Banskobystrický kraj   Bratislavský kraj   Košický kraj   Nitriansky kraj   Prešovský kraj   Trenčiansky kraj   Trnavský kraj   Žilinský kraj
 VYBERTE KRAJ
Sekcie E-OBCE.sk

Fórum

Firmy v obciach a mestách

Fotogaléria Slovenska

Erby slovenských obcí a miest

Naša ponuka pre obce a mestá

Cenník reklamy na stránke E-OBCE.sk

Úplný zoznam obcí Slovenska

Kontakt



Inzercia

plusPridať nový inzerát

Odkazy na iné stránky

Clip in vlasy nájdete za najlepšie ceny: Clip in vlasy. Jedine u nás 100% ľudské clip in vlasy.

Dochádzkový systém <<

Región Tekov

Horehronie

Región Hont

Svadobné šaty

Golfové potreby

Internetový obchod iNAKUP.sk špecialista na notebooky asus.

Internetový obchod s LED svietidlami

FreeSpace Portal

Monitoring pracovného času zamestnancov

Nástenné hodiny



TERRA GRATA, n.o. TOPlist
TOPlist
Signatár Európskej charty bezpečnosti premávky na ceste

Počet sekcií:
11782

Počet fotografií:
9329

 

 

 

Zmena názvu neznamená zmenu cieľa

Slovensko, 25. 3. 2010 (Verejná správa 6/2010)



Blížiace sa parlamentné a komunálne voľby sú dôvodom na vyhodnotenie štvorročnej cesty, ktorú prešla územná samospráva. Navyše ide o obdobie poznačené svetovou finančnou a hospodárskou krízou. Ako sa komplikovaný vnútorný i medzinárodný vývoj odrazil v realizácii dlhodobej strategickej reformnej línie, o tom sme sa zhovárali s Ing. Jánom TURČANOM (56), splnomocnencom vlády SR pre územnú samosprávu.


Na rokovanie vlády ste mali do konca minulého roka predložiť návrh postupu realizácie úloh vyplývajúcich z koncepcie modernizácie územnej samosprávy. Vyjadrili ste sa v tom zmysle, že bude pozostávať z dvadsiatich dvoch úloh. O čo ste sa opierali pri ich formulovaní?


Vychádzali sme zo súčasného stavu územnej samosprávy, ktorá postupne prevzala značnú zodpovednosť základného a stredného článku riadenia štátu. Základom boli analytické podklady príslušných ministerstiev, ako aj prieskumy a poznatky zo samosprávy pri zabezpečovaní preneseného výkonu štátnej správy a originálnych kompetencií. Úlohy vychádzajú z Koncepcie modernizácie územnej samosprávy v Slovenskej republike, ktorú vláda prerokovalal 8. júla 2009.


Programové vyhlásenie zaväzovalo vládu vykonať potrebné kroky v modernizácii verejnej správy, predovšetkým jej ekonomizáciou a informatizáciou. Čo znamená ekonomizácia územnej samosprávy?


Po zavedení akruálneho účtovníctva a programového rozpočtovania, rešpektujúc nové metódy riadenia kvality, je cieľom postupne dosiahnuť sledovanie nákladov v nákladových strediskách na základe iniciatívy územnej samosprávy a metodickej podpory Ministerstva financií SR. Základným predpokladom na splnenie tejto úlohy je profesionálny a kvalifikovaný manažment, systematická vzdelávacia a metodická činnosť, ako aj digitalizácia procesov výkonu správy.


V akom štádiu je informatizácia územnej samosprávy? Je tento proces koncepčne riadený a do čoho by mal vyústiť?


