Banskobystrický kraj   Bratislavský kraj   Košický kraj   Nitriansky kraj   Prešovský kraj   Trenčiansky kraj   Trnavský kraj   Žilinský kraj
 VYBERTE KRAJ
Sekcie E-OBCE.sk

Fórum

Firmy v obciach a mestách

Fotogaléria Slovenska

Erby slovenských obcí a miest

Naša ponuka pre obce a mestá

Cenník reklamy na stránke E-OBCE.sk

Úplný zoznam obcí Slovenska

Kontakt



Inzercia

plusPridať nový inzerát


Odkazy na iné stránky

Dochádzkový systém Dochadzka.net <<

Dochádzkový systém Biometric.sk <<



TERRA GRATA, n.o. TOPlist
TOPlist
Signatár Európskej charty bezpečnosti premávky na ceste

Počet sekcií:
11788

Počet fotografií:
9381

 

 

 

Ako vytvoriť naozaj kultivovaný text

Slovensko, 30. 11. 2009 (Verejná správa 23/2009)



Kritické hodnotenie jazyka a jazykového vyjadrovania patrí na Slovensku k tzv. návratným témam, ktoré sa s väčšou alebo menšou intenzitou opakovane aktualizujú. Spravidla sa pritom diskutuje o dvoch základných problémoch, ktoré však spolu súvisia. Predovšetkým – veľmi často sa vyslovujú obavy, že je ohrozená budúcnosť slovenského jazyka. Varovné hlasy sa teraz ozývajú najmä v súvislosti s prílevom cudzích slov. V tomto čase sa takto kriticky posudzuje predovšetkým využívanie anglických slov a slovných spojení, ktoré sa vyskytujú tak v bežnom ústnom jazykovom styku, ako aj v písomných prejavoch. A keďže používanie anglických výrazov vo vyjadrovaní sa stáva módou a keďže najmä mladí ľudia takto občas vystavujú na obdiv svoju intelektuálnu úroveň a svetovosť, riziká sa vidia v tom, že v záplave anglicizmov sa stratí jazyková podstata slovenčiny ako samostatného, originálneho, svojbytného jazyka.


O príčinách a dôsledkoch tejto jazykovo-kontaktovej situácie sme už v našej rubrike hovorili a ešte sa k nej príležitostne vrátime. Teraz vyslovím len optimistickú prognózu, že tak ako v minulosti v oveľa nepriaznivejších podmienkach slovenský jazyk odolal, udržal si svoju jazykovú osobitosť a komunikačnú suverénnosť, zostal sám sebou, takto sa dokáže správať aj teraz i v budúcnosti. Vďaka naším predkom je dnes slovenčina moderný európsky jazyk, ktorý umožňuje hovoriacemu, aby presne a precízne sformuloval vecný obsah informácie a aby odstupňovane vyjadril emocionálne a prípadne aj estetické zameranie svojho textu. A teda ani slovenský jazyk nepotrebuje zanietených genetických šľachtiteľov. Potrebuje však používateľov, ktorí dokážu funkčne využiť jeho nevyčerpateľné výrazovo-vyjadrovacie bohatstvo tak, aby vytvárali kultúrne a kultivované jazykové prejavy. A tu sa dostávame k druhej obľúbenej téme o jazyku a o jazykovom vyjadrovaní.


Nielen bežní používatelia jazyka, ale aj časť jazykovednej obce sa kriticky vyjadruje o úrovni jazykovej praxe. Dokonca niektorí jazykovedci už desiatky rokov dvíhajú varovne prst, v súvislosti s jazykom (jazykovou praxou) hovoria o havarijnej situácii. Argumentuje sa pritom najmä poukazovaním na jazykové nedostatky vo verejných oficiálnych prejavoch. Netvrdím, že situácia v tomto prostredí je dobrá. Viaceré problémy, ktoré súvisia s jazykovo-štylistickým budovaním textu, ako i s jeho jazykovo-intonačným stvárnením, som analyzoval aj v našej rubrike. No tvrdenie, že táto situácia je havarijná, je prinajmenšom zveličené. To by totiž znamenalo, že je natoľko kritická, že expedienti (autori ústnych jazykových prejavov) nedokážu používať jazyk ako prostriedok bezporuchovej komunikácie, ba že ani jazyk už nie je schopný plniť svoju základnú, komunikačnú funkciu.


