Banskobystrický kraj   Bratislavský kraj   Košický kraj   Nitriansky kraj   Prešovský kraj   Trenčiansky kraj   Trnavský kraj   Žilinský kraj
 VYBERTE KRAJ
Sekcie E-OBCE.sk

Fórum

Firmy v obciach a mestách

Fotogaléria Slovenska

Erby slovenských obcí a miest

Naša ponuka pre obce a mestá

Cenník reklamy na stránke E-OBCE.sk

Úplný zoznam obcí Slovenska

Kontakt



Inzercia

plusPridať nový inzerát

Odkazy na iné stránky

Clip in vlasy nájdete za najlepšie ceny: Clip in vlasy. Jedine u nás 100% ľudské clip in vlasy.

Dochádzkový systém <<

Región Tekov

Horehronie

Región Hont

Svadobné šaty

Golfové potreby

Internetový obchod iNAKUP.sk špecialista na notebooky asus.

Internetový obchod s LED svietidlami

FreeSpace Portal

Monitoring pracovného času zamestnancov

Nástenné hodiny



TERRA GRATA, n.o. TOPlist
TOPlist
Signatár Európskej charty bezpečnosti premávky na ceste

Počet sekcií:
11782

Počet fotografií:
9329

 

 

 

Najúčinnejšia represia je prevencia

Slovensko, 25. 3. 2010 (Verejná správa 5/2010)



Generál JUDr. Ján Packa je policajným prezidentom štvrtý rok. Policajný zbor s dvadsaťdvatisíc príslušníkmi sa za ten čas zmenil na nepoznanie. Nie iba novými rovnošatami, fundamentálnou obnovou vozového parku, inováciou technického vybavenia, ale aj sociálnym zabezpečením a novými prístupmi k plneniu zverených úloh. Záujem o službu v polícii preto výrazne rastie. Do jej radov sa chcú vrátiť aj desiatky bývalých príslušníkov.


Čo hovoríte na tieto snahy o návrat?


Mám z toho príjemný pocit.


Často vám píšu predstavitelia samosprávy i miestnej štátnej správy. Dožadujú sa väčšieho počtu policajtov v obci, meste i regióne, ktorý riadia, chcú mať svoje okresné riaditeľstvo polície, alebo aspoň „vlastné“ obvodné oddelenie. Policajtov na rozdávanie však niet.


Je to pre mňa svedectvo, že policajti sú pre ľudí potrební a že naša práca prináša istý pozitívny efekt pre jednotlivcov i pre spoločnosť. Vidím ho najmä v zníženej kriminalite. Stále tvrdím, že najlepšia represia je prevencia – a tou je aj policajt na ulici. Keď je tam, kriminálne živly mu nebudú páchať trestnú činnosť pred očami, pretože len veľmi málo z nich túži po pobyte v ústave na výkon trestu. Policajti však nemôžu hliadkovať všade, naše možnosti majú svoje hranice.


Lenže ponosy samosprávy na malý počet policajtov v teréne sú často objektívne.


Je to tak. Vždy, keď sa v našom rezorte robila nejaká reorganizácia, bolo to na úkor obvodných oddelení. Utvárali sa nové zložky, bolo treba tabuľkové miesta, tak sa siahalo tam, kde to nenarazilo na odpor – dolu, do obvodných oddelení. Potom tí „hore“ zistili, že niektoré obvodné oddelenia sú veľmi malé, a tak ich zrušili s odôvodnením, že ich činnosť je neefektívna. Počet obvodných oddelení po takýchto zásahoch v predchádzajúcom období klesol o desať až pätnásť percent. Sformovali sa väčšie oddelenia, ktoré mali väčšie obvody. Stávalo sa, že jedno takéto oddelenie pokrývalo v priemere od desať až do dvadsaťpäť obcí. Policajti spravidla mohli postaviť do služby jednu či dve hliadky. Stačilo, že hliadka musela riešiť dajaký prípad a k inej udalosti v druhej dedine už riaditeľ ani nemal koho poslať. A to nehovorím o ďalších úlohách, ktoré by policajti obvodného oddelenia mali plniť. Hliadková služba, prevencia...


