V demokracii tiež platia pravidlá

Slovensko, 5. 2. 2007 (Verejná správa 2/2007 )

Narodil sa 11. mája 1971 v Bratislave, v roku 1995 absolvoval Právnickú fakultu Univerzity Komenského. Odbornosť si zvýšil postgraduálnym štúdium obchodného práva a po advokátskych skúškach pôsobil v oblasti advokácie. V roku 2002 bol zvolený za poslanca Národnej rady SR, v ktorej zastával aj funkcie predsedu Výboru pre obranu a bezpečnosť a predsedu Osobitného kontrolného výboru na kontrolu činnosti Národného bezpečnostného úradu. Od 4. júla 2006 je JUDr. Robert KALIŇÁK podpredsedom vlády Slovenskej republiky a ministrom vnútra. Po pol roku pôsobenia v ministerskej funkcii hovoríme s ním o aktuálnych otázkach a problémoch jeho rezortu.

Pôsobenie v rezorte vnútra ste okrem iného začali revidovaním niektorých rozhodnutí svojho predchodcu. Jedným z prvých opatrení bolo vrátenie Miroslava Litvu do funkcie šéfa policajných odborov, čo sa hodnotilo ako ústretové gesto a krok na upokojenie napätej situácie v policajnom zbore. Frustrovaný a nasrdený policajt asi nie je najlepšia garancia istoty a pokoja v občianskej spoločnosti a vy ste viackrát deklarovali, že vám je demokracia svätá. Možno byť demokratom v silovom rezorte? Ako dosiahnuť, aby sa v ňom postupovalo v súlade so zákonom, bez zneužitia sily a funkcie verejného činiteľa?

Určite áno, lebo demokracia nie je anarchia. V demokracii tiež platia pravidlá. Každý má síce právo na názor, ale zároveň si musí plniť svoje úlohy a povinnosti, ktoré pre neho vyplývajú z funkcie či z pozície, do ktorej je postavený. Každý musí byť tiež zodpovedný za plnenie úloh. Povinnosťou ministerstva je vytvoriť dostatočný priestor na to, aby ten, kto má plniť úlohy – v tomto prípade policajt – mal na to kvalitné podmienky, aby mal určitú sociálnu istotu a bol dostatočne ohodnotený. To je na pleciach ministra, a to si musím uniesť a splniť. Keď si ja splním túto svoju povinnosť, o čo sa, samozrejme, usilujem, až potom môžem vyžadovať aj od policajtov, aby si povinnosti plnili kvalitne. Navyše, mám na to nástroje – personálne alebo disciplinárne opatrenia, ale aj iné stimuly.

O tých je práve reč. Osobitné príplatky pre vybrané druhy služieb, pocit nedocenenosti na iných úsekoch a výrazné rozdiely v odmeňovaní nielen vo vnútri policajného zboru, ale najmä v porovnaní s vojakmi, boli v čase vášho nástupu do funkcie pálčivými témami. Vtedy ste hovorili o predsavzatí hľadať všetky možné zdroje, aby sa platové pomery policajtov, a nielen ich, zlepšili. Zároveň ste pripomínali, že máte radšej výsledky, ako sľuby. Okedy ste si sadli na ministerskú stoličku síce neuplynulo veľa času, ale dosť na to, aby sa dalo hovoriť o nastúpenom trende a možno už aj o prvých výsledkoch už konkrétnejšie...

Pokiaľ ide o osobitné príplatky, práve vrcholia práce na novom kariérovom postupe, na novom platovom ohodnotení policajtov aj na ich zaradení. To všetko sa pripravuje a začiatkom roka 2007 by sme chceli komplex týchto otázok schvaľovať. Hľadáme prostriedky na to, aby sme mohli zaručiť nielen štandardné zvyšovanie platov o valorizáciu, ale aby sme policajnú profesiu viac finančne zatraktívnili, aby sme ocenili zásluhovosť a odmenili kvalitne odvedenú prácu.

Porovnávanie platov policajtov a vojakov je neštandardné. Armáda prešla absolútnou reštrukturalizáciou, niet snáď vojaka, ktorý by nemusel prijať hodnosť o jeden i viac stupňov nižšiu. Taká situácia v zbore dnes nie je, pretože policajný zbor nie je vojenský útvar. My máme úplne iné služby vyšetrovacie, úplne iné služby kriminálne, iná je služba poriadkovej polície. Pre mňa sú na prvom mieste obvodné oddelenia a okresné riaditeľstvá. Tam chcem zamerať pozornosť. Paralelne však chcem podržať špeciálne aj prezidiálne zložky, a tiež všetky útvary vyšetrovania. Preto musím veľmi spravodlivo vážiť pozornosť, ktorú treba venovať každému policajtovi. Zbor je živý organizmus a chceme dosiahnuť, aby o štyri roky bol v úplne inej kondícii, ako je dnes.

