Dolné mesto

Slovensko, 3. 7. 2009 (Verejná správa 13/2009)

Po prečítaní Čriepok z Manhattanu niektorí z vás namietali, že sa o New Yorku ako meste a o samotnom Manhattane nedozvedeli veľa: ako vyzerá, kde sa pozrieť predovšetkým, a čo tam nájdete pozoruhodné. Týmto témam sa preto budeme venovať dnes a v ďalších pokračovaniach.

Napriek ochote Newyorčanov pomáhať turistom na každom kroku, treba sa pripraviť – ako pri návšteve každého veľkomesta – veľmi dôkladne na to, čo chcete vidieť a kde pobudnúť, naštudovať históriu mesta i krajiny. Mapy New Yorku a jeho dopravných liniek nemusíte kupovať nevyhnutne doma. Dostanete ich na požiadanie zadarmo na všetkých staniciach metra i vlakov, navyše s aktuálnejšími údajmi, ako u nás.

New York sa delí na päť okresov. Počínajúc Bronxom na severovýchode, pokračujúc Queensom a Brooklynom na východnej strane, na juhu je Staten Island a celú západnú stranu zaberá Manhattan. Ten je prakticky ostrovom v tvare nepravidelného, kolmo postaveného a úzkeho obdĺžnika, ktorý od ostatných častí New Yorku oddeľujú vody oceánu a riek Hudson River a East River. Od zhora až dolu ho delí na západnú a východnú časť piata z jedenástich hlavných tried (avenue), ktoré Manhattan pretínajú vertikálne s odstupom dvoch až troch stovák metrov. Okrem označenia číslom, viaceréz nichmajú i mená, napríklad Americká avenue. Horizontálne s odstupom niekoľkých desiatok metrov – domáci hovoria o dvoch blokoch domov – hlavné triedy pretína v pravom uhle vyše150 ulíc (street). Ulice a hlavné triedy tak vytvárajú, obrazne i doslovne, sieť alebo mriežku, ktorá obsahuje nespočetné množstvo pravidelných obdĺžnikov so stranami zhruba 250 a 50 metrov. Každý z rohov týchto obdĺžnikov tvorí križovatku opatrenú semaformi. Toto všetko jednak veľmi uľahčuje orientáciu, jednak prispieva k bezpečnosti dopravy. Semafory sú umiestnené od seba v neveľkých vzdialenostiach, vodiči i chodci majú prehľad o dianí prinajmenšom na dvoch križovatkách a môžu lepšie predvídať situáciu. Plynulosť dopravy – čuduj sa svet – to vôbec nenarušuje.

Isteže, čaro starobylých uličiek v európskych mestách, kvôli ktorému chodia Američania k nám, tento systém nenahradí. Veď ani nechce, jeho pôvab spočíva v jednoduchosti, praktickosti a bezpečnosti.

Ako vo všetkom, tak i v tomto usporiadaní existujú nejaké výnimky. Tou hlavnou, ktorá vám pri leteckom pohľade udrie do očí, je slávna Broadway. O nej sa síce tiež nedá povedať, že by sa kľukatila, ale nenesie v názve žiadne číslo a nerešpektuje pravé uhly: pretína šikmo celý ostrov, od štvrte Harlem na severe až po jeho najjužnejší cíp s Wall Streetom a nábrežím, odkiaľ plávajú výletné lode k ostrovčeku so sochou Slobody.

Nuž a odtiaľto, teda z južného cípu Manhattanu, oficiálne nazývaného Dolné mesto, by sme mohli začať i našu prechádzku. Tým skôr, že práve tu sa začali písať novoveké dejiny Ameriky a jej prvého hlavného mesta.

