Obec ležiaca na rozhraní troch štátov

Slovensko, 3. 7. 2009 (Verejná správa 13/2009)

Predstavte si krajinnú scenériu zloženú zo šumu prekrásnych borovicových hájov, malebných lužných lesov pri rieke Morava, a troch jazier s pieskovými plážami. Chýbajú už len hory a človek by mal pocit, že sa nachádza v raji. Uprostred takejto prírodnej krásy sa nachádza obec Sekule.

V blízkosti obce sa vlieva do Moravy rieka Dyje, pričom tento sútok vytvára pomedzie troch štátov - Rakúska, Česka a Slovenska. Práve toto miesto je srdcovou záležitosťou starostky Pavly Maxiánovej. V blízkej budúcnosti tu plánuje zriadiť lávku pre peších turistov. Projekt však bude závisieť aj od reakcie rakúskej strany. Ide o ojedinelé miesto, ktorého význam pre budúcnosť nie každý dokáže v súčasnosti oceniť. Trojštátie v dosahu obce je rarita, ktorú treba náležite využiť. Projekt však bude záležať aj od reakcie rakúskej strany.

Na tomto mieste stojí socha, ktorá je súčasťou Kristekovej podyjskej glyptotéky. Tento moravský sochár žil dlhší čas v zahraničí a keď sa vrátil do Čiech, vymyslel projekt glyptotéky, súsošia, ktoré prechádza cez tri štáty. Od prameňa Dyje po jej sútok s Moravou stojí desať jeho sôch. Každá z nich nesie určitý odkaz. Súsošie navštevujú najmä cykloturisti, ktorí jazdia od jednej sochy k druhej.

Prvá socha pri prameni Dyje je na Českomoravskej vrchovine v obci Panenská rosička. „Pri prameni Dyje sa zišlo desať pozvaných starostov o piatej hodine ráno. Siedmi boli z Čiech, dvaja z Rakúska a ja zo Slovenska. Obliekli nás do dobových kostýmov, pri prameni sme vytvorili kruh okolo zakrytého koša. Zaznela historická hudobná skladba a vzápätí sochár Kristek vytiahol z koša nahé živé bábätko, ktoré symbolizovalo prameň rieky Dyje. Podal ho zabalené v deke mužovi a žene, oblečených v historických kostýmoch. Sedeli na bielom koni a odchádzajúc s nemluvňaťom vytvárali krásny biely pruh - symbol tečúcej Dyje. Prostredie, ranná hodina, nahé dieťa a historická hudba vytvorili nezabudnuteľný zážitok,“ nadchýna sa starostka. Čo všetko možno vymyslieť na uctenie si minulosti i na počesť nerozlučného spojenia človeka s prírodou! Hranice ľudskej fantázie sú neobmedzené. Pripomína to aj spomínaná socha pri sútoku Dyje a Moravy, ktorá má namiesto srdca otvor. Keď sa doň človek pozrie, vidí naraz územie všetkých troch štátov. Sochár Kristek umiestnil na strom slovenského a českého územia vtáčika. Na rakúskej strane to však nestihol urobiť. Keď sa plavil loďkou na rakúsky breh, zadržali ho Rakúšania, pretože si nevybavil povolenie a musel im doslova utiecť.

Blízkosť trojštátia využili predstavitelia obce Sekule na stretnutie so starostom luxemburského Schengenu, ktorý tu bol prednedávnom na návšteve. Obe obce majú v zastupiteľstve deväť poslancov. Na stretnutí si veľmi dobre rozumeli. Tak ako Sekule, aj Schengen leží pri trojštátí v blízkosti hraníc Luxemburska, Nemecka a Francúzska. Sekulčania v súčasnosti očakávajú uskutočnenie jednej z dvoch alternatív. Opätovnú návštevu samosprávy zo Schengenu, alebo pozvanie do tejto dejinne významnej európskej obce.

