Osamotený ťahúň na inováciu nestačí

Slovensko, 5. 2. 2007 (Verejná správa 2/2007)

V prvej polovici minulého roka uskutočnil Ekonomický ústav Slovenskej akadémie vied dotazníkový prieskum, ktorý mal sondovať názory na to, ako môžu samosprávy podporiť inovačné podnikanie, rozvoj a inovačnú infraštruktúru. Hlavná pozornosť sa sústredila na efektívnu a účinnú podporu aktivity malých a stredných podnikov a budovania podnikateľských inkubátorov. Ing. Dušan Kozovský, PhD., vedúci projektu, predkladá vo svojom článku zistenia a závery z tohto prieskumu.

Dotazník obsahoval osem na seba voľne nadväzujúcich otázok. Odpovede poukázali na známe i menej známe chyby a nedostatky, ale vyvolali aj potrebu hlbšie analyzovať niektoré problémy.

V súčasnosti stále nie je jasná odpoveď na otázku, či môže existovať silný regionálny inovačný systém bez silného národného inovačného systému. Ich vzájomnej koordinácii by mala predchádzať analýza vzniku a vývoja regionálnych rozdielov. Potom by vláda a územná samospráva mali určiť priority postupného vyrovnávania týchto rozdielov. Preto sa aj prvá otázka prieskumu zaoberala proaktívnou politikou regionálneho rozvoja a respondenti mali povedať, na čo by sa v nej mal klásť hlavný dôraz. Na prvé miesto postavili kvalitu a pripravenosť ľudských zdrojov. Potom žiadali väčšiu podporu školstva, v yššiu participáciu územných samospráv na štrukturálnych fondoch Európskej únie, zameraných na projekty v oblasti vzdelávania, a odstránenie administratívnych obmedzení.

Podpora vzdelávania, a tým kvality a pripravenosti ľudských zdrojov, mala medzi respondentmi najväčšiu váhu z celej škály ponúkaných odpovedí. Okrem toho nezanedbateľné percento sa priklonilo aj k budovaniu podpornej podnikateľskej infraštruktúry, k podpore sieťovania malých a stredných podnikov, vrátane koordinácie a účasti samosprávy, čo umožní uskutočniť spoločné efektívne projekty. Na základe tohto opatrenia môžeme predpokladať aj vyššiu efektívnosť a účinnosť vynakladania verejných zdrojov na takto podporované zámery. Na druhej strane len štvrtina odpovedí pripisuje význam zapojeniu do tvorby inovačných stratégií a len necelých trinásť percent respondentov sa priklonilo k potrebe študovať inovačné procesy firiem v zaostávajúcich regiónoch. Tento jav by sme mohli pripísať na vrub nedostatku skúseností, finančných prostriedkov a ľudskej kapacity, čo vlastne aj čiastočne vysvetľuje vysokú váhu najmä prvých troch odpovedí. V kolónke Iné aktivity síce respondenti odpovedali rôznorodo, ale za relevantné považujeme predovšetkým vytvárať strategické dokumenty systémom zdola nahor a z potrieb a priorít samospráv vytvárať strategické priority štátu.

V odpovedi na druhú otázku sa mali respondenti vyjadriť, akými nástrojmi by bolo potrebné posilniť kapacity a kompetencie samospráv, aby mohli efektívne a účinne podporovať budovanie podnikateľských inkubátorov zameraných na inovačné podnikanie v ich vlastnom regióne. Mohli si vybrať z troch ponúknutých alternatív. Jasnú prevahu (takmer sedemdesiat percent) získali dotačné nástroje a stimuly. Možnosť využívať regionálne a účelovo diferencované daňové nástroje respondenti nepovažovali za svoju prioritu, o čom svedčí necelých tridsať percent z celkových odpovedí. Sme presvedčení, že tejto problematike treba venovať zvýšenú pozornosť. S inými nástrojmi a stimulmi podpory sa stotožnili len dve percentá respondentov.

