Banskobystrický kraj   Bratislavský kraj   Košický kraj   Nitriansky kraj   Prešovský kraj   Trenčiansky kraj   Trnavský kraj   Žilinský kraj
 VYBERTE KRAJ
Sekcie E-OBCE.sk

Fórum

Firmy v obciach a mestách

Fotogaléria Slovenska

Erby slovenských obcí a miest

Naša ponuka pre obce a mestá

Cenník reklamy na stránke E-OBCE.sk

Úplný zoznam obcí Slovenska

Kontakt



Inzercia

plusPridať nový inzerát


Odkazy na iné stránky

Dochádzkový systém Dochadzka.net <<

Dochádzkový systém Biometric.sk <<



TERRA GRATA, n.o. TOPlist
TOPlist
Signatár Európskej charty bezpečnosti premávky na ceste

Počet sekcií:
11788

Počet fotografií:
9381

 

 

 

Ústny jazykový prejav a spodobovanie

Slovensko, 25. 3. 2010 (Verejná správa 6/2010)



Rozdiel medzi ústnym a písomným jazykovým prejavom, medzi výslovnosťou a pravopisom súvisí aj so zákonom o spodobovaní spoluhlások. Z tohto hľadiska je dôležité rozdelenie slovenských spoluhlások na znelé a neznelé. Tie – ako si mnohí pamätáme zo školských lavíc – vytvárajú desať párových dvojíc, napríklad b/p, d/t, ď/ť. Okrem toho v slovenčine máme aj jedinečne znelé spoluhlásky, ktoré nemajú neznelý variant, a to m, n, ň, j, l, ľ, r.


Odborne sa spodobovanie nazýva neutralizácia fonologického protikladu znelosť – neznelosť alebo znelostná asimilácia. Jej podstata spočíva v tom, že v istých pozíciách dochádza k prispôsobovaniu artikulácie dvoch susedných spoluhlások. Takto je to aj v prípadoch, keď sa stretnú dve spoluhlásky, z ktorých jedna je znelá a druhá neznelá. Dve spoluhlásky, ktoré sa líšia vlastnosťou znelosti sa vo vete stretnú jednak vo vnútri slova a jednak na hranici slov, ak nie je medzi nimi pauza. Tieto susedné slová sa totiž graficky zachytia ako dve slová rozhraničené medzerou, no vyslovia splývavo, akoby to bol jeden zvukový celok. Znelostná asimilácia je v slovenčine regresívna (spätná). To znamená, že vo vnútri slova alebo na hranici dvoch slov, ktoré v ústnom prejave nie sú predelené pauzou, nasledujúca spoluhláska ovplyvní výslovnosť predchádzajúcej spoluhlásky. Zásady spodobovania sú vcelku jednoduché.


Na hranici dvoch slov sa neznelá spoluhláska na konci slova vyslovuje ako znelá, ak sa nasledujúce slovo začína na samohlásku, znelú a jedinečne znelú spoluhlásku. Písaná podoba: Zas ide dážď.Zas bude pekne. – Zas je pekne. Výslovnosť: Zazide dážď. Zazbude pekne. – Zazje pekne. Takýto vzťah medzi pravopisom a výslovnosťou je aj vo vnútri slova, napríklad: prosiť/prosba – prozba, viacročný – viadzročný, nášho – nážho, kúpme – kúbme.


Znelá spoluhláska sa ako neznelá vyslovuje jednak na konci slova pred slovom, ktoré sa začína na neznelú spoluhlásku, ak nie je medzi nimi pauza, a jednak na konci slova pred pauzou, napríklad: Svah sa zosunul. – Svachsa zosunul. Zosunul sa svah – Zosunul sa svach. Vo vnútri slova tiež dochádza k spodobovaniu pred neznelou spoluhláskou: hĺbka – hĺpka. V bežnej praxi sa tento zákon porušuje aj vo verejnom prostredí. Ide tu o tzv. písmenkovú výslovnosť, keď sa hovoriaci snaží zachovať grafický obraz slova.