Prioritou je cestovný ruch

Spolu s poslancami sa starostka usiluje nasmerovať obec na vlnu cestovného ruchu. Plánujú využiť výhodnú polohu v trojuholníku Bratislava – Brno – Viedeň. Do kariet im hrá blízkosť týchto veľkomiest a ideálne diaľničné i železničné spojenie. Dva kilometre od obce sa nachádza hraničný prechod Hohenau.

Sekule majú mizivú nezamestnanosť. V blízkych Malackách, Levároch a Lozorne sú veľké priemyselné parky. Mnohí ľudia pracujú aj v bratislavskom Volkswagene, niektorí v Rakúsku. „Toto všetko vytvára predpoklady na to, aby sa u nás cestovný ruch ujal v dosiaľ nepoznanej forme.“

V katastri obce sú tri veľmi pekné jazerá. Pri jednom z nich je naprojektovaná výstavba areálu Golfpark Sekule s deväť a osemnásť jamkovými ihriskami. Vzhľadom na pretrvávajúcu hospodársku krízu však v súčasnosti holandský investor vyčkáva na ďalší vývin situácie. Plánuje sa aj výstavba aquaparku, ktorý bude napájať výdatný prameň termálnej vody. Voda hrá v Sekuliach významnú úlohu. Súčasťou obce je totiž aj rekreačná oblasť Štrkovňa s viac než sto chatami a rodinnými domami.

V blízkosti obce sa nachádza devätnásť vojenských bunkrov z obdobia pred druhou svetovou vojnou. Ich prípadná prestavba na múzeum či iné účely by bola ďalším impulz na zatraktívnenie sekulského regiónu.

V oblasti cestovného ruchu je obec zapojená do projektu česko-slovensko-rakúskej spolupráce Otvorené hranice. V rámci neho sa vytvárajú skupiny obcí, ktoré sa vzájomnými projektmi usilujú skrášľovať svoje prostredia a zvyšovať potenciál cestovného ruchu. V projekte za dva milióny českých korún sú Sekule spolu s Kútmi v skupine, ktorú vedú moravské Ždánovice. Spoločne sa uchádzajú o podporu projektu Otvorené hranice z fondov Európskej únie. V prípade úspechu sa na kultúrnych domoch zúčastnených obcí umiestni obrazovka, na ktorej sa budú v desaťminútových intervaloch premietať ponuky jednotlivých obcí z oblasti turizmu, umenia a kultúry. Ide vlastne o malé informačné centrá slúžiace rozvoju cestovného ruchu. Každé centrum bude mať internet, informačné brožúry a bufet. Návštevníci si môžu pri káve prezrieť program a vybrať z ponuky.

Život spríjemňuje umenie

Ľudia v Sekuliach sú neobyčajne činorodí. Príkladom je vedúca skupiny spevokolu Sekulanky Lýdia Škublová, ktorá pre súbor skladá piesne. Spevokol dospelých je známy častými výjazdami do zahraničia. Veľmi úzku spoluprácu nadviazal so speváckymi a folklórnymi súbormi v regióne susednej Moravy. Prednedávnom vystupovali Sekulanky aj v Rakúsku.

V obci pôsobí aj detský folklórny súbor Sekulánek, známy v aj v širšom okolí. Terézia Kudlová, jedna z vedúcich súboru sa napriek náročnej funkcii vrchnej sestry v sociálnom ústave v Moravskom venuje tvorbe krojov, ktoré aj vlastnoručne šije. „Takýchto žien na Slovensku vlastne už niet,“ prízvukuje starostka. Sekulský kroj zdobia bohaté výšivky, zdobenie čepca nevesty si vyžaduje niekedy aj desaťhodinovú prácu.

Sekule sú známe svojou jedinečnou keramikou. Jej tvorcom je Jozef Húšek, ktorý si zo svojej umeleckej činnosti urobil živnosť. V obci zriadil privátne múzeum úžitkovej keramiky. Súčasťou múzea sú nielen jeho keramické výrobky, ale aj zbierka historického náčinia, potrebná na ich tvorbu. O návštevníkov nemá múzeum núdzu, navštívili ho už aj veľvyslanci všetkých krajín pôsobiacich na Slovensku. Prednedávnom obdivovalo krásu vystavených exponátov tridsaťšesť starostov z obcí rimavskosobotského okresu. Keďže hlavným podložím Sekúl je piesok, farba miestnej keramiky má pieskový odtieň.