Avizovali ste, pán minister, audit na finančné toky a hospodárenie na ministerstve, pretože veľa financií v rezorte, ktoré by sa mali premieňať na kvalitnejšie podmienky pre prácu bezpečnostného aparátu „tečú takpovediac do piesku a strácajú sa bez efektu“. Lenže niektoré zverejnené prípady ekonomickej rozšafnosti či pochybných praktík v predošlých rokoch, najmä vo verejnom zaobstarávaní, boli zatiaľ len sústo pre bulvár. Dočkáme sa aj konkrétnych záverov a trestnoprávnej zodpovednosti?

Z výsledkov auditu vyplynuli viaceré podozrivé, ba až zarážajúce skutočnosti. Takými sú napríklad už zverejnené praktiky pri objednávkach prieskumov od súkromnej firmy, hoci ministerstvo malo a má na takéto činnosti platnú zmluvu so Štatistickým úradom SR. O konkrétnych záveroch v trestnoprávnej rovine však nerozhodujem ja, ale príslušné orgány činné v trestnom konaní. Vo viacerých veciach prebieha vyšetrovanie. Úrad kontroly ministerstva vnútra už tiež podal v niektorých prípadoch trestné oznámenia.

Pre mňa je dôležité, že aj z rozpočtu, ktorý je o čosi nižší ako minulý rok, chceme a vieme zaobstarať a zabezpečiť omnoho viac vecí nielen pre policajtov, hasičov, verejnú správu, ale i pre samotných občanov, ktorí to určite zaregistrujú. Spomeniem len zlepšovanie pracovných i prevádzkových podmienok v rámci budov a objektov, či sú to policajti, hasiči, horská služba, skvalitňovanie ich vybavenia. Rozhodne nebudeme zaostávať za minulými rokmi. Nebudeme však vyhadzovať peniaze na nákup vecí, ktoré nie sú nevyhnutne potrebné, nepoužívajú sa alebo sú úplne zbytočné, len preto, lebo niekoho kamarát má dajakú firmu a nemá kam dodávať svoje služby, tovary alebo produkty. To je ten piesok, kam bez úžitku odtiekli nemalé prostriedky, a kde dokážeme ušetriť. Aj preto spotrebujeme zo štátneho rozpočtu o niečo menej peňazí, a pritom máme omnoho ambicióznejšie zámery a plány.

Je nepísanou normou, že nový kabinet a jeho členovia majú sto dní na aklimatizáciu, na kontinuitu v rozhodovaní či na „poupratovanie“ po predchodcoch. Média tentoraz vláde nedopriali ani hodinu a od prvého dňa spustili voči nej nevraživú kampaň, v ktorej pokračujú. Neodčerpávajú vám reakcie na túto kampaň priveľa energie. Do akej miery to ovplyvňuje vaše kroky, uskutočňovanie vlastného projektu riadenia rezortu a plnenie zámerov programového vyhlásenia vlády?

Samozrejme, že to, čo ste spomenuli, je mimoriadne zaťažujúce. Ale nemožno to obísť. Zoberme si trebárs nedávne zmeny vo vedení krajských policajných riaditeľstiev. Ich nevyhnutnosť vyvolali požiadavky na to, aby sme v súlade s aktuálnymi potrebami dosiahli vyššiu kvalitu i efektívnosť práce. Moji predchodcovia hovoria a médiá o týchto výmenách rozširujú, že ide o politizovanie policajného zboru. Ale plošné personálne výmeny vo vedení polície, krajských riaditeľstiev i nižších organizačných článkov urobili po nástupe do funkcií tiež a bez dlhých rečí, pričom máloktorý z odvolaných funkcionárov zostal v zbore ďalej pracovať. Teraz, až na jedného, prijali ponúkané miesta všetci.

Nie je dobré, ak namiesto kontinuity treba „z chodu“ riešiť nedostatky z minulosti, lebo si uvedomujete, že bez ich odstránenia nemôžete rezort posunúť ďalej. Na každom kroku na vás číha, obrazne povedané, dajaká pasca či nášľapná mína. Vážny rébus je napríklad pripravenosť Slovenska na vstup do schengenského priestoru. Európska hodnotiaca komisia vidí situáciu ako problémovú. Rovnako ju vidím od začiatku aj ja. Vnímam ju ako dedičstvo minulosti, s ktorým sa musíme vysporiadať, a potom sa môžeme posunúť k novej kvalite. Na to je treba zistiť aktuálny stav – mať poznatky, od ktorého bodu sa môžeme odraziť ďalej. Zavše je to až od dna...

