Nástup obnoviteľných zdrojov energie

Slovensko, 11. 12. 2006 (Verejná správa 25-26/2006)

Zmena klímy, ktorá sa v súčasnosti prejavuje najmä globálnym oteplením, je vážnym environmentálnym problémom ľudstva. Početné štúdie dokazujú, že príčinou tejto zmeny je zosilnený skleníkový efekt, ktorý spôsobujú emisie skleníkových plynov v zemskej atmosfére. Popri vodnej pare je najviac zastúpeným skleníkovým plynom v atmosfére oxid uhličitý, ktorý sa na skleníkovom efekte podieľa až 30 percentami. Jeho najväčším zdrojom je spaľovanie fosílnych palív.

      Zo Správy o geotermálnom prieskume území Slovenska, ktorú pripravil rezort životného prostredia vyplýva, že v rámci koncepcie trvalej udržateľnosti je treba prejsť od využívania neobnoviteľných zdrojov ku energetickým systémom založeným na využívaní obnoviteľných zdrojov energie (OZE).

      Pre zníženie emisií skleníkových plynov a zabezpečenie energetických zdrojov na ďalší rozvoj Európska únia už pred takmer desiatimi rokmi prijala stratégiu a akčný plán White Paper for a Community Strategy and Action Plan (Biela kniha). Na základe tohto dokumentu by sa malo podstatne zvýšiť využívanie obnoviteľných zdrojov energie, ktoré by do roku 2010 malo predstavovať zdvojnásobenie, teda 12 percent krytia potrieb energie z využitia OZE. Rozhodujúca časť požadovaného prírastku by mala byť zabezpečená z biomasy, veternej, solárnej a geotermálnej energie i vodných elektrární. V súčasnosti predstavuje u nás využívanie obnoviteľných zdrojov energie 2,6 percenta z celkovej spotreby primárnych energetických zdrojov.

      Európsky parlament a Rada Európskej únie prijali pred piatimi rokmi smernicu, ktorá má podporiť využívanie OZE na výrobu elektrickej energie tak, aby sa v EÚ do roku 2010 mohol naplniť cieľ vo výške 22,1 percenta výroby elektriny z OZE na celkovej spotrebe elektrickej energie.

      Koncepcia využívania obnoviteľných zdrojov energie, ktorá od roku 2003 nadväzuje na smernicu, definuje základný rámec pre rozvoj využívania OZE na Slovensku. V tabuľke sú podľa nej uvedené podiely jednotlivých druhov obnoviteľných a druhotných zdrojov energie na celkovom množstve technicky využiteľného potenciálu.

      Geotermálna energia, ktorá patrí medzi obnoviteľné zdroje energie, má nesporne viacero výhod:

● Považuje sa za lacnejší zdroj energie než fosílne palívá.

● Predstavuje vlastný (domáci) zdroj energie, nezávislý od medzinárodných konfliktov.

● Garantuje bezpečnú prevádzku s minimálnym dopadom na životné prostredie a záber pôdy.

● Stáva sa hybnou silou rozvoja malého a stredného podnikania v regiónoch, napríklad pri pestovaní rýchlenej zeleniny a kvetov, chove rýb a hydiny, pri výstavbe a využívaní zariadení určených na rekreačné a rehabilitačné účely.

Geologický výskum


      Nevyhnutným podkladom pre rozvoj využívania geotermálnej energie sú údaje o distribúcii, kvantite a kvalite jej zdrojov, o podmienkach na ich optimálne využite na rôzne účely. Potrebný komplex informácií poskytuje geologický výskum a prieskum.

      Na Slovensku sa začal systematický výskum zdrojov geotermálnej energie v roku 1971. Riešiteľským pracoviskom štátnej výskumnej úlohy Geotermálna energia bol Geologický ústav Dionýza Štúra v Bratislave.

      V rámci základného výskumu sa urobila charakteristika povrchovej a hlbinnej stavby Západných Karpát. Uskutočnilo sa 61 geotermálnych vrtov, ktoré umožnili získať predstavu o množstvách geotermálnej energie a vôd. Na základe získaných poznatkov môžeme konštatovať, že Slovensko má vďaka svojim prírodným podmienkam významný potenciál geotermálnej energie, ktorý je ohodnotený na 5 538 MW t.

      Zdroje geotermálnej energie sú zastúpené predovšetkým geotermálnymi vodami, ktoré sú viazané najmä na triasové dolomity a vápence vnútrokarpatských tektonických jednotiek, menej na neogénne piesky, pieskovce a zlepence. Tieto horniny ako kolektory geotermálnych vôd mimo výverových oblastí sa nachádzajú v hĺbke 200 až 5 000 metrov a vyskytujú sa v nich geotermálne vody s teplotou 15 až 240°C.

      Požiadavka a podpora na pokračovanie geologických prác na účely využitia geoetermálnej energie v Slovenskej republike je zahrnutá v Koncepcii geologického výskumu a prieskumu územia SR do roku 2006 (perspektívne do roku 2010). V súlade s ňou rezort životného prostredia bude pokračovať v regionálnom výskume a vyhľadávacom prieskume geotermálnej energie v perspektívnych oblastiach Slovenska.

Využívanie geotermálnej energie

      Na Slovensku je doteraz evidovaných 116 geotermálnych vrtov. Geotermálne vody boli získané vrtmi hlbokými 92 až 3 616 m. Tepelný výkon vôd pri využití po referenčnú teplotu 15°C je 306,8 MW t, čo predstavuje 5,5 percenta z celkového potenciálu geotermálnej energie Slovenskej republiky.