Vidíte riešenie tejto situácie?


Verte, že ma vedelo najedovať, keď som prišiel neohlásene na obvodné oddelenie a na zamknutých dverách som našiel oznam: Volajte číslo 158. Chápem, že ani občanom sa to nemohlo páčiť. Nariadili sme, aby na každom oddelení bola stála služba, aby sa bolo na koho obrátiť. Faktom však zostáva, že na menších oddeleniach boli a stále sú kapacitné problémy. Vyriešili sme to aspoň tak, že pri vchode na každé obvodné oddelenie je zvonček s mikrofónom a reproduktorom. Občan sa tak môže priamo skontaktovať s operačným strediskom. V priebehu pár minút môže operačné stredisko, ktoré má prehľad o hliadkach, hliadky vyrozumieť a občan sa dočkať pomoci.


Čo je však najpodstatnejšie, prvýkrát v histórii sa nám podarilo pokles počtu obvodných oddelení nielen zastaviť, ale ich počet zasa rastie. Dali sme sa do rozširovania oddelení tretieho typu, teda tých najmenších. Prvých päť sme už otvorili, pripravujeme ďalšie. Najbližšie pribudnú v Starej Bystrici na Kysuciach a v Jelke v okrese Galanta. Pokračujeme v ich posilňovaní ďalšími ľuďmi. Táto možnosť sa otvorila naším vstupom do Schengenu, mohli sme prehodnotiť personálne stavy hraničnej a cudzineckej polície, vďaka čomu priamo do výkonu služby nastúpilo tisíc tristo príslušníkov. Z toho vyše tisíc do poriadkovej služby na obvodné oddelenia, zvyšok do dopravnej polície. To je citeľná pomoc.


Pocítia ju aj na vidieku?


Myslím si, že situácia je v tomto smere už podstatne lepšia. Podľa možností vychádzame primátorom a starostom ústrety, zvyšujeme stavy, usilujeme sa zabezpečiť ich požiadavky. Nemôžeme však mať obvodné oddelenia všade. Hovorím im – skúste vytvoriť podmienky, dajte nám priestory do prenájmu za symbolické nájomné, my dáme ľudí a techniku, spôsob nájdeme. V mnohých obciach sme sa dokázali dohodnúť, veľa oddelení sme zrekonštruovali. Skúšame aj model policajných staníc.Niekde sú efektívne, inde – najmä v malých obciach – by nemali opodstatnenie, ale aj tu je cesta. V mojom chápaní nemusí byť policajná stanica ako samostatný objekt, ale trebárs jedna miestnosť na miestnom, respektíve obecnom úrade, ktorú môžeme označiť ako úradovňa. V nej by policajt s územnou a obvodovou pôsobnosťou bol k dispozícii občanom v termínoch podľa dohody s predstaviteľmi samosprávy – dva, či tri dni v týždni. Veľa som sa o tejto predstave radil s kolegami, nie všetci boli za, ale myslím si, že toto je cesta najmä pre menšie obce.


Kontakt policajta, takzvaného územára, so starostom a s občanmi je bezpochyby veľmi dôležitý. Niektorí bývalí okrskári boli v miestach, kde pôsobili, legendami. Mali chýr, ktorý znamenal pokoj a bezpečnosť. Viac si ľudia od nich neželajú ani teraz.


Bezpečnosť je výsledkom dôvery – pocitu, že to je „ich“, alebo „môj“ policajt – ktorý vie účinne a včas zasiahnuť a pomôcť. Občan má vedieť za kým zájsť, a tiež, že aspoň v určených termínoch ho tam určite nájde. Dôvera občana k polícii je tiež najlepšia cesta na zvýšenie objasnenosti trestnej činnosti, pretože bez informácií je aj ten najlepší policajt bezmocný.


Ľudia boli dlho zvyknutí na to, že policajta videli len vtedy, keď sa niečo stalo. Malo by to byť opačne – prítomnosť policajta môže zabezpečiť, aby sa nič nestalo. Toto je podľa mňa model bezprostrednej spolupráce so samosprávou, ktorý je ľahko realizovateľný a prakticky si nevyžaduje nijaké prostriedky navyše.