Uvedený program modernizačných ploh obsahuje samostatne rozpracovanú ucelenú časť – Koncepciu informatizácie územnej samosprávy. Podrobne popisuje pojmy, štruktúru a systém informatizácie vo vzťahu k procesom a výkonu kompetencií územnej samosprávy. Je na škodu, že štúdie uskutočniteľnosti dostatočne nezohľadňujú túto koncepciu, pretože ich výstupy majú byť zároveň záväzným podkladom pre výzvy operačného programu informatizácie verejnej správy (OPIS). Preto sme v koncepcii doplnili úlohu „vypracovať a predložiť návrh štúdie uskutočniteľnosti Koncepcie modernizácie územnej samosprávy v SR s využitím nástrojov OPIS“. Nositeľom tejto úlohy je Ministerstvo financií SR. Štúdia by mala navrhnúť také riešenia, ktoré by garantovali realizovateľnosť koncepcie modernizácie s využitím troch prioritných osí operačného programu. Koncepčné riadenie procesu informatizácie verejnej správy, ktorej súčasťou je aj územná samospráva, sa musí a verím, že sa aj bude zaoberať systematickým budovaním jej pilierov - právneho rámca, infraštruktúry a digitalizácie procesov výkonu správy. Všetky spomínané opatrenia by mali vyústiť do splnenia strategického cieľa, a tým je e-goverment v územnej samospráve fungujúci k plnej spokojnosti verejnosti, kde všetky procesy výkonu správy budú optimalizované a digitalizované v rámci jej horizontálnej i vertikálnej štruktúry.


Vy ste položili dôraz i na rozvoj ľudských zdrojov a označili ho za tretí pilier koncepcie modernizácie. Čo to predstavuje v podmienkach územnej samosprávy?


Tieto veci sa nedajú oddeliť a preto treba položiť otázku, kto má predpoklady kvalifikovane riadiť. V územnej samospráve existujú dve skupiny ľudských zdrojov, a to volení predstavitelia a zamestnanci. Zákony týkajúce sa samosprávy predpisujú povinnosť odbornej spôsobilosti len pre hlavných kontrolórov. Preto treba vypracovať štandardy aj na výkon funkcií pre ostatných zamestnancov a pritom nezabudnúť ani na volených predstaviteľov územnej samosprávy, čo je problém hlavne v malých obciach. Nakoľko samospráva disponuje značnou čiastkou finančných prostriedkov a majetkom, treba stanoviť určité kvalifikačné minimum hlavne pre novozvolených starostov a presadzovať vyššie nároky aj na odbornosť zamestnancov. Treba vymedziť požiadavky na pracovné miesta, najčastejšie sa vyskytujúce na úradoch územnej samosprávy v rámci integrovaného systému typových pozícií vo väzbe na Národnú sústavu povolaní a Národnú sústavu kvalifikácii. Bez odborne pripraveného personálu nie je možné kvalifikovane riadiť.


Programové vyhlásenie vlády žiadalo zlepšiť systém riadenia verejnej správy a verejnej kontroly, ale i to, aby orgány štátnej správy i územnej samosprávy uľahčovali život občanom i právnickým osobám. Preto sa mala vykonať analýza vývoja a súčasného stavu verejnej správy. Ktoré sú najdôležitejšie, smerodajné poznatky a závery z analýzy, ktorú vláda a parlament schválili v roku 2007?


Predmetom analýzy bola organizácia štátnej správy budovanej na území štátu. Tú tvorí 470 prvostupňových orgánov miestnej štátnej správy, ktoré boli zriadené po dezintegrácii pôsobnosti bývalých 79 prvostupňových okresných úradov. Z nich má 133 právnu subjektivitu. Pre ostatných 337 orgánov miestnej štátnej správy sú vykonávané prierezové a obslužné činnosti v druhostupňových 72 krajských úradoch špecializovanej miestnej štátnej správy.


Miestna štátna správa sa stala pre občanov neprehľadnou. Preto vláda schválila návrh na zrušenie krajských úradov všeobecnej štátnej správy k 30. septembru 2007 a mne uložila vypracovať v spolupráci s podpredsedom vlády a ministrom vnútra, ministrom financií, predsedom Združenia miest a obcí Slovenska, prezidentom Únie miest Slovenska a predsedami samosprávnych krajov návrh postupu pri vypracovaní koncepcie komunálnej reformy.


Územná samospráva v poslednom období prekonala zásadnú kompetenčnú a fiškálnu decentralizáciu. Tieto systémové zmeny vyvolali potrebu stabilizácie, ktorá by viedla k zvýšeniu kvality a efektívnosti v činnosti územnej samosprávy a v poskytovaní verejných služieb. Predložený návrh postupu sa cielene zameriaval najmä na ekonomizáciu, informatizáciu, rozvoj ľudských zdrojov, monitoring územnej samosprávy, centrá efektívneho administratívneho výkonu kompetencií územnej samosprávy.