V tejto súvislosti nemožno nedodať, že kritici „havarijnej“ jazykovej praxe jej celkovú úroveň neraz hodnotia na základe čiastkových nedostatkov. Jednotlivé jazykové a štylistické chyby konkrétneho textu, ktorý ako celok môže byť celkom slušne vybudovaný, využívajú na zovšeobecňujúce tvrdenia. Ani v tomto prípade netvrdím, že textové chyby, ktoré hovoria o povrchnosti alebo nevedomosti autora, treba tolerovať. To je aj dôvod, prečo týmto čiastkovým jazykovo-štylistickým problémom venujeme pozornosť aj v našej rubrike, pričom analýzou konkrétneho javu autorovi – a tým aj všetkým používateľom jazyka – naznačujeme, ako by mal s jazykom a textom nabudúce pracovať. V takomto takpovediac chápavom, a nie represívnom zmysle budeme o jazykovo-textových problémoch hovoriť aj v niektorých ďalších článkoch.


Záverom sa však teraz stručne pristavím iba pri otázke, prečo ešte aj dnes nie vždy a nie všetci dokážeme vybudovať kultúrny a kultivovaný jazykový prejav. Domnievam sa, že tento problém súvisí s napätím medzi konkrétnym abstraktným, všeobecným a jedinečným.


Jazyk ako systém je sociálny (spoločenský) jav. Je to výrazovo-vyjadrovacie bohatstvo jeho nositeľov, celého národa. Najmä po štúrovskej kodifikácii modifikovanej hodžovsko-hattalovou reformou sa slovenčina v nasledujúcich desaťročiach postupne vypracúvala na moderný európsky jazyk. To znamená, že je dnes dobre pripravená na plnenie všetkých komunikačných úloh. Tvorba aktuálneho, konkrétneho textu je však výsostne individuálny akt. Každý z nás si tento individuálny akt tvorby textu osvojoval jednak prirodzene, na základe empírie a analógie, a jednak v školskej praxi, kde sa oboznamoval s vnútornou, gramatickou stavbou a so štylistickými možnosťami slovenčiny. Pravdaže, aj tieto prirodzené, ako aj v škole nadobudnuté vedomosti sú individuálne, a teda diferencované. Takýto, individuálny a diferencovaný je aj náš vzťah k jazyku. Sú takí, čo mu verejne, plagátovo vyznávajú lásku, ale ich prejav svedčí o tom, že sa spoliehajú iba na intuíciu a tzv. odvážnu improvizáciu. Sú však aj takí, ktorí o svojom vzťahu k jazyku nahlas nevykrikujú, ale ho konkrétne potvrdzujú svojím kvalitným jazykovým prejavom.


Tak či tak platí, že bez dôkladnej prípravy myšlienkového obsahu prejavu a bez dôvernej znalosti jazyka improvizuje iba hlupák alebo ľahtikársky suverén. Ale na základe úrovne jazykových prejavov takýchto „autorov“ nemožno hodnotiť jazykovú prax vcelku ako havarijnú.


Ján FINDRA



Späť


Pridať komentár.

Komentáre
Komentár Meno
Dátum
Žiadny komentár nebol pridaný, vyjadrite svoj názor.
 

 

 
EFO, s.r.o. Územné plány NajNákup Panorámy, virtuálne prehliadky, virtuálne cestovanie Slovenskom MEEN Ludia a voda
 
  
  O projekte | Právne informácie | Kontakt | © 2006-2017 TERRA GRATA, n.o. vytvoril PROFIT PLUS, s. r. o.