Ovplyvnila ekonomická kríza vaše dlhodobejšie zámery vo formovaní a stabilizovaní zboru?


Som rád, že napriek problémom nám vláda pomohla. Uznala naše argumenty, že potrebujeme viac policajtov najmä pre obce na východe republiky, odkiaľ prichádzalo najviac protestných hlasov o rastúcich problémoch s pouličnou kriminalitou a inými typmi trestnej činnosti, súvisiacej s krízou. Kabinet nám odsúhlasil prostriedky na tristo policajtov. Postupne prechádzajú prijímacím konaním a najneskôr v marci budú umiestení na obvodných oddeleniach v najkritickejších oblastiach východného Slovenska. Kríza nás obmedzila v rozvojových programoch. Chceli sme prezbrojiť, dať všetkým policajtom nové, kvalitnejšie pištole. Tento zámer je ohrozený. Chceli sme tiež vyšším tempom rekonštruovať obvodné oddelenia, z ktorých je ešte časť v nedôstojnom stave. Žiaľ, na také tempo, akým renovácie postupovali doteraz, už peniaze asi nebudeme mať.


Máme už dostatok policajtov alebo nie? Ak mechanicky porovnáme počet policajtov s počtom obyvateľov v krajinách Európy, vyjde nám, že by sme už nemuseli o nedostatku policajtov baviť. A predsa je to až príliš častý jav v argumentácii policajných funkcionárov. Kde je chyba?


Povedal by som, že policajtov nikdy nie je dosť. Lenže v rámci zbližovania podmienok v jednotlivých krajinách Európskej únie musíme vážne brať do úvahy aj medzinárodné porovnania. Štatistika, ktorá porovnáva počet policajtov a počet obyvateľov v danej krajine, nemusí byť smerodajná, lebo polície v rôznych krajinách nemajú celkom rovnakú náplň. Niektoré činnosti zabezpečujú aj iné organizácie v rezorte vnútra alebo aj mimo neho. Počet policajtov je závislý najmä na ekonomickej sile krajiny. V zásade sú stavy policajtov v krajinách Európy pri prepočte na počet obyvateľov i pri zohľadnení špecifík vyrovnané. Isté však je, že nemôžeme ísť ďalej extenzívnou cestou zvyšovania početných stavov. Treba ďalej hľadať rezervy aj v našej organizačnej štruktúre s cieľom znížiť počet riadiacich pracovníkov. Treba nachádzať rezervy i v organizácii práce a v možnostiach scivilňovania niektorých činností. Bezpečnosť a ekonomika sú spojené nádoby, obe sú dôležité. Otázkou je, na čo sa položí dôraz.


To je vlastne dlhodobý problém celej štátnej správy. Boj s úradníckou mašinériou a byrokraciou akoby bol nekonečný. Ryby si zrejme rybník nevypustia. Ministerstvo vnútra nie je výnimka.


Tieto problémy je ťažké vyriešiť direktívne. Spôsob skôr vidím v tom, že riadiaci pracovníci na nižších stupňoch budú mať utvorené také podmienky, aby sami mohli efektívne riešiť slabiny, ktoré cítia. Materiálne, technické podmienky majú vo väčšej časti uspokojivo vyriešené, čakáme konkrétne výsledky v ich každodennej práci. Je to na nich. Už teraz mnohé záleží od schopností krajského či okresného riaditeľa polície, pretože dostali priestor budovať štruktúry podľa vlastných potrieb a možností. Krajskí a okresní riaditelia majú množstvo právomocí, ktoré pred mojím nástupom nemali. Musím povedať, že drvivá väčšina z nich tieto možnosti efektívne využila na prospech veci. Ale tam, kde nenaplnia naše očakávania, prípadne kde nevedia pracovať so svojimi ľuďmi, zasiahneme. V uplynulých mesiacoch preto museli odísť okresní riaditelia v Poprade, v Banskej Bystrici i v Ružomberku.


