupine od 50 do 55 rokov veku je ich podiel až 22%. V nasledujúcej vekovej kategórii od 55 do 59 rokov je tiež najvyšší percentuálny podiel - až 15,8%. Také hodnoty podielov v týchto vekových pásmach nedosahuje žiadna iná skupina zamestnaní.

Manuálni odborní zamestnanci, ktorých práca vyžaduje vyučenie v príslušnom odbore (KZAM7 a KZAM8) sú zastúpení veľmi podobne a vyrovnane vo všetkých vekových pásmach. V týchto zamestnaniach je značná prevaha mužov oproti ženám, takže aj vo vyšších vekových kategóriách je zastúpenie pomerne vysoké.

Najvyšší podiel zamestnancov starších ako 60 rokov (4,9%) je v skupine pomocní a nekvalifikovaní zamestnanci (KZAM9), kde sa nachádzajú zamestnania ako vrátnici, domovníci, upratovači, školníci, kostolníci a podobne. Vykonávajú práce, ktoré nevyžadujú odborné vzdelanie, a možno ich zamestnať po krátkodobom zapracovaní.

V súvislosti so zavedením zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v roku 2003, podľa ktorého sa posunul odchod do dôchodku pre mužov aj ženy na 62 rokov, došlo aj k prerozdeleniu vo vekovej štruktúre zamestnaní.

Trend zvyšovania podielu zamestnancov vo vekovej kategórii nad 60 rokov je zrejmý v každej skupine zamestnaní – v priemere vzrástol podiel zamestnancov v tejto vekovej kategórii v rozpätí piatich rokov o 2,5 p. b. Vzhľadom na demografický vývoj na Slovensku bude tento trend aj naďalej pokračovať.

Problematiku starnutia obyvateľstva riešia aj ostatné európske krajiny. Napríklad v susednej Českej republike chce vláda postupne zvyšovať dôchodkový vek na 65 rokov. V niektorých krajinách ako Nemecko, Nórsko, Island, ale aj v USA je dôchodkový vek už teraz 67 rokov. Hoci sa vláda SR vo svojom Programovom vyhlásení zaviazala dôchodkový vek až do roku 2010 nezvyšovať, demografi aj ekonómovia tvrdia, že k nepopulárnym opatreniam budeme musieť pristúpiť v ďalších rokoch aj na Slovensku.

Predpokladá sa, že aj v budúcnosti zostanú niektoré zamestnania, kde budú prevládať starší a skúsenejší zamestnanci a ich vekový priemer bude vysoký, napríklad v riadiacich funkciách. Je to prirodzené, pretože takéto pozície si vyžadujú dlhoročné skúsenosti a prax. Charakter vykonávanej práce v niektorých iných zamestnaniach – ako sú napríklad vrátnici, domovníci, strážnici – bude takisto aj naďalej vhodnejší pre staršiu generáciu. Tieto zamestnania totiž možno vykonávať do relatívne vysokého veku života.

Vekový priemer nad 45 rokov u ostatných zamestnaní zapríčiňuje niekoľko faktorov, napríklad tieto:

Neatraktívnosť samotného zamestnania respektíve celého odvetvia pre mladých ľudí. Takými sú odvetvia ako poľnohospodárstvo, hutnícka, chemická výroba a podobne. Dôvodom tejto neatraktívnosti môže byť nízka mzda, pracovné prostredie, fyzická náročnosť vykonávanej práce. Ďalšími faktormi sú nedostatok absolventov učňovských a stredných odborných škôl, odliv mladých remeselníkov do zahraničia za vyšším zárobkom v roku 2008, starnutie obyvateľstva v Slovenskej republike.

Nedostatok prílevu mladých zamestnancov do niektorých zamestnaní bude aj naďalej zapríčiňovať pretrvávanie nesúladu medzi požiadavkami zamestnávateľov a obsahom študijných odborov. Tento nesúlad v niektorých zamestnaniach teda tiež povedie k zvyšovanie priemerného veku pracovníkov.

Ivana CÍSAROVÁ

Späť