Brooklynský most

Väčšina turistov z najbližšej stanice metra v prvom rade zamieri na drevené dosky pešej zóny Brooklynského mostu – pýchy domácich od doby jeho otvorenia v roku 1883 až doteraz. Hrdia sa ním oprávnene. Dve desaťročia mu patril primát najväčšieho visutého mostu na svete. Mnohí si myslia, že výstavba moderného veľkomesta začala práve týmto nevšedným projektom. A hoci ho už zásluhou pokrokovejších technológií predstihli iné zázraky staviteľstva, čas nijako neubral na kráse obrovským gotickým oblúkom – nosníkom mosta a napnutým sieťam z oceľových lán. Pri oblúku, na ktorom je umiestnená pamätná tabuľa s krátkou históriou výstavby i jeho novších rekonštrukcií, sa hodno pristaviť a urobiť si fotku: pozadie vľavo od mosta vám tvorí nemenej krásny výhľad na Financial Districkt.

Keď k tomuto ďalšiemu cieľu prechádzky z mosta vykročíte, nemôžete obísť čarovné zákutie, vytvorené parčíkom a mestskou radnicou – City Hall. Tá tu stojí od roku 1812 a v kontraste s neďalekými výškovými budovami vyznieva ako umelecký skvost, Európanovi nápadne pripomínajúci paláce vo francúzskom stavebnom štýle, Američanom georgiánsky sloh. V tejto budove vystavili v apríli 1865 rakvu s telom amerického prezidenta Abrahama Lincolna, ktorý sa stal obeťou spiknutia desiatich mladíkov a vykonaného atentátu jedným z nich.

Ak by ste sem prišli mimo hodín vyhradených na prehliadku, čiže cez víkend, môžete sa aspoň cez kovové oplotenie kochať pohľadom nielen na budovu, ale celkom zblízka i na hravé veveričky, lúskajúce pod stromami oriešky. Kožušinu i obrovský chvost majú sfarbenú do striebro-šeda. Pestrými farbami, naopak, hýria skulptúry postáv v parku, zahalené do plášťov, vytvarovaných do podoby stekajúceho vosku sviečok.

Pri vkročení do uličky zvanej Wall Street, srdca svetového obchodu so známou burzou, nečakajte nič ohromujúce. Je to naozaj len ulička, krátka a úzka, dostatočne široká iba pre chodcov, ktorá prechádza ostrovom priečne od Broadway po okružnú autostrádu pozdĺž nábrežia East River. Za pozornosť tu opäť stoja najmä budovy so staršou históriou. Od Broadway ju opticky uzatvára kostol Trinity Church. Postavili ho v roku 1846 a celé ďalšie polstoročie bol s vežou čnejúcou do výšky púhych 86 metrov najvyššou budovou na Manhattane – čo by vás dnes určite ani nenapadlo. Z náhrobkov pod staručkými dubmi na malom cintoríne, súčasti areálu kostola, sa najviac vyníma náhrobok označujúci miesto odpočinku prvého ministra financií Alexandra Hamiltona, ktorý oplýval ako veľkým talentom, tak aj veľkou ctižiadosťou a prchkosťou.

Cestou od kostola po vašej ľavej ruke natrafíte na najpamätnejšiu budovu uličky: Národný pamätník Federal Hall. Pochopiteľne, aj tu stavitelia budovy čerpali inšpiráciu z Európy, konkrétne z najslávnejších stránok jej histórie – antiky. Je vydarenou napodobeninou najzachovalejšej antickej pamiatky tohto druhu v Ríme – Pantheonu. I táto stavba má v dejinách Spojených štátov svoje prvenstvá. V období, keď New York bol hlavným mestom, slúžila ako prvý Kapitol, takže v apríli roku 1789 na jej balkóne skladal sľub prvý americký prezident – George Washington. Jeho socha dnes stojí na podstavci zabudovanom do vstupného schodišťa budovy. Vstup do budovy je voľný. Vo dvorane v tvare rotundy sa teda môžete bezplatne presvedčiť, že priekopníci americkej demokracie si nepotrpeli na pompéznosť neskorších dôb, ktorá je zreteľná najmä z budov finančných magnátov a bankových inštitúcií v tejto, ale aj v iných častiach Manhattanu.

Wall Street

Vzhľadom na množstvo mrakodrapov všade naokolo človeka napadá otázka: odkiaľ potom pochádza ten podivný názov – Wall Street?