Zostaňme ešte pri nižších stupňoch riadenia. Všeobecne sa konštatuje, že policajti tu majú množstvo povinností, ktoré priamo nesúvisia s ich hlavným poslaním, oberajú ich o čas a potom chýbajú tam, kde sú potrební.


Rezervy okrem iného vidím v zmene náplne práce príslušníkov v základných útvaroch. Policajti tam naozaj robia množstvo vecí, ktoré by mal robiť niekto iný – trebárs pracovníci iných rezortov. Mnohé činnosti sú zasa veľmi zložité a zdĺhavé, zamestnávajú neúnosne veľa ľudí, vyžadujú si neúmerné množstvo štátnych financií. Vieme to roky, ale niektoré tieto javy sa nám nedarí zmeniť. Napríklad policajti z obvodných oddelení robia takpovediac poštárov pre najrôznejšie inštitúcie. Táto prax trvá už roky. Názornou ukážkou komplikovanosti a zdĺhavosti je samo prípravné trestné konanie. Platíme veľké peniaze za znalecké posudky zamestnancom iných rezortov, hoci v drvivej väčšine prípadov takisto ide o štátnych zamestnancov. Čakanie na tieto posudky je v mnohých prípadoch príčinou zdĺhavosti prípravného konania. Alebo vymáhateľnosť – napríklad na mieste nezaplatených sankcií za dopravné priestupky – bola pre nás veľmi nákladná. Roky sme si s tým nevedeli dať rady. Museli sme prijať opatrenie s možnosťou zadržať vodičský preukaz. A zrazu sa situácia mení – ale bol to dlhý boj. Často ide o systémové nedostatky, ktoré sú mimo nášho rezortu a zmeny občas prichádzajú pomalšie, než by sme si priali. To sú úlohy pre nadchádzajúce obdobie.


Boľačkou je i legislatíva – občan podá trestné oznámenie a nevie pochopiť, prečo neraz jednoduchý prípad nie je ani po troch rokoch ukončený, páchateľ si behá po slobode a poškodený sa nevie dovolať svojich práv.


Veľa zo spomenutých problémov má korene v „zamrznutej“ veľkej novele našich základných trestných noriem, teda trestného zákona a trestného poriadku. Od takzvanej veľkej novely očakávame najmä úpravu vzťahov účastníkov v celom trestnom konaní, korekciu práv a povinnosti medzi obvineným, obžalovaným a ich advokátmi a poškodeným. Tieto práva sú stále vo veľkom nepomere a majú za následok neraz šokujúce prieťahy v konaní. Žiaľ, postup na inovácii trestného kódexu sa zasekol na nedohode zúčastnených strán, práce na rekodifikácii idú veľmi pomaly.


Ministerstvo vnútra v tejto situácii rieši legislatívne problémy čiastkovými novelami. Takto ste trebárs získali možnosť úzkej spolupráce s mobilnými operátormi pri hľadaní nezvestných osôb. V rámci boja proti domácemu násiliu ste dostali zákonnú možnosť vykázať násilníka z obydlia až na 48 hodín. Zásadné zmeny v doprave a potešiteľné výsledky priniesol nový zákon č. 8/2009 Zb. o cestnej premávke. Usilujete sa tiež urobiť poriadok pri športových podujatiach v boji s nespratníkmi na štadiónoch, na čo tiež bola potrebná legislatívna úprava. Dosiahli ste, že pod policajný zbor prešla železničná aj mýtna polícia, ktorých zriaďovateľom bolo pôvodne ministerstvo dopravy. Z nečinnosti vás asi nikto podozrievať nemôže.


