O účastníkoch priestupkového konania

Slovensko, 27. 7. 2009 (Verejná správa 15-16/2009)

Denne sa stretávame s bežnými priestupkami. Stačí, keď niekto napríklad venčí psa bez vôdzky mimo vyhradeného priestoru, alebo keď sa pohádajú susedia. Preto je namieste, ak sa zamyslíme i nad tým, ako je to s postavením účastníkov konania a ich právom na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov v tak často sa vyskytujúcom priestupkovom konaní. Poznamenávame, že tento článok sa zaoberá činnosťou správneho orgánu prejednávajúceho priestupok. Jeho predmetom nie je činnosť príslušníkov Policajného zboru v štádiu objasňovania priestupku.

Keď od oznámenia o spáchaní priestupku uplynie dlhšia doba, občania sa oprávnene domnievajú, že správny orgán je v danej veci nečinný, respektíve že dochádza k zbytočným prieťahom. Priestupkové (správne) konanie je na rozdiel od súdnych konaní v zásade neverejné. To znamená, že na informácie týkajúce sa priebehu a výsledku konania majú právo len účastníci konania. Správny orgán na základe žiadosti môže rozhodnúť, že takéto právo má aj osoba, ktorá nie je účastníkom konania. Priznať toto právo je fakultatívnym oprávnením správneho orgánu a nie je naň právny nárok.

V praxi sa často stáva, že osoba, ktorá oznámi spáchanie priestupku, či už ako obeť, alebo náhodný okoloidúci (oznamovateľ), sa vôbec nedozvie, ako a či vôbec bolo o priestupku rozhodnuté (či bol páchateľ potrestaný). Táto situácia nastáva najmä vtedy, keď ďalšia súčinnosť oznamovateľa so správnym orgánom nie je potrebná a keď oznamovateľ nepožiadal o upovedomenie o vykonaných opatreniach. V takomto prípade je vec správnym orgánom bez ďalšieho konania buď odložená, alebo je vo veci vydaný rozkaz o uložení sankcie. Oznamovateľ, keďže nie je účastníkom konania, nemá teda reálnu možnosť dozvedieť sa ako bola vec ukončená. Výnimkou je situácia, keď bola priestupkom spôsobená škoda na majetku. Vtedy správnemu orgánu vyplýva povinnosť upovedomiť poškodeného o odložení veci priamo zo zákona. Rozkaz o uložení sankcie za priestupok nemôže byť v prípade vzniknutej majetkovej škody vydaný a vo veci musí byť nariadené ústne pojednávanie.

Zákon o priestupkoch presne stanovuje okruh účastníkov konania. Tým zužuje všeobecnú definíciu účastníka konania, ktorého správny poriadok definuje ako osobu,

o ktorej právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach sa má konať alebo ktorej práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté. V definícii účastníka konania podľa správneho poriadku zároveň platí vyvrátiteľná domnienka, že účastníkom konania je aj ten, kto tvrdí, že môže byť rozhodnutím vo svojich právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach priamo dotknutý, a to až do času, kým sa preukáže opak. Do taxatívne vymedzeného okruhu účastníkov konania v priestupkovom konaní patria obvinený z priestupku, poškodený – ak ide o prejednávanie náhrady majetkovej škody spôsobenej priestupkom, vlastník veci, ktorá môže byť zhabaná alebo bola zhabaná – a to v časti konania týkajúcej sa zhabania veci, navrhovateľ – osoba, na návrh ktorej bolo začaté konanie o priestupku podľa § 68 ods. 1 zákona o priestupkoch.

K obvinenému netreba nič bližšie uvádzať, je „plnohodnotným“ účastníkom celého priestupkového konania so všetkými právami a povinnosťami. Poškodený je účastníkom priestupkového konania v obmedzenom rozsahu. Rozsah jeho účasti v priestupkovom konaní je daný prejednávaním náhrady majetkovej škody spôsobenej priestupkom. Náhradou škody spôsobenej priestupkom sa správny orgán nezaoberá automaticky – nárok na náhradu škody si musí poškodený uplatniť pred správnym orgánom, ktorý priestupok prejednáva. Vlastník veci, ktorá môže byť zhabaná alebo bola zhabaná, má v priestupkovom konaní obdobné postavenie ako poškodený. Navrhovateľ má v priestupkovom konaní špecifické postavenie, ktoré sa blíži k postaveniu obvineného. Konanie o návrhových priestupkoch je v podstate kontradiktórne konanie, v ktorom proti sebe vystupuje navrhovateľ a obvinený.

Podľa ustálenej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky účelom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia orgánu verejnej správy. Právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov teda možno porušiť iba v konaní, ktorého výsledkom môže byť rozhodnutie orgánu verejnej správy o právach a povinnostiach jeho účastníkov, lebo len takéto rozhodnutie môže skončiť stav právnej neistoty osoby domáhajúcej sa rozhodnutia. Subjektom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov teda nie je ktokoľvek. Termín „každý“ použitý v Ústave Slovenskej republiky podľa vysvetlenia Ústavného súdu SR neoznačuje kohokoľvek, ale iba osobu, ktorá má záujem na odstránení právnej neistoty, teda účastníka konania. Účinnú pomoc a ochranu môžu hľadať účastníci konania aj u verejného ochrancu práv. Svojou autoritou prispel k odstráneniu mnohých zbytočných prieťahov v konaní orgánov verejnej správy v prospech občana, ktorý je účastníkom toho - ktorého konania.

Pavol OREŠKO

Späť