Obec poznajú v širokom okolí aj pre iné aktivity. Okrem tradičného jarmoku remeselníkov, sekulských hodov a pravidelných prehliadok ženských speváckych súborov, je to najmä podujatie Remeselné dvory. „Projekt sme odovzdali na posúdenie už pred štyrmi rokmi. Minulý rok sme dostali finančnú injekciu z ministerstva výstavby a z európskych fondov. Napriek časovej tiesni sme v priebehu mesiaca pripravili jedenásť remeselných dvorov. Ani na ministerstve neverili, že sa nám to podarí,“ hovorí starostka.

Podujatie sa odohráva vo dvoroch a domoch miestnych obyvateľov. Každý dvor predstavuje jeden cech. Na jeho čele stojí cechmajster oblečený do dobového kostýmu. V ruke drží žezlo, ktoré vyrobil miestny keramikár. Každý cechmajster odovzdal na dva dni svoje žezlo do opatery starostke obce. Na okraji obce vítali ľudí určení organizátori. Obec zriadila improvizované informačné centrum, kde každý návštevník dostal orientačnú mapku polohy všetkých remeselných dvorov. Ľudia na povozoch alebo pešo chodili od dvora k dvoru, kde dostali všetky informácie o živote našich predkov - remeselníkov.

V Rybárskom dvore pripravili rybári ukážku výroby rybích špecialít. Nechýbala výstava vzácnych rybárskych trofejí. Mnohých návštevníkov zaujal chov koní s ukážkami jazdy na poníkoch, jazdy na konskom povoze a umenia parkúrovej jazdy. Sekulskému dvoru histórie a súčasnosti dominovala cechmajsterka Terézia Kudlová. Veľmi pôsobivo zorganizovala ukážky dobových krojov na pracovné, všedné a sviatočné príležitosti. Zaujalo najmä zriadenie dobovej izby vybavenej kolískami, kolovrátkom, džbánkami. V miestnosti sedela starenka v pôvodnom oblečení, ktorá hostila návštevníkov údeným mäsom, sedliackym šalátom, zelovnicou či makovými lokšami. A to všetko za zvukov ľudovej hudby Štefanovianky.

Mäsiarsky gurmánsky dvor obhospodaroval miestny mäsiar. Za zvukov muziky predviedol pravú dedinskú zabíjačku a výrobu zabíjačkových špecialít, ktoré sa neskôr ponúkali na konzum. Nie div, že tento dvor zožal u návštevníkov veľký úspech. V Poľovníckom dvore mohli návštevníci vzhliadnuť ukážky vábenia zveri a práce poľovníckeho psa. Zaujala prezentácia historických poľovníckych zbraní i obrad pasovania za poľovníka a lovca.

Podujatím žije celá dedina. Tí, ktorí neúčinkujú, upratujú obec. Každá domácnosť si vyzdobí príbytok. „Je to úprimná vzájomnosť, ktorú v dnešných časoch už takmer nevidieť. Minulý rok sa nám do prezenčných listín zapísalo dvetisíc ľudí. V tomto roku očakávam zdvojnásobenie ich počtu, “ dodáva šťastná starostka, ktorá na Remeselnom dni uskutočnila aj krst knihy „Keď raz pochopíš“. Napísala ju jej bývalá žiačka.

Ako bývalá učiteľka vynakladá veľa úsilia na zveľaďovanie miestnej školy, ktorú navštevujú aj deti z Moravského Jána. Obec získala takmer milión eur na jej rekonštrukciu. Použije ich na výmenu strechy, okien, zateplenia budovy a úpravy fasády.

V čase zvyšujúcej sa intolerancie, vzájomného odcudzovania sa a stavania vysokých plotov teší starostku súdržnosť a kolegialita miestnych obyvateľov. V dnešnom uponáhľanom svete je pre ňu i pre obec ľudský faktor najcennejšou devízou.

Alexander SOTNÍK

Späť