O vyplácaní vianočného príspevku

Slovensko, 15. 6. 2009 (Verejná správa 12/2009)

Právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe a pri nespôsobilosti na prácu ako aj pri strate živiteľa patrí k základným právam. Ústava Slovenskej republiky ho zakotvuje v článku 39 ods. 1 v oddiele hospodárske, sociálne a kultúrne práva. Domáhať sa však tohto práva možno len v medziach zákonov, ktoré uvedený ústavný článok vykonávajú.

Základné právo na primerané hmotné zabezpečenie podľa čl. 39 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky je implementované predovšetkým do právnej úpravy sociálneho poistenia. Ide najmä o dôchodkové dávky, ale aj nemocenské dávky, úrazové dávky a dávky v nezamestnanosti.

V tejto súvislosti sa vynára otázka začlenenia vianočného príspevku, ktorý je osobitnou štátnou sociálnou dávkou. Vianočný príspevok nepatrí do systému sociálneho poistenia ani do systému sociálneho zabezpečenia, ktoré predchádzalo poistnému systému. I napriek tomu jej nevyplatením v rozpore so zákonom môže podľa môjho názoru dôjsť k porušeniu základného práva na primerané hmotné zabezpečenie.

Základné podmienky nároku na vianočný príspevok upravuje zákon č. 592/2006 Z. z. o poskytovaní vianočného príspevku niektorým poberateľom dôchodku a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Podľa ustanovenia § 1 ods. 1 tohto zákona je vianočný príspevok štátnou sociálnou dávkou. Nevyhnutnou podmienkou vzniku nároku na túto dávku je poberanie stanoveného dôchodku, pričom dôchodok musí byť priznaný slovenským nositeľom poistenia a nesmie prekročiť zákonom ustanovenú sumu. Výška vianočného príspevku je odstupňovaná v závislosti od výšky dôchodku. Ako sa uvádza v dôvodovej správe o vianočnom príspevku, týmto zákonom sa sleduje zmiernenie sociálnej situácie poberateľov stanovených dôchodkov, a to diferencovane podľa ich výšky.

Na základe uvedeného verejný ochranca práv dospel k záveru,že účelom vianočného príspevku ako štátnej sociálnej dávky je zabezpečenie primeraného hmotného zabezpečenia v zmysle čl. 39 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Preto považuje jeho nevyplatenie za porušenie uvedeného ústavného článku.K takémuto záveru dospel aj v prípade podnetu podávateľa, ktorý sa začiatkom roka 2008 odsťahoval za svojou dcérou do Českej republiky. Sociálna poisťovňa mu za rok 2007 nevyplatila vianočný príspevok napriek tomu, že k decembru 2007 mal trvalý pobyt v Slovenskej republike.

Vianočný príspevok je dávkou, ktorá je neoddeliteľne spojená s dôchodkom. O túto dávku nie je potrebné požiadať a platca dávky nevydáva o nároku na vianočný príspevok žiadne osobitné rozhodnutie. Napriek tomu ju však zákonodarca začlenil do systému štátnych sociálnych dávok. Hoci nejde o príspevkovú dávku, teda dávku, ktorá by bola hradená z príspevkov do sociálneho poistenia, jej poberanie je priamo závislé od poberania dôchodku, teda dávky príspevkovej. Toto do istej miery nekoncepčné riešenie spôsobuje v praxi pri začlenení vianočného príspevku určité problémy.

Podľa zákona o vianočnom príspevku sú podmienkou nároku na vianočný príspevok okrem iného trvalý pobyt na území Slovenskej republiky a zároveň poberanie dôchodku zo slovenského dôchodkového systému. Dôchodcovia trvale žijúci na území iného štátu alebo poberajúci dôchodok priznaný v inom štáte, teda nárok na vianočný príspevok nemajú.

Obzvlášť citlivo vnímajú túto skutočnosť „československí dôchodcovia“. Na jednej strane sú to dôchodcovia žijúci v Českej republike, ktorým vzhľadom na sídlo ich zamestnávateľa ku dňu rozdelenia ČSFR dôchodok vypláca Sociálna poisťovňa. Na druhej strane však nevznikne nárok na vianočný príspevok ani tým dôchodcom, ktorí po celý svoj život žili a stále žijú na území Slovenskej republiky, avšak dôchodok im podľa vyššie uvedenej zásady sídla zamestnávateľa priznal český nositeľ poistenia. Obe skupiny dôchodcov vnímajú právnu úpravu podmienok nároku na vianočný príspevok ako diskriminačnú.

Podľa vyjadrenia ministersky práce, sociálnych vecí a rodiny sa na vianočný príspevok nevzťahuje Nariadenie Rady (EHS) č. 1408/71 o uplatňovaní systémov sociálneho zabezpečenia na zamestnancov, samostatne zárobkovo činné osoby a členov ich rodín pohybujúcich sa v rámci spoločenstva. Preto nepodlieha povinnosti štátu exportovať túto dávku mimo územia Slovenskej republiky. S týmto jej názorom by však bolo možné polemizovať.

V súvislosti s právnou úpravou podmienok nároku na vianočný príspevok zaznamenal niekoľko podnetov aj český verejný ochranca práv. Podľa neho sa v tejto veci možno oprieť o Nariadenie Rady (EHS) č. 1612/68 o slobode pohybu pracovníkov v rámci spoločenstva, ktoré zavádza pre občanov Európskej únie národný režim pri nekoordinovaných dávkach. To znamená, že všetci poberatelia dôchodkov z Európskej únie s dlhodobým pobytom na území Slovenska by mali mať na vianočný príspevok nárok, pokiaľ, samozrejme, ich dôchodok nedosahuje zákonom stanovenú hranicu.

Na verejného ochrancu práv v 1. štvrťroku tohto roku vo veci „nespravodlivej“ právnej úpravy vianočného príspevku obrátilo viacero podávateľov. Preto na túto problematiku upozornil ministerku práce, sociálnych vecí a rodiny, ako aj príslušný výbor Národnej rady Slovenskej republiky.

Petra FŰKŐOVÁ

Späť