Kameňom úrazu pri dosahovaní kvality i efektívnosti boli doteraz vždy zádrhy vo vzťahu ministerstvo – policajné prezídium. Každý z doterajších ministrov vstupoval do organizačnej štruktúry a formoval jej schému podľa objektívnych i subjektívnych pohnútok, raz racionálne a inokedy nie vždy vydarenými improvizáciami. Pri jednej príležitosti ste na konštatovanie, že váš predchodca sústredil všetky právomoci u seba, reagovali slovami: „Koncentrácia moci pre mňa nie je cieľ ani záľuba.“ Čo ste tým mysleli?

Prezídium i súčasné vedenie polície má široký priestor na uplatnenie vlastných predstáv o riadení policajného zboru. Policajný prezident aj obaja viceprezidenti dokazujú, že ich výber bol dobrý. Polícia sa posunula ďalej a zmenu v prístupe určite vnímajú aj občania, či je to na úseku dopravnej polície, ale aj v oblasti boja s extrémizmom. Policajný zbor je však iba jedna zo sekcií ministerstva, svojim spôsobom rovnoprávna napríklad s hasičmi, aj keď podstatne väčšia. Zodpovedný za jej činnosť je minister, preto má určité právo vstupovať do toho, akým spôsobom bude fungovať.

Sme predovšetkým tím, takže sa spoločne radíme a hľadáme spôsoby a cesty, ako a kam nasmerovať políciu. Nemám patent ani vyhranené predstavy, ako čo urobiť, a keď existujú lepšie, efektívnejšie a účelnejšie riešenia, rád ich prijmem a realizujem. Ako som viackrát povedal, pre mňa sú podstatné výsledky, nie vždy cesta, ako sa k tomu cieľu dostanem. Pravdaže, musí byť zákonná. Spôsob realizácie môže pokojne vymyslieť ktokoľvek iný, na tom si vôbec nezakladám, nemusí to byť z mojej hlavy. Pre mňa je dôležité, aby ministerstvo bolo dokonalým servisným orgánom pre všetky zložky rezortu, aby sme všetky služby zabezpečovali kvalitne.

Svojho času ste si vytýčili cieľ: Chcem vidieť spokojných občanov a spokojných policajtov. Čo z toho vášho predsavzatia sa plní viac a čo menej? Vrstevnice zločinu na kriminálnej mape občas vystúpia veľmi vysoko a nemôžu nikoho nechať ľahostajným, najmä nie tých, čo sú za bezpečnosť občanov zodpovední. Rozpínanie mafií predsa nemôže dospieť tak ďaleko, že obyvatelia sa prestávajú cítiť bezpečne a celkom nezakryto sa hovorí o tom, že najhoršie trestné činy nesú rukopis bývalých policajtov. Potom je namieste aj otázka, aká je morálka ľudí v zbore a aké pevné je spojenie s občanmi postavené na pojmoch bezpečnosť, ochrana života a zdravia, majetku, zabezpečenie verejného poriadku. Čo najviac ovplyvňuje túto morálku a pevnosť tohto spojenia? Ako ich zlepšiť?

Už som spomínal, že policajný zbor je mimoriadne veľký, živý organizmus – dvadsať jeden tisíc ľudí. V každom organizme z času na čas nejaká bunka zlyhá. Tomu sa nedá vyhnúť. Našou úlohou je však veľmi tvrdo zakročiť, prijať opatrenia, ktoré zabránia vzniku možnosti bujnenia nádoru nedostatkov. Proti ním už v tejto chvíli pôsobí zavedenie a sprísnenie psychologických testov, ich opakovanie, aj cesta exponovaných príslušníkov a funkcionárov na detektor lži. Nemyslím si, že by dôvera občanov k polícii mala byť naštrbená. Môžu sa cítiť bezpečne. Udalosť, ako tá z Polomky, ale aj iné zločiny presviedčajú, že nijaké pardonovanie či rozdiely medzi kriminálnikmi nemienime robiť.

A k téze spokojný policajt - spokojný občan? Je akoby zo spojených nádob. Čím lepšie podmienky pre policajta vytvoríme, tým rezolútnejšie od neho môžeme vyžadovať, aby bol pomocníkom, človekom, na ktorého sa môže občan s dôverou obrátiť. Spokojnosť občana pramení z policajtovej kompetentnosti, odbornosti, aj ústretovosti, z toho, že ľudia nadobudnú istotu, že keď požiadajú policajta o pomoc na ulici, alebo po vykrútení telefónneho čísla, tak ich problém skutočne vyrieši.

Ešte k vstupu do schengenského priestoru. Rokovanie Európskej rady v závere roka 2006 predznamenalo, že sa tak stane možno už začiatkom roka 2008. Premiér Robert Fico na výhrady susedov reagoval vyhlásením, že sme schopní garantovať ochranu východnej hranice. Počet migrantov poklesol, ale to nie je celkom zásluha hraničnej polície. Systém ochrany zelenej hranice sa ešte len rodí. Dosť ste sa osobne v tejto záležitosti angažovali pri výbere jeho dodávateľa. Ako hodnotíte prácu príslušných zložiek v tomto smere?