Podpora inovatívnych firiem


Prostredníctvom tretej otázky sa mapoval postoj k projektom podporujúcim rozvoj inovatívnych firiem. Prekvapila nečakaná vyrovnanosť názorov. S koro tridsať percent respondentov sa podpore rozvoja inovatívnych firiem vo svojom regióne doteraz vôbec nevenovalo a neplánuje sa ani v budúcnosti venovať. To je znepokojujúce zistenie a doslova volá po hlbšej analýze. Zvyšok respondentov – asi sedemdesiat percent - chce podporovať inovatívne firmy bez ohľadu na to, či to už v minulosti robili, alebo nie. Respondenti so skúsenosťami z minulých rokov uvádzali ako typické projekty tohto druhu otvorenú školu a informatizáciu (mimo projektu Infovek), budovanie a prevádzku podnikateľského inkubátora zameraného na podnikateľov s inovatívnymi podnikateľskými plánmi, regionálnu inovačnú stratégiu – budovanie siete podnikateľských inkubátorov v regióne, ako je napríklad nový inkubátorový dom v Sládkovičove, vyrovnávanie ekonomických rozdielov v rámci prihraničných regiónov Hont a Poiplie zo slovenskej strany, Peštianskej a Nógradskej župy z maďarskej strany, alebo tvorbu zóny priemyselného parku v takzvaných hnedých častiach a na zelenej lúke.

Tých respondentov, ktorí sa problémom doteraz nezaoberali, ale v budúcnosti sa mu chcú venovať, sme sa opýtali, čo chcú konkrétne urobiť. Ako hlavné príčiny doterajšej pasivity väčšinou uvádzali nedostatok kompetencií a financií, ktoré bránia spoločnému postupu pri podpore inovatívnych firiem, množstvo iných dôležitých úloh, obmedzené personálne kapacity, nepriaznivé podmienky hlavne vo finančnej motivácii, čo znižuje záujem podnikateľov o spoluprácu. Podľa respondentov sa treba sústrediť na aktivizáciu potenciálnych činiteľov rozvoja a na vybudovanie príslušnej infraštruktúry.

V kolotoči podnikania


Ďalej nás zaujímal názor respondentov na možnosť územnej samosprávy pružne reagovať na súčasne nastavené podmienky podnikania. Len necelá pätina respondentov považovala túto možnosť za dostatočnú a viac ako tretina naopak, za nedostatočnú. Ako hlavné príčiny respondenti uvádzali nedostatočné finančné kompetencie, obmedzené finančné prostriedky, ako aj ohraničenú možnosť ovplyvňovať podnikateľské podmienky. Najviac odpovedí označilo možnosti územnej samosprávy za čiastočne obmedzené. Dôvody boli rôznorodé. Respondenti kládli najväčší dôraz na prílišné zaťažovanie zamestnancov zbytočnou byrokraciou, na nedostatok finančných prostriedkov, na nemožnosť ovplyvňovať podnikanie podľa súčasných daňových zákonov, na striktne stanovené podmienky živnostenského podnikania, na náročné legislatívne procesy a prekážky (chýba legislatívna voľnosť na princípe vyššieho záujmu), na majetkové pomery, na klasifikáciu a uprednostňovanie niektorých regiónov zo strany štátu a vlády, na čiastočné obmedzenia v zákone o rozpočtových pravidlách. Uvedené dôvody sú značne rôznorodé a len čiastočne dokumentujú, kde sú medzery a problémy.

V odpovedi na piatu otázku mali respondenti vyhodnotiť doterajšiu koordináciu služieb a investícií medzi miestnou a regionálnou samosprávou pri riešení spoločných problémov, hlavne v podpore inovačného podnikania. Takmer polovica z nich ju označila za čiastočne dostatočnú. Za dostatočnú ju považovala približne pätina a za nedostatočnú slabá tretina. Čo navrhovali respondenti na zlepšenie stavu? Napríklad spoluprácu medzi regiónom a samosprávou pri vytváraní pracovných príležitostí, hľadanie nových investorov v úzkej spolupráci s vládou a Slovenskou agentúrou pre rozvoj investícií a obchodu, budovanie produktívnych vzťahov medzi miestnou a regionálnou samosprávou najmä pri zháňaní chýbajúcich zdrojov, zlepšenie komunikácie a vzájomnej informovanosti, zriadenie Rady starostov a pravidelné (mesačné alebo aspoň štvrťročné) stretnutia starostov s predstaviteľmi vyšších územných celkov, pričom niektorí respondenti požadovali viac iniciatívy od regionálnej samosprávy.