      Evidenciu o využívaní geotermálnych vôd do roku 2003 zabezpečovalo Ministerstvo pôdohospodárstva SR prostredníctvom Výskumného ústavu vodného hospodárstva. Od roku 2004 zabezpečuje monitoring stavu podzemných vôd Ministerstvo životného prostredia SR prostredníctvom Slovenského hydrologického a meteorologického ústavu a Štátneho geologického ústavu Dionýza Štúra.

      V súčasnosti sa geotermálne vody vyžívajú celkovo v 36 lokalitách v poľnohospodárstve, na vykurovanie budov a na rekreačné účely s celkovo využívaným tepelným výkonom 131 MW t, čo predstavuje 2,3 percenta z celkového potenciálu geotermálnej energie Slovenska a 42,7 percenta z tepelného výkonu doteraz evidovaných geotermálnych vrtov.

      V poľnohospodárstve sa geotermálne vody využívajú v 12 lokalitách na vykurovanie skleníkov pri produkcii rýchlenej zeleniny ako aj kvetov (Bešeňová, Podhájska, Čiližská Radvaň, Topoľníky, Tvrdošovce, Horná Potôň, Dunajská Streda, Vlčany, Veľký Meder, Topoľovec, Dunajský Klatov, Kráľová pri Senci). Celková plocha pokrytá týmto typom produkcie je okolo 25,86 ha. Na chov rýb sa geotermálne vody využívajú vo Vrbove a v Turčianskych Tepliciach.

      Geotermálnou energiou sa vykurujú kancelárske a technické priestory v Galante, Topoľníkoch, Komárne, Bešeňovej, Liptovskom Trnovci a Poprade. Hotelové priestory sú vykurované v Bešeňovej, Veľkom Mederi, Podhájskej a Štúrove. V Galante sú ňou vykurované aj byty, nemocnica a dom dôchodcov. V Novákoch – Koši slúži na vykurovanie šatní baníkov a na ohrev vetracieho vzduchu pre hnedouhoľné bane.

      Geotermálna voda sa využíva na rekreačné účely (na plnenie bazénov) v 32 lokalitách (Poprad, Vrbov, Liptovský Trnovec, Bešeňová, Oravice, Podhájska, Senec, Kráľová pri Senci, Dunajská Streda, Galanta, Veľký Meder, Lehnice, Diakovce, Topoľníky, Tvrdošovce, Nové Zámky, Šaľa, Poľný Kesov, Gabčíkovo, Štúrovo, Komárno, Patince, Bánovce nad Bebravou, Malé Bielice, Partizánske, Chalmová, Koplotovce, Kremnica, Sklené Teplice, Rajec, Dolná Strehová, Tornaľa).

      Porovnanie dokumentovaného a reálne využívaného tepelno–energetického potenciálu geotermálnych vôd u nás svedčí o neuspokojivom využívaní tohto zdroja energie. Analýza skutočného využívania obnoviteľných zdrojov energie na Slovensku, ktorú vypracovalo ministerstvo hospodárstva v decembri 2005, považuje za príčinu nevyhovujúceho stavu vysoké finančné náklady na realizáciu geotermálnych vrtov, na zabezpečenie potrebnej techniky a technológií, ale aj nízku informovanosť o možnostiach podpory na realizáciu projektov z domácich, respektíve zahraničných zdrojov.

      Podľa vládneho uznesenia zo septembra tohto roku sú za zabezpečenie informovanosti (prostredníctvom internetu) o možnostiach finančnej podpory na realizáciu projektov pre využívanie geotermálnej energie zodpovední ministri hospodárstva a pôdohospodárstva.

Záujem rastie

      Napriek uvedeným bariéram je v posledných rokoch zaznamenávaný rast záujmu o využívanie spomenutého zdroja energie. Veď pri výrobe 25 MWt tepelnej energie z geotermálnych zdrojov sa v našich podmienkach ušetrí za rok asi 42 600 ton hnedého uhlia (pri dvesto dňoch vykurovania), alebo 16 miliónov m³ zemného plynu.

      Konkrétnym príkladom prínosu využívania zdrojov geotermálnej energie je galantské energocentrum. Po jeho sprevádzkovaní bola zastavená činnosť kotolne miestnej nemocnice na báze nízkokalorického uhlia, v ktorej sa ročne spotrebovalo 6 200 ton uhlia, pričom za rok sa vyprodukovalo 330 ton SO 2, 36 ton NO 2, 159 ton CO 2 a 600 ton škváry. Náklady na výrobu tepla sa znížili tiež o poplatky za znečisťovanie ovzdušia (v roku 1996 dosahovali 156 000 Sk).

      Na záver možno skonštatovať, že na Slovensku je ukončený základný výskum zdrojov geotermálnej energie, v rámci ktorého bolo vymedzených 26 perspektívnych geotermálnych oblastí. Výsledkom geologických prác je poznanie hydrogeotermálnych pomerov, množstva geotermálnych vôd a ich parametrov, množstva geotermálnej energie. Podané sú návrhy na perspektívne lokality pre overenie geotermálnych vôd pomocou vrtov, hodnotené je geologické riziko v danej oblasti a uvedený optimálny spôsob využitia vôd.

Späť