Ustanovenie o signalizačnej povinnosti

Slovensko, 30. 11. 2009 (Verejná správa 24/2009)

Jedným z oprávnení, ktoré má verejný ochranca práv pri ochrane základných práv a slobôd fyzických a právnických osôb je tzv. signalizačná povinnosť. To znamená, že upozorňuje príslušné orgány na nedostatky a chyby, ktoré sa v oblasti verejnej správy vyskytujú. Občania si však toto oprávnenie nie vždy vysvetľujú správne a požadujú jeho plnenie aj vtedy, keď to nie je namieste. Preto sa na túto problematiku dnes pozrieme trochu bližšie.

Ak verejný ochranca práv pri vybavovaní sťažností od občanov zistí skutočnosti, ktoré nasvedčujú, že pracovníci orgánu verejnej správy spáchali trestný čin, priestupok, iný správny delikt prípadne sa disciplinárne previnili, alebo že bola porušená povinnosť ustanovená zákonom, oznámi to príslušnému orgánu.

Niektorí občania žiadajú verejného ochrancu práv, aby si plnil túto signalizačnú povinnosť voči orgánom štátnej správy a orgánom činným v trestnom konaní aj vtedy, keď majú výhrady k postupu orgánu verejnej správy pri konaní a rozhodovaní. Občania argumentujú tým, že verejnému ochrancovi práv zo zákona vyplýva povinnosť urobiť tak ihneď, ako sa dozvie, že bol spáchaný trestný čin, respektíve keď sa štátny zamestnanec disciplinárne previnil v priebehu riešenia prípadov a vecí, ktoré mu boli pridelené. Väčšina takýchto prípadov má pôvod v nespokojnosti občana s priebehom či výsledkom správneho konania alebo súdneho konania a preto sa vzápätí občan usiluje riešiť svoj problém prostredníctvom verejného ochrancu práv.

Orgán, ktorému verejný ochranca práv oznámi, že zo strany pracovníka verejnej správy bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo disciplinárne previnenie, upovedomí ho do dvadsiatich dní o opatreniach, ktoré na základe jeho odporúčania vykonal.

Ak verejný ochranca práv dospeje k záveru, že vykonané opatrenia sú nedostatočné, oznámi to ďalšiemu nadriadenému orgánu a ak takého niet, vláde Slovenskej republiky. Z uvedeného vyplýva, že oznamovaciu povinnosť si verejný ochranca práv skutočne plní voči orgánu verejnej správy, ktorý v priebehu svojej činnosti spáchal trestný čin, priestupok, správny delikt alebo disciplinárne previnenie. Ďalej je nepochybné, že zákonodarca mal na mysli zamestnanca orgánu verejnej správy - fyzickú osobu, pretože inštitúcia, čiže právnická osoba nemôže spáchať trestný čin, správny delikt, priestupok alebo previniť sa disciplinárnym konaním.

Konkrétnejšie a jednoznačnejšie sa o tomto ustanovení zmieňuje dôvodová správa k zákonu o verejnom ochrancovi práv. Podľa tejto dôvodovej správy „nemožno vylúčiť, že pri vybavovaní podnetu verejný ochranca práv zistí skutočnosti nasvedčujúce tomu, že štatutárnym orgánom verejnej správy alebo zamestnancom orgánu verejnej správy bol spáchaný trestný čin, priestupok, iný správny delikt alebo disciplinárne previnenie alebo že porušil povinnosť ustanovenú zákonom. V takom prípade uvedenú skutočnosť verejný ochranca práv oznámi orgánu príslušnému podľa osobitných zákonov na trestné konanie, konanie o priestupkoch, konanie o správnom delikte, disciplinárne konanie či iné zodpovednostné konanie. Orgán príslušný na konanie, ktorému verejný ochranca práv oznámil uvedené skutočnosti, je povinný verejného ochrancu práv informovať o prijatých opatreniach. Navrhovaná právna úprava môže prispieť k skvalitneniu vyhľadávacej činnosti a k odhaleniu takej činnosti orgánov verejnej správy, ktorá je nezlučiteľná s právnym poriadkom štátu, a tým k účinnejšej ochrane spoločnosti pred klientelizmom a korupciou v oblasti verejnej správy.“ Toľko doslovné znenie danej pasáže z dôvodovej správy.

Povedané inými slovami to znamená, že verejný ochranca práv neoznamuje svoje poznatky orgánu verejnej správy, v činnosti ktorého existuje podozrenie, že došlo prípadne dochádza k protiprávnej činnosti, ale orgánu, ktorý má na prešetrovanie jednotlivých druhov oznámení kvalifikované predpoklady. Takýto postup je upravený v ustanovení § 14 ods. 4 zákona o verejnom ochrancovi práv. Podľa tohto ustanovenia ak sa podnet týka preskúmavania právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo ak verejný ochranca práv dospeje k záveru, že rozhodnutie orgánu verejnej správy je v rozpore so zákonom alebo s iným všeobecne záväzným právnym predpisom, môže postúpiť vec na vybavenie prokurátorovi. To isté môže urobiť aj s podnetom, ktorý obsahuje návrhy opatrení patriacich do pôsobnosti prokuratúry.

Občanom, ktorí píšu do Kancelárie verejného ochrancovi práv a podávajú nám rôzne podnety, je niekedy dosť zložité vysvetľovať nemožnosť splnenia ich požiadavky, ktorá je podložená nesprávnym výkladom ustanovenia § 20 zákona o verejnom ochrancovi práv. Pri všetkej snahe o aplikáciu zákonov v prospech občana, ktorý sa cíti byť poškodený, musíme zdôrazniť: Správny postup v aplikácii spomínaného ustanovenia je rovnako dôležitý, ako správna realizácia všetkých ostatných ustanovení zákona o verejnom ochrancovi práv.

Jana DURDÍKOVÁ

Späť