V odpovediach na šiestu otázku sa mali respondenti vyjadriť, či sa už stretli s tým, že miestna konkurencia medzi firmami podporila inovácie a tak prispela k rastu životnej úrovne priemerného občana. Takmer dve tretiny odpovedali kladne. Ostatní odpovedali záporne a uviedli aj svoje dôvody. Napríklad v zaostalom regióne konkurencia medzi firmami neexistuje, na inovácie firmy nemajú potrebné finančné prostriedky a z toho plynie nedostatok pracovných príležitostí a znižovanie životnej úrovne občanov. Zatiaľ málo firiem má záujem zlepšiť údel občanov a v popredí sú stále maximálne zisky pri čo najnižších nákladoch a investíciách. Ako ďalší nedostatok uviedli respondenti nedostatok prostriedkov u menších firiem a živnostníkov, neochotu väčších firiem niesť investičné riziká a to, že miestna podnikateľská konkurencia nemotivuje firmy k inováciám.

Veda a výskum stoja bokom


Siedma otázka prieskumu sa dotýkala podpory investícií do vedy a výskumu zo strany štátu a územnej samosprávy, na zakladanie podnikateľských inkubátorov a na spolufinancovanie projektov podporujúcich vytváranie partnerstiev medzi verejným, súkromným a mimovládnym sektorom. Takmer dve pätiny respondentov považovali túto podporu za dostatočnú. Zvyšok, čiže väčšina, zastával opačný názor. Prečo? Nevytvára sa priestor na spoluprácu podnikateľov s územnou samosprávou a súkromný sektor necíti dostatočnú motiváciu pre spoluprácu. Rozpočet samospráv neumožňuje dostatočnú finančnú podporu. Vyskytujú sa rôzne obmedzenia pri vytváraní partnerstiev zo strany samosprávy a prekážajú aj nevysporiadané vlastnícke vzťahy. Veda a výskum sú stále na periférii záujmu, čo potvrdzuje pretrvávajúci nedostatočný objem vyčlenených finančných prostriedkov, zvlášť zreteľný v porovnaní s vyspelými krajinami Európskej únie. Finančné podmienky a možnosti realizovať projekty miestneho významu, prípadne malého regionálneho dosahu sú obmedzené. Nedostatočne sú definované možnosti podpory investícií do vedy a výskumu – podporu udelia len na investičnú časť inkubátorov.

Cestu k odstráneniu uvedených nedostatkov a obmedzení videli respondenti napríklad v stanovení priorít pri zakladaní podnikateľských subjektov a posilnení chudobnejších regiónov a oblastí. Štát by mal na tento účel poskytnúť patričné zdroje. Treba podporiť vznik regionálnych inkubátorových centier založených na inováciách v spolupráci s patentovým úradom a zároveň rozšíriť oprávnené náklady na obslužný a odborný personál inkubátora. Respondenti tiež navrhovali zvýšiť objem finančných prostriedkov na spolufinancovanie projektov na zakladanie podnikateľských inkubátorov a partnerstiev. Podčiarkli aj potrebu transferu informačných technológií.

Posledná, ôsma otázka prieskumu smerovala k dôvodom doterajších obmedzení na strane územnej samosprávy prispieť k posilneniu inovačných aktivít firiem a celého regiónu.

Dôvodov je určite omnoho viac, než sme ponúkli na výber respondentom. Z tých iných treba uviesť netransparentnosť, veľmi slabú komunikáciu firiem a samosprávy a nedostatočný vzájomný rešpekt partnerov.

Po vyhodnotení dotazníkového prieskumu možno konštatovať, že existujú pomerne výrazné bariéry a medzery pri posilňovaní inovačného podnikania, rozvoja a podpory inovačnej infraštruktúry zo strany územných samospráv. Ide najmä o personálne bariéry, prejavujúce sa najmä nízkou kvalitou a pripravenosťou ľudských zdrojov, ďalej o legislatívne bariéry, ktoré sú odrazom nedostatočne nastavených podmienok podnikania, a nakoniec o finančné bariéry. Nedostatok financií sa premieta hlavne do nízkej úrovne podpory investícií do vedy a výskumu zo strany štátu a územnej samosprávy na zakladanie podnikateľských inkubátorov a na spolufinancovanie projektov podporujúcich vytváranie partnerstiev medzi verejným, súkromným a mimovládnym sektorom. Ďalšou významnou bariérou sa ukázala aj nízka úroveň koordinácie služieb a investícií medzi miestnou a regionálnou samosprávou pri riešení spoločných problémov, hlavne v podpore inovačného podnikania, ale aj nedostatok skúseností.

Dosiahnuť obrat možno v prvom rade spojením síl štátu, samosprávy a podnikateľskej sféry. Ani ten najjednoduchší inovačný povoz nepotiahne osamotený koník. Šancu má len veľký záprah.

Späť