Banskobystrický kraj   Bratislavský kraj   Košický kraj   Nitriansky kraj   Prešovský kraj   Trenčiansky kraj   Trnavský kraj   Žilinský kraj
 VYBERTE KRAJ
Sekcie E-OBCE.sk

Fórum

Firmy v obciach a mestách

Fotogaléria Slovenska

Erby slovenských obcí a miest

Naša ponuka pre obce a mestá

Cenník reklamy na stránke E-OBCE.sk

Úplný zoznam obcí Slovenska

Kontakt



Inzercia

plusPridať nový inzerát


Odkazy na iné stránky

Dochádzkový systém Dochadzka.net <<

Dochádzkový systém Biometric.sk <<



TERRA GRATA, n.o. TOPlist
TOPlist
Signatár Európskej charty bezpečnosti premávky na ceste

Počet sekcií:
11788

Počet fotografií:
9381

 

 

 

Správna definícia správneho orgánu

Slovensko, 9. 9. 2009 (Verejná správa 18/2009)



Právo ako súčasť spoločenskej nadstavby je mimoriadne citlivé na presné pojmové vyjadrenie. Na rozdiel od beletrie jeho kvalita nezávisí od pestrosti a rôznych významových odtieňov, ale práve naopak, od frekvencie pojmov s jasným obsahovým vymedzením. Nad jedným z nich sa zamýšľa prof. JUDr. Katarína Tóthová, DrSc., poslankyňa Národnej rady Slovenskej republiky.


Významným pojmom správneho práva je pojem „správny orgán“, žiaľ, častokrát nesprávne chápaný a v oblasti verejnej správy zamieňaný s pojmom „orgán štátnej správy“ alebo „orgán verejnej správy“. Nezriedka nemá jasno o obsahovej odlišnosti týchto pojmov ani legislatíva.


Z uvedených troch pojmov je legislatívne vymedzený iba pojem „správny orgán“. Stalo sa tak novelou zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní účinnou od 1. januára 2004. Táto všeobecná právna úprava správneho konania zakotvila v § 1 odseku 2 takéto legislatívne vymedzenie: „Správnym orgánom je štátny orgán, orgán územnej samosprávy, orgán záujmovej samosprávy, fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorej zákon zveril rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb v oblasti verejnej správy.“


Komentár k definícii


Z uvedeného zákonného vymedzenia vyplýva, že správny orgán je subjekt, ktorý sa spája s činnosťou charakteristickou pre spravovanie štátu, s konkrétnou individuálnou rozhodovacou činnosťou. Kto z uvedených subjektov takúto rozhodovaciu činnosť uskutočňuje, je v tomto postavení správnym orgánom. Teda správne orgány nie sú špecifickým druhom alebo kategóriou orgánov v oblasti verejnej správy a tým ani samostatným druhom orgánov, ktoré by vytvárali nejakú pyramidálnu štruktúru. Toto treba zdôrazniť, lebo neraz sa možno stretnúť v právnickej literatúre s formuláciami ponímajúcimi správny orgán ako samostatný druh orgánov v oblasti verejnej správy.


Pojem „správny orgán“ vyznačuje pozíciu, do ktorej sa dostanú zákonom určené subjekty, ak vykonávajú prenesený výkon štátnej správy, predovšetkým ako individuálnu rozhodovaciu činnosť podľa zákona o správnom konaní. Spoločným znakom je to, že vždy konajú menom štátu, za ich rozhodnutím stojí donucovacia moc štátu a môžu konať iba to, čo im zákon dovoľuje, alebo prikazuje.


Legislatívne vymedzenie pojmu „správny orgán“ svojimi pojmovými znakmi nadviazalo na vymedzenie vžité vo vede správneho práva, avšak s jednou významnou zmenou - tradičný pojem „orgán štátnej správy“ nahradil pojem „štátny orgán“. Netreba obzvlášť zdôvodňovať, že pojem „štátny orgán“ je obsahovo širší než pojem „orgán štátnej správy“. Teória štátu a práva totiž za štátne orgány označuje nielen orgány štátnej správy, ale aj orgány štátnej moci a súdy. Z toho vyplýva, že správnym orgánom, ktorý môže rozhodovať o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb v oblasti verejnej správy môže byť nielen orgán štátnej správy, ale aj orgán štátnej moci, teda aj Národná rada Slovenskej republiky.


