Krachujú, ale vyplácajú si odmeny

Slovensko, 27. 7. 2009 (Verejná správa 14/2009)

Výkonnosť bánk ide ruka v ruke s hospodárskym vývojom. Doteraz ich kríza v Európe stála 360 miliárd dolárov. Ide o straty najmä z nesplácaných úverov a z nesprávneho smerovania investičných aktivít. Podľa Európskej centrálnej banky peňažné domy musia dbať na dostatok kapitálu a likvidity, prípadne prijať pomocnú ruku vlád. Európska komisia zas apeluje na očistu bánk od toxických aktív.

Reštrukturalizáciou klasifikovaných úverov sa začalo zaoberať len pár krajín, je to však životne dôležité na opätovné rozprúdenie úverovania ekonomík. Tieto veci konštatuje v správe o finančnej stabilite Európska centrálna banka. Podľa nej bankové straty môžu v tomto a budúcom roku dosiahnuť viac než 280 miliárd dolárov.

V dôsledku svetovej finančnej a hospodárskej krízy verejnosť čoraz viac zaujíma bezpečnosť vkladov v bankách a riziká, ktoré hrozia štátom v súvislosti s návratnosťou peňazí poskytnutých na riešenie problémov bánk a stability finančného systému.

Nekalé praktiky

Vo vyspelých krajinách s prepracovaným systémom bankových operácií je bežné, že banky budujú s klientmi dlhodobý vzťah založený na dôvere, poznaní a rešpektovaní požiadaviek druhého. Bankoví agenti poskytujú solventným klientom informácie nad rámec bežne poskytovaných služieb.

U nás sa tak deje len v prípadoch klientov z oblasti privátneho bankovníctva. Ide o zákazníkov, ktorým banka spravuje aktíva v minimálnom objeme 50-tisíc eur. Obvyklými klientmi privátneho bankovníctva sú však klienti s aktívami nad 100-tisíc eur.

Nadpriemerne solventným ľuďom je k dispozícii osobný bankár. Jeho úlohou je poradiť im ako vhodne investovať voľný kapitál. V rámci nadštandardných služieb prijímajú klientov v diskrétnych salónikoch. Ponuka bankových služieb pre týchto klientov je rozsiahla a prispôsobená ich preferenciám.

Najväčšou frustráciou pre investorov je nízke alebo záporné zhodnotenie investovaného kapitálu z dôvodu zmeny správania sa trhov alebo neodhadnutie rizík spojených s umiestnením finančných prostriedkov zo strany finančného poradcu. Ide najmä o neprofesionálne poradenstvo spojené so zatajovaním rizík, skryté poplatky alebo neskorú reakciu na situáciu na trhu.

Skúsenosti zahraničných klientov, ktorí dôverovali svojim bankovým poradcom a svoje úspory nasmerovali do aktív, ktoré im odporučil osobný bankár v priebehu roka 2008, sú veľmi nepríjemné. Mnohé banky a firmy zaoberajúce sa finančným poradenstvom sú obviňované z nekalých praktík. Investičné produkty odporúčali predovšetkým podľa toho, akú províziu im za získanie klienta ponúkali. V súčasnosti sa poškodení klienti organizujú v rôznych združeniach a podnikajú právne kroky spojené so žalobami o náhradu škôd. Ako dôkazové materiály im často slúži písomná korešpondencia medzi poradenskou firmou alebo osobným bankárom. Nadštandardný vzťah založený na dôvere sa mení na negatívnu medializáciu a súdne spory. Zdá sa, že roky 2008 a 2009 vojdú do dejín ako obdobia s najvyšším počtom súdnych sporov klientov s bankami, poradenskými spoločnosťami a poisťovňami.

Zachraňujú ich štátne intervencie

Počas finančnej krízy však o peniaze neprichádzajú iba investori v akciových fondoch, životných poisťovniach a penzijných spoločnostiach, ale aj banky. Poklesu výnosov chceli zabrániť špekulatívnymi obchodmi, najmä nákupom akcií vo vlastnom mene. Keď im insolventní klienti prestali splácať úvery, banky vytvárali rezervy na úkor hospodárskeho výsledku. Veľkému počtu bánk sa po objektívnom zúčtovaní strát prudko znížilo vlastné imanie a trhová hodnota. Do problémov sa dostali aj také prestížne európske finančné inštitúcie, akými sú Sociéte Générale, Erste Bank, Deustche Bank, UniCredit a dokonca aj švajčiarske banky UBS a Credit Suisse.

Bankový sektor, zmietaný globálnou finančnou krízou, zachraňujú štátnou intervenciou centrálne banky a vlády. Súbežne so zverejňovaním o platoch bankových manažérov sa otvára otázka manažérskej zodpovednosti a etiky. Ako príklad možno uviesť banky vo Veľkej Británii, ktoré pred krachom prežili len zásluhou vládnej finančnej injekcie v objeme 50 miliárd libier. Túto pomoc získali banky paradoxne mesiac po tom, ako svojim vrcholovým manažérom vyplatili odmeny k základným platom za dvadsať miliónov eur.

V súčasnosti verejnosť zaujíma najmä problematika bezpečnosti vkladov v bankách. Klienti majú oprávnené obavy, čí sú banky v vôbec schopné spravovať finančné prostriedky, keď nevedeli rozoznať ani riziká spojené s investovaním vlastných zdrojov. Mnohé veľké banky financujú projekty, ktoré vo svojej podstate zhoršujú ekonomické pomery a hospodárstvo jednotlivých ekonomík.

Upozornenie na zhoršujúcu kvalitu bankových aktív smerovalo prednedávnom aj na Slovensko. Vyslovil ho Medzinárodný menový fond po májovej návšteve Slovenska. Guvernér Národnej banky Slovenska Ivan Šramko ale ubezpečuje, že banky ustoja krízu tak, ako doteraz. Podľa neho majú slovenské banky dostatočnú likviditu a dosť kapitálu na to, aby fungovali aj pri prehlbovaní krízy v ekonomike.

Diskusie s niektorými materskými inštitúciami, ktoré vlastnia banky potvrdzujú že sú pripravené postupovať tak, ako si to vyžaduje situácia.

Alexander SOTNÍK

Späť