Mnohí hovoriaci však majú problémy najmä s výslovnosťou niektorých predložiek, a to aj v spojení s pádom podstatných mien. Ide predovšetkým o predložky s, so a z, zo. Pri podstatných menách sa tieto predložky dôsledne riadia zákonom o spodovaní. Napríklad: z kuchyne, z kabáta, vyslovujeme skuchyne, skabáta; s otcom, s bratom, s mamou, vyslovujeme zocom, zbratom, zmamou. Predložka so, ktorá sa spája so siedmym pádom podstatného mena, sa vždy vyslovuje ako zo, a to bez ohľadu na to, akou hláskou sa začína slovo, s ktorým vytvára predložkový pád a s ktorým tvorí jeden výslovnostný celok. Napríklad vety Prišiel so synom. Chlapec sa hral so psom. vyslovujeme Prišiel zosynom. Chlapec sa hral zopsom. Túto predložku hovoriaci často vyslovujú písmenkovo ako so.


Zložitejšia je situácia pri výslovnosti týchto predložiek v spojení so zámenami. V spojení predložky so a zámena v siedmom páde ide v porovnaní s podstatným menom o výnimku. Vo výslovnosti si zachováva grafickú podobu, vyslovuje sa ako so. A teda predložkový pád so mnou sa vyslovuje somnou. Paradoxne však práve v týchto spojeniach je častá nesprávna výslovnosť zo, napríklad: zomnou, ba aj zomňou. Výnimka je aj vo výslovnosti predložky s v spojení s osobnými zámenami v siedmom páde, ktoré sa začínajú na jedinečne znelú spoluhlásku. Predložkové pády s ním, s nami, s nimi sa síce vyslovia splývavo, ako jedno slovo, no nedochádza tu k spodobovaniu, vyslovíme ich sním, snami, snimi. Aj v tomto prípade – opäť paradoxne – mnohí hovoriaci vyslovujú zním, znami, znimi.


Výslovnostné problémy zaznamenávame aj pri výslovnosti predložky v. V spojení s podstatnými menami, ktoré sa začínajú na neznelú spoluhlásku, sa predložka vyslovuje ako f, napríklad: v kabáte – fkabáte, v pamäti – fpamäti. Aj predpona v- a predpona vz- sa v spojení so slovom začínajúcim sa neznelú spoluhlásku asimiluje: páliť/vpáliť – fpáliť, kypieť/vzkypieť – fskypieť, včera – fčera, vchod – fchot. V spojení so slovami, ktoré sa začínajú na samohlásku, jedinečne znelú alebo znelú spoluhlásku, sa vyslovuje splývavo, no ako v: voku, vruke, vbani. Ani vo vnútri slova nedochádza k spodobovaniu, predložka sa vyslovuje ako tzv. krátke neslabičné obojperné u, napríklad: dieuča, dieuka, sláuny, vybaume, hneulivý. Ako obojperné sa spoluhláska vyslovuje aj na konci slova pred pauzou v prípadoch krv, prv, vplyv, obuv, splav, spev. Najmä niektorí mestskí hovoriaci – zrejme v snahe o akúsi „vozvýšenú“, panskú výslovnosť – sa silia do výslovnosti krf, prf.


Niekomu sa môže zdať, že zákon o spodobovaní spoluhlások je zložitý. Ako sme videli, je to však iba niekoľko pravidiel, ktoré si možno ľahko osvojiť. Vyžiada si to len, aby sme sa zbavili pohodlnosti a aby sme si uvedomili, že snaha zachovať súlad medzi výslovnosťou a grafickým záznamom slova (písmenková výslovnosť) nemusí byť vždy správna. A vari by vzťahu pravopis – výslovnosť mala venovať viac pozornosti aj škola.


Ján FINDRA



Späť


Pridať komentár.

Komentáre
Komentár Meno
Dátum
Žiadny komentár nebol pridaný, vyjadrite svoj názor.
 

 

 
EFO, s.r.o. Územné plány NajNákup Panorámy, virtuálne prehliadky, virtuálne cestovanie Slovenskom MEEN Ludia a voda
 
  
  O projekte | Právne informácie | Kontakt | © 2006-2017 TERRA GRATA, n.o. vytvoril PROFIT PLUS, s. r. o.