Odpoveď treba znova hľadať v staršej histórii tohto územia. Obsadili ho prisťahovalci z Holandska, ktorí si tu postavili drevený ochranný val. Ani nie tak proti pôvodným obyvateľom–Indiánom, ako by sa človek domnieval, ale hlavne proti britským osadníkom, ktorí nakoniec Nový Amsterdam i tak dobyli a premenovali ho na New York. Staviteľov valu Indiáni už od roku 1626 ani nemali prečo ohrozovať. Boli to oni, čo guvernérovi holandskej kolónie dobrovoľne predali celý ostrov. Veľmi lacno, za vedro čačiek v hodnote niečo viac ako dvadsať dolárov. Pochopiteľne, že to u bieleho kupca vyvolalo úsmev. Smiala sa však i druhá strana, lebo Indiáni vraj predali niečo, čo do vlastníctva kmeňa nepatrilo. Darmo, obchodovanie bolo silnou stránkou Američanovbez ohľadu na pôvod a farbu pleti od prvopočiatku...

Zato tí, čo o zopár storočí ovládli hlavné obchodné a finančné stredisko sveta – newyorskú burzu – sa príliš nevyznamenali ani v minulosti, ani dnes. Hovoríme, pravdaže, o veľkej hospodárskej a finančnej kríze kapitalistického systému, ktorá ním doteraz výrazne otriasla dvakrát. Príčiny tej prvej sú takmer totožné s najnovšou. Aj v roku 1929 spustila lavínu krízy chamtivosť, bezohľadnosť a zaslepenosť v honbe za peniazmi. Machinácie finančníkov s virtuálnymi peniazmi viedli k „hore úverov stojacej na krtinci skutočných peňazí“. Vyjadrenie v úvodzovkách nepochádza z dneška, ale z oných čias, takže o to viac zaráža podobnosť so súčasnosťou. Medzitým ubehlo osem desaťročí bez takejto katastrofy len preto, lebo aj americká vláda a štát zobrali pevnejšie do rúk opraty riadenia a kontroly. Až kým ich Reagan a jeho administratíva opäť nechali napospas finančníkom a trhu, aby sa dostavilo to, čo teraz prežíva kapitalistický svet vrátane nás v oveľa väčšom rozsahu a s horšími dôsledkami.

Budova New York Stock Exchange (predstavili sme ju na obálke nášho časopisu v čísle 7), je postavená takisto v neoklasicistickom štýle. Napriek tomu, že jej antické priečelie prekrýva americká zástava, i táto staršia budova je svojím vzhľadom medzi mrakodrapmi, ktoré sa na ňu tlačia z oboch strán, architektonickou ozdobou uličky. Môžete do nej i vstúpiť, ak chcete, a uvidieť mumraj mnohokrát zobrazený vo filmoch a televíznych seriáloch.

Ground Zero

Ak ste obdivovateľom moderného staviteľstva, tak v rámci Financial Districtu máte na pozeranie oveľa viac objektov, ktoré tu vyrástli iba nedávno, v posledných desaťročiach. Prakticky vo všetkých sídlia finančné a bankové inštitúcie, do ktorých obyčajný smrteľník s bežným kontom chodí málokedy. Niektoré ich časti sú pre verejnosť prístupné iba ak si to dopredu vyjednáte a zaplatíte vstupenku. Konkrétne mám na mysli Federálnu rezervnú banku, v podzemí ktorej je uložených niekoľko tisíc ton tehličiek zlata. Pochopiteľne, že v časoch vojny alebo iného nebezpečenstva, stále menia miesto svojho uskladnenia.

