Rádový môže, no nemusí byť aj radový

Slovensko, 12. 12. 2006 (Verejná správa 25-26/2006)

     V dnešnej úvahe o jazyku a jazyku v texte sa zamyslíme nad dvoma problémami, ktoré súvisia najmä s nevhodným využívaním slov. Ako východisko nám poslúži veta, v ktorej televízna hlásateľka Z. P. informovala televíznych divákov, že Mikuláš Dzurinda podal prezidentovi SR Ivanovi Gašparovičovi demisiu vlády. V záverečnej vete svojho vstupu pripomenula, že Mikuláš Dzurinda z Prezidentského paláca odíde ako rádový poslanec.

     Na prvý pohľad (na prvé počutie) je zrejmé, že redaktorka zaradila Mikuláša Dzurindu ako rádového poslanca k osobitnej skupine poslancov, ktorá sa doteraz v slovenskom parlamente nevyskytovala. Zrejme chcela zdôrazniť, že bývalý predseda vlády Slovenskej republiky sa vzápätí, ako opustí Prezidentský palác, stane bežným poslancom Národnej rady SR, v ktorej pravdepodobne nebude mať žiadnu funkciu. Ibaže rádový môže a nemusí byť radový. A naopak. Pozrime sa na tento problém podrobnejšie.

     Aj v slovenskom jazyku existuje veľké množstvo slov, ktorých význam sa výrazne diferencuje iba jednou odlišnou hláskou. Napríklad: sad – sed – sud – súd. Ako vidieť, aj v uvedenom rade sa význam jednotlivých slov odlišuje rozdielnymi samohláskami, ktoré sa môžu líšiť iba dĺžkou, ako je to aj v našom prípade. Tieto tvarové a významové rozdiely využívajú predovšetkým básnici. Ladislav Novomeský v jednej svojej básni založil ideu o nezmyselnosti vojny, o používaní vraždiacich zbraní na napätí slov muškáty – muškety.

     Vráťme sa však k našej dvojici. Hoci sú prídavné mená radový – rádový tvarovo (formálne) takmer identické, rozdiel v dĺžke samohlások -a/á- je z hľadiska ich významu zásadný. Významovo ich jednoznačne diferencuje. Preto ich nemožno ľubovoľne zamieňať. Sú to prídavné mená odvodené od odlišných podstatných mien, ktorých význam sa tiež diferencuje iba dĺžkou samohlásky (rad/rád).

     Prídavné meno radový má dva významy. V prvom význame označuje niečo usporiadané, zoradené, zoskupené do radu. Napríklad radová zástavba, radový tanec; lingvisticky radová číslovka, ktorá vyjadruje poradie, umiestnenie v číselnom rade (piaty ročník). V druhom význame je prídavné meno radový synonymom prídavných mien obyčajný, jednoduchý, prostý; napríklad radový pracovník nezastáva v pracovnej skupine žiadnu funkciu.

     Prídavné meno rádový je odvodené od slova rád, ktoré označuje združenie ľudí spojených istými pravidlami, obyčajne cirkevnými. Je v synonymickom vzťahu s podstatným menom rehoľa. Prídavné meno rádový sa teda využíva napríklad v spojení rádová sestra, ktoré vyjadruje, že je príslušníčkou nejakého rádu, že je členkou rehole.

     Ak sa teraz vrátime k vyššie citovanej výpovedi redaktorky, je zrejme, že Mikuláš Dzurinda neodchádzal z Prezidentského paláca ako rádový poslanec. Predpokladajme totiž, že slovenský parlament nie je rehoľa (rád); doterajšie skúsenosti hovoria, že je to skôr naopak. Po demisii doterajšej vlády zostala síce bývalému premiérovi funkcia poslanca, no nemá žiadnu vedúcu funkciu ani v exekutíve, ani v Národnej rade SR. Z Prezidentského paláca teda odchádzal ako radový (obyčajný, jednoduchý, prostý) poslanec, ktorý v poslaneckej lavici bude zrejme sedieť bez funkcie.

     V bežnej komunikačnej praxi, ale často aj v náučných textoch sa využíva príslovka rádovo. Túto príslovku (spravidla má význam častice) však v našich slovníkoch nenájdeme. To znamená, že jej použitie je nenáležité. Nachádzame ju v textových pozíciách, keď autor chce vyjadriť približnosť. V týchto pozíciách sú však vhodnejšie výrazy približne, asi, zhruba. Porovnajme: V reaktore však možno prevádzkovať aj technologicky náročnejšiu reakciu deutérium-deutérium, pričom energetický problém by bol viac-menej eliminovaný r á d o v o na stovky miliónov. V tomto prípade je slovo rádovo vlastne nadbytočné, lebo samotné číselné vyjadrenie (stovky miliónov) je približné, neurčité. Navyše túto približnosť, neurčitosť dostatočne podčiarkuje častica viac-menej. Ak už chcel autor tento číselný fakt nasilu zdôrazniť, mohol použiť príslovku zhruba alebo (menej vhodnú) časticu asi, približne.

     K nenáležitému zamieňaniu dochádza aj pri podstatných menách rad-rád, a to v súvislosti so štátnymi vyznamenaniami. Nielen v súkromnom, ale aj vo verejnom prostredí v oficiálnych vyjadreniach počujeme, že prezident republiky udelil niekomu rád. Pripusťme, že tak urobil rád, lebo je presvedčený, že ocenený si napríklad Rad Ľudovíta Štúra zaslúžil.

     Dodajme, že takýchto neuralgických jazykových (lexikálnych) javov nie je veľa. Najmä verejní činitelia a predovšetkým pracovníci elektronických médií by si ich pred svojím vystúpením mali vo svojom vedomí aktualizovať a postupne vo svojej jazykovej pamäti fixovať. V skutočnosti je to problém osobnej zodpovednosti, zodpovednosti za svoj profesionálny výkon a zároveň je to vlastne aj prejav (ne)úcty k verejnosti, ktorej adresujeme svoju verejnú výpoveď. Možno by stálo za to, aby si redaktori a reportéri, ktorí často musia improvizovať, zostavili slovníček najčastejších neuralgických jazykových problémov a občas sa doň pozreli. Predpokladajme, že aj vo chvíli improvizácie by sa im potom ponúkol adekvátny výraz napríklad aj z analyzovaných formálne blízkych dvojíc. Aj rádová sestra môže, no nemusí byť radová: môže byť predstavenou kláštora.

Ján FINDRA

Späť