Z uvedených cieľov a z analýzy výkonu samosprávy vyplynulo, že hlavným ťažiskom komunálnej reformy by mala byť najmä modernizácia územnej samosprávy To potvrdila aj diskusia so zainteresovanými subjektmi. Zároveň bola odporúčaná aj zmena názvu celého procesu, čiže nie „komunálna reforma“, ale „modernizácia územnej samosprávy“, čo je napokon v súlade s programovým vyhlásením vlády..


Na minuloročnom žilinskom komunálnom summite ste povedali, že neexistuje systematický a komplexný monitoring územnej samosprávy. Ktorá inštitúcia je na to podľa vášho názoru najpovolanejšia a aké výstupy má mať takýto monitoring?


Na zhromažďovanie podkladov je najpovolanejší Štatistický úrad SR, ktorý zabezpečuje zber veľkého množstva dát aj z územnej samosprávy, ale aj sekcia verejnej správy Ministerstva vnútra SR, ktorá by tento proces mohla koordinovať, avšak na túto úlohu v súčasnosti nemá ani organizačné, ani personálne podmienky. Preto vzhľadom na potrebu sústreďovania rozhodujúcich údajov o územnej samospráve chcem v spolupráci so zástupcami samosprávy a štatistikmi vytypovať súbor základných ukazovateľov ako podklad pre monitoring. Cieľom je vytvoriť koordinačné pracovisko na centrálnej úrovni.


Ak sa ešte začiatkom roku 2006 hovorilo o pokračovaní reformy verejnej správy, a to nielen dolaďovaním prvých dvoch etáp, ale i o tretej - o komunálnej reforme, tak teraz sme sa dostali do roviny modernizácie územnej samosprávy. Ale to je niečo iné...


Dôvodov je viac a môžeme diskutovať, či je práve teraz vhodná doba na komunálnu reformu v ponímaní zlučovania obcí do väčších celkov.Podľa mňa na to nie je ani občianska, ani politická vôľa a pokiaľ nedôjde k zhode celého politického spektra, tak je to prakticky nepriechodné. Koncepcia modernizácie vytvára podmienky na kvalitný administratívny výkon kompetencií na báze spoločných obecných úradovní, čo môže byť základ pre dokončenie komunálnej reformy.


Spomínaná úprava pôvodnej línie reformy verejnej správy zrejme neznamená, že sa v záujme zvýšenia kvality územnej samosprávy nič neurobilo. Ktoré počiny boli také najvýraznejšie?


Ani predstavitelia miestnej samosprávy, ani štát nenavrhovali na toto obdobie ďalšie rozširovania kompetencií územnej samosprávy. Cieľom bolo dolaďovať jednotlivé reformné opatrenia a zvyšovať kvalitu výkonu samosprávnych funkcií, preneseného výkonu štátnej správy a upevniť fiškálnu stabilitu miestnej územnej samosprávy.


Ja osobne považujem za významný počin napríklad zavedenie programového rozpočtovania v miestnej územnej samospráve, postupné usporiadanie nevyriešených majetkových vzťahov miest, obcí a vyšších územných celkov k pozemkom, na ktorých sa nachádza ich majetok, zvládnutie prechodu na euro a pripravenú novelizáciu zákona o obecnom zriadení.


Kľúčovým nástrojom pôvodnej predstavy komunálnej reformy mala byť medziobecná spolupráca a zlučovanie obcí. To sú najmä pre miestnu politiku veľmi citlivé otázky. Ako ich vidíte nielen z pozície vládneho splnomocnenca, ale aj ako bývalý dlhoročný primátor Bánoviec nad Bebravou?