Zostaňme ale pri vonkajšom vzhľade či architektúre zázrakov novodobej techniky. Pri vhodnom rozmiestnení a komplexnom riešení priestoru majú i výškové budovy vysokú estetickú hodnotu. Napríklad mrakodrapy, ktoré zostali stáť v blízkosti voľakedajších 110-poschodových dvojičiek Svetového obchodného centra, dokončených v rokoch 1972-73 a zničených 11. septembra 2001. Pri zapadajúcom slnku i dnes na svojich lesklých fasádach z kovu a skla zrkadlia obrazy ostatných mrakodrapov – a je to úchvatný pohľad. Ruší ho iba nevzhľadná ohrada okolo miesta bývalých dvojičiek – Ground Zero, ktoré je teraz jedným veľkým staveniskom: namiesto vrcholkov budov z neho vytŕčajú široko-ďaleko žeriavy. Keby ste si urobili fotku staveniska pred rokom a porovnali ju s tohoročným obrazom, takmer by sa prekrývali. Nad povrchom zeme stále nič nevidno, stavbári ešte stále postupujú do hĺbky. Nečudo. Veď nová budova – Freedom Tower – so svojimi 541 metrami ďaleko prevýši i predošlé dvojičky. V komplexe s ostatnými mrakodrapmi a po úprave okolia bude táto časť iste patriť k najväčším a k najkrajším atrakciám mesta.

V spleti uličiek a ulíc okolo Wall Streetu by ste však mohli ľahko prehliadnuť jednu z existujúcich atrakcií, pri ktorej sa cudzinci i Američania radi pristavujú. Nájdete ju pritom jednoducho: treba sa vrátiť na Broadway a postupovať ňou k nábrežiu na samom konci ostrova. Predtým, ako sa rozdvojí, aby obišla malý parčík a dostihla nábrežie, narazíte na obrovského byvola, chystajúceho sa nabrať vás na rohy. Žiadny strach, je z kovu. Jeho príchod na toto miesto sa vysvetľuje dvomi spôsobmi. Na prvý pohľad sa ponúka vysvetlenie, že má symbolizovať dravosť finančného kapitálu. V terajšej situácii ale bude prijateľnejší druhý variant: vraj ho sem neznámy umelec umiestnil jednoducho preto, lebo sa jeho výtvor nikam inam nevošiel. Tak alebo onak, robí okoloidúcim radosť a jeho mohutné rohy, na ktorých rozpätie sotva stačí upaženie poriadne urasteného muža, sú od oblápania turistami pekne vyleštené.

V blízkych budovách sú dve nevšedné múzeá z oblasti spravovania vecí verejných. Jedno obsahuje historické exponáty z policajnej výzbroje, druhé zasa najväčšiu verejnosti dostupnú zbierku finančných dokumentov na svete.

Neokázalá pripomienka

Pokračovaním v ceste sa dostanete do Battery parku, na začiatku ktorého stojí neokázalá pripomienka katastrofy z 11. septembra. Je tu umiestnená obrovská zemeguľa vyhotovená z kovových materiálov, miestami prederavená o poohýbaná pod váhou padajúcich trosiek dvojičiek, pred ktorými pôvodne stála. Aj bez textu na mosadznej tabuľke vás tento pohľad dojme a príde vám na myseľ hrôza vtedajších okamihov, v ktorých zahynulo štyritisíc, krátko predtým nič netušiacich ľudí.

O kúsok ďalej, priamo nad vodami oceánu, je budova zvaná Castle Clinton, pochádzajúca z roku 1811, od roku 1946 národná pamiatka. V nej a v jej okolí boli umiestnené delostrelecké batérie, chrániace Manhattan pred vylodením tých, čo sem kedysi prichádzali s úmyslom obrať jeho obyvateľov o nezávislosť a slobodu.

Ak sa chrbtom postavíte k múriku, ktorý vás oddeľuje od vody a pozriete sa cez nízku budovu–pevnôstku späť na ostrov, naskytne sa vám pekný výhľad na blýskavé telá mrakodrapov Financial Distriktu. Keď sa otočíte na druhú stranu a upriete pohľad nad vlny mora, v diaľke uvidíte sochu Slobody. Ako sme už uviedli, z tohto miesta môžete k svetoznámej soche, stojacej na malom ostrovčeku od roku 1886, vyplávať loďou a potom vystúpiť jej útrobami až na vyhliadku v temene hlavy.

New York – Bratislava 2009

Milan HOLUB

Späť