Výnimka mimo pravidla


To, čo sa ešte donedávna zdalo byť nepredstaviteľné, aby správnym orgánom bol i orgán štátnej moci, je v súčasnosti u nás už realitou. V konaní o udelení bezpečnostnej previerky odvolacím orgánom proti prvostupňovému rozhodnutiu Národného bezpečnostného úradu je výbor Národnej rady Slovenskej republiky na preskúmanie rozhodnutí Národného bezpečnostného úradu. Tento výbor tvorí jedenásť poslancov, ktorých volí parlament na základe pomerného zastúpenia, čiže podľa počtu poslancov politických strán a politických hnutí zastúpených v parlamente. Toto riešenie nepovažujem za šťastné.


Som toho názoru, že ani organizačná časť parlamentu ako najvyššieho orgánu štátnej moci - vzhľadom na princíp trojdelenia štátnej moci, na ktorom je postavená naša ústava - nemá vykonávať individuálnu rozhodovaciu činnosť v oblasti verejnej správy a teda nemá byť správnym orgánom. Je pozoruhodné, že ani publikácie, ktoré boli vydané po nadobudnutí účinnosti novely zákona o správnom konaní - popri informácii, že tento pojem vymedzil zákon - nezdôrazňujú, že došlo k významnej zmene v určení jeho pojmových znakov. Takýto akcent chýba, napríklad aj v novom komentári k zákonu o správnom konaní, ktorý bol čitateľskej verejnosti ponúknutý práve v súvislosti s prijatím spomínanej novely. Už viackrát som v právnickej literatúre vyjadrila názor, že zmena uskutočnená touto novelou nie je prínosom. Dokonca som toho názoru, že je v rozpore s princípom trojdelenia štátnej moci, ktorý uznávajú moderné demokratické systémy právnych štátov a ich ústavy.


Kto kam patrí


Na základe legislatívneho vymedzenia pojmu správny orgán v poslednej novele zákona o správnom konaní, rozoznávame viaceré „kategórie“ subjektov, ktoré môžu mať pozíciu správneho orgánu. Sú to predovšetkým orgány štátnej správy ako subsystém štátnych orgánov (ústredné a miestne orgány štátnej správy), ďalej orgány územnej samosprávy, orgány záujmovej samosprávy, právnické a fyzické osoby.


Pokiaľ pojem „správny orgán“ má označovať orgány územnej samosprávy, tak pôjde o prípady preneseného výkonu štátnej správy na samosprávu v zmysle článku 71 odseku 2 Ústavy Slovenskej republiky. V praxi je to napríklad starosta, ktorý ako správny orgán vykonáva individuálnu rozhodovaciu činnosť. Orgány záujmovej samosprávy, ktoré môžu zmysle § 1 odseku 2 zákona o správnom konaní nadobudnúť postavenie správneho orgánu, sú najmä rôzne profesijné komory, napríklad Slovenská advokátska komora. Medzi právnické osoby, ktoré sa môžu stať správnymi orgánmi, sa dajú zaradiť verejnoprávne inštitúcie, ktoré sú oprávnené rozhodovať v správnom konaní podľa osobitných zákonov, napríklad Všeobecná zdravotná poisťovňa, Sociálna poisťovňa alebo Rada pre vysielanie a retransmisiu.


Príkladom fyzickej osoby, ktorá sa môže stať správnym orgánom, je starosta obce, ktorý je oprávnený rozhodnúť v prvej inštancii o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických a právnických osôb v tých otázkach, ktoré prešli na samosprávu, na obec, ako prenesený výkon štátnej správy. V praxi v niekedy dochádza k zložitým situáciám. Napríklad z konania a rozhodovania nemožno vylúčiť predpojatého starostu. Taktiež nemožno nahradiť v rozhodovaní preťaženého starostu, ktorý neraz iba podpisuje rozhodnutia, o obsahu ktorých nemá znalosť.


V poslednom období sa aj z uvedených dôvodov objavili návrhy, aby správnym orgánom bola obec, a nie starosta. Keďže, ako sme uviedli, správny orgán je pozícia, do ktorej možno spomínané subjekty zákonom nominovať tým, že im zákon prisúdi výkon štátnej správy (najmä individuálnu rozhodovaciu činnosť), takáto predstava nie je nerealizovateľná. Samozrejme, v prípade jej akceptovania bude treba určiť aj funkčnú príslušnosť v rámci obce na rozhodovanie a podpisovanie individuálnych správnych aktov.