Medziobecná spolupráca je v súčasnosti výlučne na báze dobrovoľnosti - niekde funguje lepšie, niekde horšie. Možno povedať, že väčšina spoločných obecných úradov zabezpečuje prenesený výkon štátnej správy na požadovanej úrovni. Spoločné obecné úrady zriadené dobrovoľným zmluvným vzťahom však majú rozdielnu efektívnosť výkonu, kvalitu, rôzny počet kompetencií, obsluhovaných občanov a značne rozdielny geografický, územný priestor. Najhoršie je to, že niektoré obce nemajú zmluvný vzťah so žiadnym spoločným obecným úradom. Keď takto postupujú malé obce, ktoré nemajú odborne spôsobilých zamestnancov, je zrejmé, že prenesený výkon štátnej správy nie sú schopné vykonávať na patričnej úrovni.


Dobrovoľný vzťah nie je teda optimálnym riešením. Preto koncepcia modernizácie navrhuje zriadiť sústavu spoločných obecných úradovní zákonom, čo dlhodobo uľahčí obciam, najmä tým menším, vykonávať štátom zverené kompetencie kvalitnejšie, efektívnejšie a postupne aj v elektronickej forme. Zlučovanie v najbližšom časovom období je ťažko uskutočniteľné, ale, samozrejme, bude pokračovať diskusia aj na túto tému. Z môjho pohľadu, vychádzajúc z názorov občanov napríklad v okrese Bánovce nad Bebravou, ktorý tvorí jedno mesto a 42 obcí, to nevidím reálne. Preto za veľmi dôležité pokladám vyriešiť najskôr kvalitný administratívny výkon kompetencií a agend.


Iné európske krajiny riešili roztrieštenosť lokálnej sídelnej štruktúry buď rozdielnym kreovaním obecných orgánov a rozdielnym objemom zverených kompetencií podľa veľkosti obcí, alebo amalgamáciou, zlučovaním obcí. Zlučovanie je zatiaľ nereálne, ale čo druhá alternatíva?


Iný kraj, iné zvyky. Slovensko má svoje špecifiká zohľadnené v Koncepcii modernizácie územnej samosprávy v SR, ktorá rieši tento problém a v budúcnosti nevylučuje ani jednu zo spomínaných alternatív. Pojem „komunálna reforma“ je u nás spravidla spájaný, respektíve zúžený len na problematiku integrácie malých obcí do výrazne väčších celkov. Je nesporné, že štruktúra osídlenia na Slovensku je značne roztrieštená s veľkým počtom malých obcí, pričom malé obce majú rovnaké kompetencie ako veľké mestá. Modernizovať verejnú správu znamená to, že budeme permanentne zlepšovať kvalitu poskytovaných verejných služieb - administratívnych úkonov aj vecných služieb. Iste, pri riešení praktických situácií narazíme na určitú bariéru – na neschopnosť obcí s menším počtom obyvateľov zabezpečiť zverenú a požadovanú službu. Ak sa tam na zabezpečenie dostupnosti štandardných verejných služieb vyčerpajú všetky možné formy iných riešení, napríklad špecifické uplatnenie informačných a komunikačných technológií alebo rozšírenie činnosti spoločných úradov obcí. Bude potrebné navrhnúť ako východisko aj model integrácie obcí. Súčasný právny stav dobrovoľnú integráciu obcí zo zákona umožňuje, som však presvedčený, že pri dnes nastavených podmienkach integrácie ju však občania dotknutých obcí spravidla neschvália.


Verejnosť i odborníci sa vyjadrujú v tom zmysle, že samospráva je málo transparentná, najmä pokiaľ ide o nakladanie s majetkom vyšších územných celkov a obcí a verejné zaobstarávanie. Príčiny treba hľadať v deravej legislatíve, v nedostatočných kontrolných mechanizmoch alebo v slabom postihu odhalených vinníkov?


Zmeniť sa dá asi všetko, tak ako aj spochybniť. Preto je dôležitý výber do oboch orgánov, aby kandidáti boli čestní. Ak by sme samospráve nadiktovali úplne všetko, tak stratí svoj význam. Jednou z možnosti sú elektronické aukcie, ale hlavne menšie obce nie sú zatiaľ na to technicky pripravené. Samospráva by mala uprednostňovať verejné súťaže aj tam, kde jej to zákon priamo neukladá. V prípadoch, kde rozhodne kolektívny orgán, teda zastupiteľstvo, je postih naozaj problematický, lebo sa nemusí porušiť zákon, ale rozhodnutia poslancov môžu byť pre obec nevýhodné. Kontrolné mechanizmy existujú, len ich treba využívať. Maximálna transparentnosť je v tomto prípade určite namieste a musí byť v záujme celej samosprávy. Dobré príklady existujú vo viacerých mestách a obciach najmä tam, kde je elektronizácia na vyššom stupni a bežne sa využíva. Či sú postihy odhalených vinníkov dostatočné, to neviem posúdiť.