Bolo tu naozaj veľa problematických záležitostí. Povedali sme si, že najprv musíme upratať vlastný dvor, a potom skúsime riešiť problémy, ktoré nás v praxi najviac ťažia. Už som spomenul, že to najpotrebnejšie – veľkú novelu trestných kódexov – stále nemáme. Napriek tomu aj vo vyšetrovaní naberáme tempo, keďže sa k nám už hlásia právnici, čo bol donedávna vážny problém. Robíme všetko pre to, aby sme aj pri daných legislatívnych prekážkach vyšetrovanie zrýchlili. Odstránili sme niektoré najvypuklejšie zádrhy. Napríklad sme rozšírili okruh policajtov, ktorí môžu robiť takzvané neodkladné a neopakovateľné úkony na mieste činu, alebo ďalšie procesné úkony. Toto sme v trestnom poriadku tiež vyriešili novelou.


Obišli ste násilie na štadiónoch. V poslednom čase sa naozaj zdá, že kvázi fanúšikovia nechodia na štadióny sledovať hru, ale vybiť si agresiu a zlosť.


Futbal či hokej sú pekné hry. Problém je, že na štadióny chodí stále menej skutočných fanúšikov a viac gaunerov a výtržníkov. Tí slušných priaznivcov športu vyháňajú z hľadísk. Kluby sa musia rozhodnúť, koho chcú mať na štadiónoch a urobiť si poriadok vlastnými silami. Nie je predsa mysliteľné, aby sme na každý zápas navelili osemsto ťažko ozbrojených policajtov zabezpečiť poriadok medzi fanúšikmi. Uško na povestnom džbáne sa odtrhlo, trpezlivosť sa skončila. Preto žiadame, aby kluby vybavili štadióny kamerovými systémami, ktoré zachytia každé porušenie poriadku a mali takú usporiadateľskú službu, ktorá známych výtržníkov do hľadiska jednoducho nepustí. Tak, ako je to v zahraničí, kde sa možno poučiť.


V Anglicku boli zlopovestní rowdies. Počuje dnes o nich niekto? Nie. Kluby v spolupráci s políciou im vyčíňanie zatrhli. Zakázali im vstup a policajti akurát dohliadajú na dodržiavanie tohto zákazu. Chuligáni stratili živnú pôdu. Tak by to malo byť aj u nás. Myslím si, že dosť do toho môžu povedať aj predstavitelia samosprávy a miestnej štátnej správy. Veď mnohí sú napokon aj funkcionári športových klubov. My nemôžeme ťahať za niekoho gaštany z ohňa donekonečna.


Ukazuje sa, že na uliciach, ale aj v zábavných zariadeniach je medzi mladými, ba aj neplnoletými, viac násilia, alkoholu, drog a iných neduhov.


Asi je to nejaká nová móda chodiť na diskotéky s nožíkom vo vrecku a vyhľadávať konflikty. Znepokojujúce je, že v mnohých prípadoch ide o veľmi mladých chlapcov vo veku okolo15 rokov. Alkohol a drogy figurujú najmä vo veľkých mestách, kde sú mladí ľudia, ale žiaľ aj deti, krytí anonymitou. Polícia má kapacity okamžite zasiahnuť – niekto však musí zodvihnúť telefón a najmä sa nebáť svedčiť. Tam, kde všetci mlčia, ťažko nájsť vinníka bitky, dílera, provokatéra.


My robíme v pochybných zariadeniach veľa preventívnych akcií. Rovnako aj mestská polícia. Nemôžeme byť však všade a vždy. Rozhodujúca je výchova mládeže a občianska statočnosť. Podobné je to aj pri domácom násilí – kde susedia mlčia, niet svedkov. Museli sme preto prijať legislatívnu úpravu, aby sme zabránili najhoršiemu. Nový inštitút sme za vlaňajšok uplatnili asi tristokrát. Možno sme tým zachránili mnoho životov trpiacich matiek a týraných žien.


Zhováral sa Peter ONDERA




Späť


Pridať komentár.

Komentáre
Komentár Meno
Dátum
Žiadny komentár nebol pridaný, vyjadrite svoj názor.
 

 

 
EFO, s.r.o. Územné plány NajNákup Panorámy, virtuálne prehliadky, virtuálne cestovanie Slovenskom MEEN Ludia a voda
 
  
  O projekte | Právne informácie | Kontakt | © 2006-2017 TERRA GRATA, n.o. vytvoril PROFIT PLUS, s. r. o.