Zaradenie určuje zodpovednosť


Presné určenie funkčnej príslušnosti, teda toho, kto je v danom prípade v pozícii správneho orgánu, ako aj určenie, či má vôbec pozíciu správneho orgánu, sa zdá byť na prvý pohľad iba špekuláciou ambicióznych teoretikov z oblasti správneho práva. Opak je však pravdou. Rozlíšenie, kedy určitý subjekt koná a rozhoduje ako orgán územnej samosprávy (orgán záujmovej samosprávy, štátna organizácia, právnická osoba) a kedy ako správny orgán, má ďalekosiahle právne dôsledky. V krátkom článku nemožno podať komplexnú informáciu o všetkých odlišnostiach. Obmedzíme sa na najlapidárnejšiu odlišnosť, a to na otázku vyvodzovania zodpovednosti za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nezákonným postupom.


Podľa Ústavy SR každý má právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo jej nesprávnym (nezákonným) úradným postupom. Tento ústavný princíp bližšie upravuje platný, v roku 2008 novelizovaný zákon o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. Ten jednoznačne rozlišuje dva druhy zodpovednostných systémov: zodpovednosť štátu za výkon verejnej moci, čiže za aktivitu, ale i nečinnosť subjektov, ktoré sú v pozícii správneho orgánu, a zodpovednosť územnej samosprávy za škodu spôsobenú výkonom jej právomocí, originálnych i prenesených kompetencií.


Zodpovednosť štátu za výkon verejnej moci spočíva v tom, že subjekty v pozícii správneho orgánu vykonávajú svoju aktivitu v mene štátu. Znamená to, že ak starosta obce rozhoduje vo veci určitého občana v pozícii správneho orgánu, nekoná vo svojom mene, ani v mene svojej obce, ale v mene štátu. V prípade, ak svojím nezákonným rozhodnutím, nezákonným postupom, prípadne nečinnosťou spôsobí škodu, poškodený, ak chce uspieť, nebude sa domáhať náhrady škody žalobou na starostu, alebo na obecný úrad, ale bude musieť žalovať priamo štát. Ten totiž podľa platného práva nesie objektívnu zodpovednosť za skutočnú škodu a ušlý zisk spôsobený pri výkone verejnej moci, čiže v pozícii správneho orgánu.


Pokiaľ ide o zodpovednosť územnej samosprávy za škodu spôsobenú pri spravovaní obcí a krajov, tak evidentne je reč o náhrade škody, ktorú spôsobila územná samospráva pri rozhodovaní alebo nečinnosti, pričom nepôsobila v pozícii správneho orgánu. Tu už neexistuje objektívna zodpovednosť štátu a ten, komu bola spôsobená škoda nezákonným rozhodnutím územnej samosprávy, nezákonným postupom, prípadne nečinnosťou, nebude žalovať štát, ale územnú samosprávu, teda obec alebo vyšší územný celok.


Pri rozhodovaní správnych orgánov platí, že pred žalobou podanou na súd musí prebehnúť takzvané predbežné prerokovanie, v ktorom v lehote šiestich mesiacoch odo dňa prijatia žiadosti poškodeného možno uspokojiť jeho nárok na náhradu škody. Ak išlo o nárok na náhradu škody súvisiaci s aktivitou v pozícii správneho orgánu, potom poškodený musí návrh na predbežné prerokovanie adresovať príslušnému ústrednému orgánu štátnej správy. Ak nárok na náhradu škody nesúvisí s aktivitou v pozícii správneho orgánu, potom predbežné prerokovanie vykoná starosta obce (ak škodu spôsobil orgán obce) alebo predseda samosprávneho kraja (ak škodu spôsobil orgán vyššieho územného celku).


Z uvedených informácií je zrejmé, že poznatky súvisiace s pojmom „správny orgán“ nie sú iba sterilnou teoretickou znalosťou, ale sú prospešné a potrebné tak pre pracovníkov verejnej správy, ako aj pre fyzické a právnické osoby, ktoré s nimi prichádzajú do kontaktu. A to najmä vtedy, keď konajú proti litere zákona, alebo nekonajú, hoci im to zákon prikazuje.


Katarína TÓTHOVÁ



Späť


Pridať komentár.

Komentáre
Komentár Meno
Dátum
Žiadny komentár nebol pridaný, vyjadrite svoj názor.
 

 

 
EFO, s.r.o. Územné plány NajNákup Panorámy, virtuálne prehliadky, virtuálne cestovanie Slovenskom MEEN Ludia a voda
 
  
  O projekte | Právne informácie | Kontakt | © 2006-2017 TERRA GRATA, n.o. vytvoril PROFIT PLUS, s. r. o.