Verejnú mienku vzrušila diskusia o hmotnom zabezpečení starostov a primátorov, najmä po ukončení ich funkčného obdobia, čo pre viacerých bude aktuálne v decembri tohto roku. Vy ste túto problematiku zaradili do rozpracovanej modernizačnej koncepcie. Vychádzali ste aj z vlastnej dlhoročnej primátorskej skúsenosti?


Na riešenie tohto problému požaduje samospráva viac volebných období. V štátoch Európskej únie sa s touto otázkou vyrovnali rôznym spôsobom, ale prevziať niektorý konkrétny model nie je možné. Nakoľko koncepcia modernizácie sa robí na dlhšie obdobie, ťažko povedať či ešte súčasná vláda prijme rozhodnutie, ktoré volených predstaviteľov uspokojí. Jedno z možných riešení je využitie takzvaného tretieho. piliera podľa zákona č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení, kde by obec na tento účel mala postavenie zamestnávateľa. Čo sa týka odmien, tak nikto iný ako zastupiteľstvo samosprávy ich schvaľovať nemôže a nesúvisí to s hmotným zabezpečením volených predstaviteľov po skončení výkonu funkcie. Veľakrát sú tieto dve veci spájané a interpretované nesprávne. Súhlasím, že je veľkou chybou, ak zastupiteľstvo schváli odmenu za zlé hospodárenie alebo v neprimeranej výške. Odmena musí mať vopred stanovené podmienky, zrozumiteľné pre občanov a poslanci to majú garantovať.


Ak sa pozriete späť na dvadsať rokov vývoja demokratického obecného zriadenia, na svoje vlastné primátorské zážitky a poznatky, aké je dnes postavenie prvého občana mesta v porovnaní s rokom 1990? V čom to má lepšie a v čom ťažšie?


Od roku 1990, keď sa začala písať nová história samosprávy na Slovensku, bolo každé volebné obdobie niečím charakteristické. Ja to vnímam tak, že samospráva bola menej prepolitizovaná a viac otvorená k občanovi. Spoločne sa hľadali východiská, bolo viac spoločných stretnutí na občianskych schôdzach a úradníci boli k sebe úprimnejší. Postupne s pribúdajúcimi kompetenciami sa menili pracovne kolektívy a ľudské hľadisko na jednotlivých stupňoch riadenia sa stalo druhoradé.


Dnes je situácia v samospráve zložitejšia a náročnejšia na riadenie. Lepšia je v tom, že sú väčšie možnosti získať finančné prostriedky z rôznych fondov a grantov aj napriek tomu, že hospodárska kríza spôsobila spomalenie alebo zastavenie niektorých kvalitných projektov. Vďaka fiškálnej decentralizácií sú príjmy územnej samosprávy stabilnejšie. Horšia je situácia v tom, že občan je veľakrát zmätený z takzvanej veľkej politiky, ktorá predovšetkým cez médiá často polopravdami ovplyvňuje jeho názory.


V samospráve to nebolo ľahké nikdy a určite ani nebude, lebo je to živý a citlivý organizmus, ktorým hýbe množstvo názorov a predstáv, a tie treba zjednotiť. Na čele tohto procesu by mal stáť starosta, či primátor. Musí však byť silnou, rozhodnou a skúsenou osobnosťou.


Zhováral sa Peter KRÚTKY




Späť


Pridať komentár.

Komentáre
Komentár Meno
Dátum
Žiadny komentár nebol pridaný, vyjadrite svoj názor.
 

 

 
EFO, s.r.o. Územné plány NajNákup Panorámy, virtuálne prehliadky, virtuálne cestovanie Slovenskom MEEN Ludia a voda
 
  
  O projekte | Právne informácie | Kontakt | © 2006-2017 TERRA GRATA, n.o. vytvoril PROFIT PLUS, s. r. o.