Posilnenie a dobudovanie východnej hranice bezpečnostným systémom, jednotným pre všetky krajiny Schengenu, je podmienkou vstupu Slovenska do schengenského systému. Len ak splníme túto podmienku, vstúpime tam s ostatnými krajinami k 31. decembru 2007. Už spomínaný audit na ministerstve vnútra odhalil v príprave na tento krok problémy. Nie sú neprekonateľné, aj keď sa od niektorých našich susedov ozvali aj pochybovačné hlasy. Pravdou je, že v pripravenosti nepatríme na prvé miesta. Ale robíme razantné opatrenia na zmenu tohto stavu, počnúc zriadením funkcie splnomocnenca vlády, ktorým je štátny tajomník Jozef Buček. Ten už má pripravený celý postup, konkrétny itinerár a sumár operatívnych krokov tak, aby sme za šesť mesiacov dobehli, čo sme za šesť rokov zameškali. Musíme to stihnúť. Cítime totiž zo strany ostatných štátov aj značnú solidaritu. Začiatkom roka 2007 i v jeho priebehu prídu k nám viacerí predstavitelia nových členských krajín EÚ, aby sami zhodnotili priebeh príprav a svojou činnosťou prispeli k nášmu napredovaniu. Veľmi úzko budeme pritom spolupracovať aj s neformálnym lídrom nášho nového zoskupenia Dragutinom Matom, ministrom vnútra Slovinskej republiky, ktorého očakávame na Slovensku už v najbližšom čase.

Nové úlohy má hasičský a záchranný zbor i horská služba. V horách platia nové pravidlá, ktoré – zdá sa – trochu umravnili avanturistov, čo v našich horstvách spôsobovali nešťastia i tragédie. Nové pravidlá si zrejme vyžaduje aj dopravná bezpečnostná situácia, kde sme sa zaviazali v súlade s európskym trendom znížiť počet dopravných nehôd so smrteľnými následkami na polovicu. Budú nám vzorom susedia v Čechách, alebo máte vlastnú predstavu, ako na to? Pokutami, represiou, či výchovou?

Nemyslím si, že je český systém veľmi úspešný. Po úvodnej pozitívnej krivke sa čísla posunuli späť na pôvodnú úroveň. Pre nás je podstatné, aby sme najprv vytvorili fungujúci systém plynulej cestnej premávky, a potom pristúpili k prísnym konzekvenciám voči tým, čo pravidlá nerešpektujú. Chceme tiež, aby hasiči boli vždy pripravení pomôcť v prípade nehôd aj tam, kde hneď nevznikajú zranenia, ale aby boli v pravom zmysle slova záchranárskym zborom. Vytvorili sme na to materiálne podmienky, zabezpečili ich technikou i pohonnými hmotami.

Horskej službe sme koncom roka tiež pridelili potrebné prostriedky a v tomto roku sa budeme venovať aj zdokonaleniu systému poistenia návštevníkov hôr, aby nevznikali situácie, ako trebárs s malým Lukasom... Aj tu treba, skrátka, biele miesta v legislatíve odstrániť. To všetko je agenda na prvé mesiace roka 2007 a v ďalšom jeho priebehu už, verím, budú konkrétne výsledky.

Verejná správa je zložitý konglomerát, ktorý má špecifické úlohy. Čo očakávate od zrušenia krajských úradov, ktoré je vážnym zásahom do štruktúry celej verejnej správy?

Vo verejnej správe máme ambiciózny program jej zoštíhlenia o dvadsať percent, rovnako ambiciózny je plán zrušiť krajské úrady. Teraz sa rieši otázka kompetencií, kde zrejme prídu na rad aj zásahy do ústavy, a na to bude treba získať i podporu politickej opozície. Dôležité je, že táto vláda nechce šetriť na občanoch, ale na výdavkoch štátu. Mnohé miesta v štátnej správe sú neefektívne a v prípade takých krajských miest, ako je Bratislava, Trnava, Nitra, to nebude mať ani nijaký sociálny dopad, ako to ktosi poplašne naznačuje. Prostriedky, ktoré sa tým ušetria, sa môžu efektívnejšie využiť v celom rezorte vnútra aj v rámci verejnej správy.

Náš rozhovor sa dostane na verejnosť v prvom mesiaci roka 2007. Aké sú vaše pracovné i osobné predsavzatia do nového roka?
Pokiaľ ide o osobné predsavzatia, pre mňa je to skôr záležitosť spontánnosti. Prvý január na ich plnení nič nezmení. A s čím by som chcel vykročiť do nového roka? Nech sa splní to, čo naši občania očakávajú – aby sa stali občanmi Európskej únie prvej kategórie.

Späť