Zisky sú naše, straty nech nesie štát

Slovensko, 15. 6. 2009 (Verejná správa 12/2009)

Základnou podmienkou efektívnosti trhov je, že všetky výrobné náklady znáša výrobca, pričom ich musí zahrnúť do ceny. Ekonómovia to nazývajú internalizáciou nákladov. Táto podmienka má natoľko kľúčový význam, že ju nespochybňujú ani najdogmatickejší zástancovia ideológie voľného trhu.

Vo svete neregulovaných trhov sú úspešní hráči čoraz väčší a silnejší. V mnohých prípadoch využívajú svoju ekonomickú moc na to, aby vytlačili slabších a získali kontrolu nad ešte väčšími časťami trhu. V iných prípadoch si „konkurenti“ nahrávajú cez rôzne kartely a strategické spojenectvá, aby zvýšili zisky udržaním cien nad úrovňou optimálnej efektivity.

Úľavy od vlád

Čím sú subjekty na trhu väčšie a čím viac si nahrávajú, tým ťažšie to majú noví hráči a malé nezávislé firmy, aby vôbec prežili. Trh sa čoraz viac monopolizuje a zväčšuje sa aj politická moc najväčších firiem, ktoré ju využívajú na to, aby mohli požadovať úľavy od vlád. Len tak môžu ešte viac externalizovať, čiže prenášať náklady svojho podnikania na spoločnosť. Keď časť výrobných nákladov znáša niekto tretí, kto sa nijako nezúčastňuje transakcie, ani z nej neprofituje, ekonómovia hovoria, že náklady sú externalizované a cena produktu je potom deformovaná. Možno to povedať aj tak, že pri externalizácii idú zisky do súkromných sfér, čiže privatizujú sa, avšak náklady idú na ťarchu spoločnosti, čiže zospoločenšťujú sa.

Keď napríklad drevárska obchodná spoločnosť získa za symbolickú cenu práva na holorubnú ťažbu v štátnych lesoch a za sebou nechá zdevastovanú krajinu, firma zožne okamžitý zisk, ale dlhodobé náklady bude znášať spoločnosť. Podobne chemická obchodná spoločnosť externalizuje svoje výrobné náklady vtedy, keď bez náležitého spracovania ukladá škodlivý odpad a náklady spôsobené znečistením vzduchu, vody a pôdy prenesie na plecia spoločnosti vo forme vyšších výdavkov na zdravotníctvo, nevyhnutnosti kupovať vodu vo fľašiach a nákladov na vyčistenie kontaminovanej vody a pôdy. Gigantická maloobchodná sieť externalizuje svoje náklady vtedy, keď kupuje tovar od čínskych výrobcov a dodávateľov, ktorí svojim robotníkom platia tak málo, že z toho nedokážu vyžiť a starať sa svoje fyzické a duševné zdravie. Okrem toho čínski výrobcovia nedodržiavajú základné podmienky bezpečnosti práce a robotníkov v prípade úrazu prepustia bez akejkoľvek kompenzácie.

Nezaslúžené zisky

Keď má predávajúci prospech z externalizácie svojich nákladov, ide o nezaslúžený zisk, ktorý spôsobuje neefektívnosť trhového mechanizmu. Odmeňuje totiž také správanie, ktoré prenáša svoje náklady na druhých. Keď sa tento prospech dostane vo forme nižších cien aj ku kupujúcemu, vytvára to ďalší zdroj deformácie trhu spôsobenej povzbudzovaním takých foriem spotreby, ktoré neefektívne využívajú obmedzené zdroje. Napríklad čím viac ekologických a spoločenských nákladov na výrobu automobilov sa externalizuje, tým viac automobilov si ľudia kupujú, a tým viac na nich jazdia. Vedie to k zintenzívneniu živelného rastu miest, zabetónovaniu väčších plôch produktívnej pôdy, vypúšťaniu väčšieho objemu exhalátov, rýchlejšiemu vyčerpaniu zásob ropy, uprednostňovaniu výstavby diaľnic pred podporou verejnej dopravy, budovania chodníkov pre peších alebo pre cyklistov.

Mnohé výrobné a obchodné organizácie aktívne presadzujú odstránenie vládnej regulácie. Poukazujú pri tom na potenciálnu úsporu nákladov pre spotrebiteľa, ale ignorujú sociálne a ekologické dôsledky. Lokalitám, ktoré potrebujú zvýšiť zamestnanosť radia, že sa musia stať globálne konkurencieschopnejšími a prilákať investorov tým, že im ponúknu výhodné podmienky, teda viac príležitostí na externalizáciu svojich nákladov prostredníctvom rozličných finančných dotácií, lacnej pracovnej sily a daňových úľav.

Trhové sily vytvárajú stály tlak na firmy, aby ustavične znižovali svoje náklady a zvyšovaním efektívnosti rástol ich zisk. Korporatívni racionalisti nespomínajú, že jedným zo spôsobov, ktorým môžu firmy zvyšovať efektivitu, je čoraz väčšia externalizácia vlastných nákladov. Čím je firma silnejšia, tým má viac možností postupovať takýmto spôsobom.

Domorodý národ Igorotov žijúci v provincii Benguet na Filipínach, sa niekoľko storočí zaoberal takzvanou vreckovou ťažbou bohatých zásob zlata. Muži vykopali malé diery kruhovitého tvaru, ženy a deti kladivami roztĺkali zlatonosnú skalu, až kým získali nugety veľkosti kukuričného zrna. V krajine teraz dominujú obrovské povrchové bane, ktoré prevádzkuje spoločnosť Benguet Corporation. Vlastnia ich v približne rovnakom pomere zámožní Filipínčania, filipínska vláda a americkí investori. Desiatky buldozérov a rýpadiel sa zarezáva do hory a vytína stromy. Stovky áut premiestňujú zeminu a obrovské množstvo skalného odpadu vysypávajú do riečisk. Miestni ľudia sa žalujú návštevníkom, že pre zničené vodné zdroje už nemôžu pestovať ryžu a banány a po vodu na pitie a umývanie musia chodiť na druhú stranu hory.

Každý, kto presadzuje praktiky, ktoré umožňujú korporáciám a bohatým investorom, aby svoje náklady preniesli na spoločnosť a zisk si prisvojili, prezrádza svoju pravú tvár: dáva prednosť moci peňazí a svojim politickým záujmom pred humánnymi princípmi.

Alexander SOTNÍK

Späť